ČLÁNOK




Signály Bruselu o eure zmiatli východnú Európu
25. júna 2003

Zmiešané signály z Bruselu, týkajúce sa pravidiel o prijatí eura, zmiatli obyvateľov východnej Európy, viedli k nákladným opatreniam v rámci menovej politiky a spôsobili obavy medzi investormi, že prijatie eura v regióne sa oddiali do nasledujúcej dekády. Európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti Pedro Solbes totiž v pondelok nenaliehal, aby kandidátske krajiny povinne držali svoje meny v úzkych pásmach počas dvoch rokov, ale namiesto toho naznačil, že úzke pásma pre pohyb mien sú iba pre orientáciu na posudzovanie pripravenosti krajín na vstup do eurozóny. Pritom v máji trval na tom, že úzke 4,5-percentné pásmo je povinné, čím vyvolal vlnu nevôle vo východoeurópskych krajinách. Krajiny vtedy protestovali, že povinnosť zachovania úzkeho menového pásma povedie k špekulatívnym útokom, urobí proces prijatia eura príliš ťažkým a oslabí politickú vôľu pre uskutočňovanie dôležitých reforiem.

Podľa názoru analytikov je príčinou nedorozumenia skutočnosť, že východoeurópske krajiny ešte nemajú skúsenosti s čítaním medzi riadkami pri zverejnených vyhláseniach z Bruselu, a že v západnej Európe nevládne jednoznačný názor na tempo expanzie eurozóny na východ. Májové vyhlásenia Solbesa prinútili Maďarsko k devalvácii parity s cieľom pripraviť forint na vstup do devízového režimu ERM-2. Režim ERM-2 funguje ako „čakáreň“, kde kandidátske krajiny na prijatie eura musia dokázať, že majú dobré makroekonomické ukazovatele a správne rozpočtové politiky, ktoré im zabezpečia bezproblémový pohyb ich mien v povolenom pásme voči euru počas dvoch rokov pred prijatím eura. Opatrenie Maďarska vyvolalo oslabenie meny, ktoré sa podarilo dostať pod kontrolu iba zvýšením úrokových sadzieb o 300 bázických bodov.

„Európska únia (EÚ) by rada udržala krajiny strednej Európy mimo eurozóny počas niekoľkých rokov po ich vstupe do EÚ, minimálne dovtedy, kým Európska centrálna banka (ECB) nevyrieši svoje súčasné problémy pri realizácii menovej politiky,“ povedal Jens Nordvig z Goldman Sachs. „Stredoeurópske krajiny pravdepodobne vstúpia do eurozóny až po roku 2010,“ dodal. Investori už vsadili miliardy dolárov na to, že východoeurópske krajiny dosiahnu ešte pred skončením tohto desaťročia menovú konvergenciu s eurozónou. Výrazné oddialenie rozširovania eurozóny na východ by mohlo vyvolať bolestivé predaje, ktoré by negatívne zasiahli ekonomický rast.

Objasnenie zo strany Solbesa, že obchodné pásmo +/- 2,25 % nie je povinné, ale iba orientačné, je podľa analytikov dôkazom, že pri procese vstupu do eurozóny hrá politika rovnako dôležitú úlohu ako ekonomika. Pre Maďarsko je však najnovšie vyhlásenie Solbesa iba slabou útechou po niekoľkých búrlivých týždňoch na maďarských trhoch. Maďarské ministerstvo financií požiadalo EÚ, aby oznámila jasné a nedvojznačné pravidlá vstupu do eurozóny, a dodalo, že Budapešť je prekvapená zmiernením postoja Solbesa. Maďarsko už má menové pásmo v štýle ERM-2, pričom jeho šírka predstavuje +/- 15 %. Dvakrát počas tohto roku sa forint dostal pod špekulatívny útok. Podľa analytikov to ilustruje fakt, aké problémy budú mať tranzitívne ekonomiky pri svojej snahe dosiahnuť stabilitu svojich mien voči euru.

Zahraniční investori, ktorí reagujú na charakter vyhlásení ECB a EÚ, a ktorí vidia snahu stredoeurópskych krajín redukovať rozpočtové deficity s cieľom splniť kritériá pre vstup do eurozóny, si v súčasnosti nie sú istí, či musia prehodnotiť pravdepodobnosť konvergencie. „Ak sme svedkami toho, že EÚ neustále mení svoj postoj, alebo prinajmenšom vysiela veľmi mätúce signály, časový rámec pre konvergenciu sa neustále mení, čo spôsobuje medzi investormi zmätok,“ povedal Zsolt Papp z ABN Amro. „Investor, ktorý pred rokom kúpil dlhopisy s päťročnou dobou splatnosti, tak pravdepodobne urobil v očakávaní, že po vypršaní splatnosti dlhopisu mu budú vyplatené eurá, resp. že konvergencia bude vo veľmi pokročilej fáze. Termín prijatia eura je pre investorov veľmi dôležitou otázkou,“ dodal Papp.

Maďarsko si naplánovalo vstup svojej meny do režimu ERM-2 na rok 2004, čo by krajine umožnilo vstup do eurozóny už v roku 2006, avšak málokto verí, že v tom čase už bude pripravené. Poľsko a Česká republika, ktoré majú voľne plávajúce kurzy, ochraňujúce ich meny pre špekulatívnymi útokmi, sa ešte nerozhodli, ako sa preorientovať na pásma režimu ERM-2. Varšava a Praha oznámili, že by sa chceli stať členmi eurozóny od roku 2008, keď zredukujú svoje rozpočtové deficity. Avšak ECB ani Európska komisia nenavrhli žiadne termíny vstupu kandidátov do eurozóny, čím sa kandidátske krajiny cítia nevítané. „ECB je úplne nepripravená diskutovať o rozširovaní eurozóny na východ. Preto zmierňuje svoje predchádzajúce vyhlásenia o rýchlom prijímaní kandidátov do eurozóny, hoci vie, že takéto zmiernenie negatívne vplýva na perspektívy pre ekonomické reformy,“ povedal nemenovaný predstaviteľ centrálnej banky jednej z východoeurópskych krajín.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS