ČLÁNOK


,

Siahnuť si hlbšie do vrecka
15. novembra 2002

Štát, ktorý chce prosperovať, sa musí starať o vzdelanie svojich občanov. Tak z finančnej stránky, ako aj z legislatívneho hľadiska. Dobrá legislatíva vytvára podmienky na skvalitnenie štúdia na vysokých školách. Nedávno prijatý zákon o vysokých školách však padá na kolená. Je účinný od 1. apríla 2002, ale už je pripravený na novelizáciu. Najviac diskutovaným problémom naďalej zostáva spoplatnenie denného aj externého štúdia vo všetkých formách štúdia – bakalárskom, magisterskom, inžinierskom a doktorandskom. Ministerstvo školstva (MŠ) SR predložilo do vlády návrh s troma alternatívami a vláda posunula do parlamentu jednu – platené externé štúdium, čo mnohí považovali za najhoršiu alternatívu. Nová vláda hľadá systémové riešenie.

Funkčný pôžičkový systém

V koalícii vládne v otázke zavedenia spoluúčasti študentov na financovaní vysokoškolského štúdia zhoda. Medzi zástancami spoplatnenia vysokoškolského štúdia bol vtedajší štátny tajomník, dnešný minister Martin Fronc. Aj dnes je za spoluúčasť študentov na financovaní vysokoškolského štúdia, a to v rozsahu 10 až 20 % priemerných nákladov na štúdium (6- až 12-tisíc korún ročne).

„Samozrejme, že na začiatku neuvažujeme hneď s najvyššou hranicou, pretože spoplatnenie štúdia nemôže byť prekážkou pre študentov z menej majetných rodín. Výška poplatku bude pevne stanovená a bude rovnaká pre všetky typy škôl. Preto najskôr musíme vytvoriť fungujúci systém sociálnych štipendií. A bude aj potrebné zvýšiť hranicu na poskytovanie týchto štipendií. Vytvorenie fungujúceho pôžičkového systému budeme s veľkou pravdepodobnosťou riešiť v spolupráci s bankami. Podporný systém by sa mal týkať všetkých študentov bez ohľadu na formu štúdia. Je pravdepodobné, že sa budú musieť zrealizovať zmeny aj v dnešnom fungovaní Študentského pôžičkového fondu. O fungovaní pôžičkového systému však ešte musí prebehnúť odborná diskusia. Čo sa týka množstva finančných prostriedkov na podporu záujemcov o vysokoškolské štúdium zo sociálne slabších rodín, kritériom bude príjem na jedného člena rodiny (tak ako to funguje dnes). Je však potrebné výraznejšie posunúť dnešné hranice smerom nahor. Uvažujeme aj o tom, že by sa časť poplatkov študentov (okolo 30 %) vložila do fondu na sociálne štipendiá,“ uvádza M. Fronc. Či bude školné delené na semestre, alebo ho budú musieť študenti zaplatiť naraz, ešte nie je jasné. Podľa ministra ide v tomto prípade o technickú otázku, ktorá sa ešte musí zvážiť.

Platiť bude pre každého

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR Františka Tótha by novela zákona o vysokých školách, ktorá by zlegalizovala vyberanie poplatkov, mala byť prijatá v takom termíne, aby sa so spoplatňovaním mohlo začať už v septembri 2003.

Terajší zákon hovorí o bezplatnom štúdiu. Keďže bol zrušený aj zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní (zákonom č. 567/2001 Z. z.) neexistuje ani priestor pre rozličné eseročky podieľať sa na organizovaní vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Zákon v tomto ohľade stojí za študentmi. Podľa generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl MŠ SR Petra Mederlyho vysoké školy nesmú pýtať od študentov poplatky. „Niečo iné sú však organizácie, prostredníctvom ktorých školy zabezpečujú výučbu. A práve s nimi by študenti nemali podpisovať žiadne zmluvy a dávať im peniaze,“ konštatuje P. Mederly. Dobre však pozná situáciu diaľkárov. „Ak si budú študenti myslieť, že ich vyhodili zo skúšky len preto, že nezaplatili, majú možnosť odvolať sa na študentský senát.“

Podľa prodekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mariána Poslucha táto fakulta (patrí medzi fakulty UK, ktoré poskytujú platené externé štúdium, rovnako aj Ekonomická univerzita v Bratislave, Právnická fakulta Trnavskej univerzity a ďalšie vysoké školy) je odborným garantom externého bakalárskeho a magisterského štúdia. S rôznymi organizáciami podpisuje zmluvu, ktorou umožňuje svojim učiteľom a profesorom prednášať na detašovaných pracoviskách. Táto zmluva je podľa neho v absolútnom poriadku. Fakulta z týchto peňazí vôbec nič nedostáva. Zmluvu študentov s organizáciami nevidel, a ani ho vraj nezaujíma. Ako to bude so študentmi externého štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave po uzákonení poplatkov, sa budú zaoberať, až keď takáto situácia nastane.

Podpísať či nepodpísať

Ako povedal Pavel Hagyari z Aliancie advokátov, výkladom ustanovenia § 18 ods. 9 zákona č. 172/1990 Zb. (predchádzajúci vysokoškolský zákon), ktoré je v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. (platný vysokoškolský zákon) stále účinný, na štátnych vysokých školách sa občanom v dennej forme štúdia poskytuje bezplatné vzdelanie. „Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zákon umožňuje spoplatnenie vysokoškolského (VŠ) vzdelávania – napríklad štúdia v externej forme. Zmluvy o technickom zabezpečení štúdia, ktorými sa rôzne obchodné spoločnosti zaväzujú zabezpečiť za odplatu technické zázemie, nemajú podklad v zákone o vysokých školách. Na poskytovanie VŠ štúdia majú výhradné právo vysoké školy. Náklady, ktoré im pri plnení tejto činnosti vznikajú, môžu byť v prípade externej formy čiastočne hradené poplatkami študentov. Vysokoškolák je povinný stanovený poplatok zaplatiť vysokej škole. Zo žiadneho právneho predpisu mu však nevyplýva povinnosť platiť náklady na poskytovanie VŠ vzdelávania obchodnej spoločnosti. A spoločnosť v žiadnom prípade nie je oprávnená poskytovať VŠ vzdelanie. V prípade, že škola neustanovila poplatok za poskytovanie štúdia, je takéto štúdium bezplatné. Uzatváraním zmlúv o technickom zabezpečení štúdia preberajú na seba študenti povinnosť, ktorá im nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,“ uvádza ďalej P. Hagyari.

V novele zákona nebude žiadne prechodné ustanovenie v prospech už študujúcich. „Študent napríklad druhého ročníka však zaplatí len za tento a nasledujúce roky štúdia, nie spätne. Za štúdium v prvom ročníku od neho škola nebude žiadať peniaze. O tomto probléme však ešte budeme s predstaviteľmi akademickej obce diskutovať,“ tvrdí minister M. Fronc.

Experti parlamentných strán o poplatkoch

František Tóth (ANO): „Sme za spoplatnenie vysokoškolského štúdia.“

Petra Masácová (SDKÚ): „Budeme sa zasadzovať o čiastočné spoplatňovanie a viaczdrojové financovanie. „

Dušan Čaplovič (Smer): „Sme za spoplatnenie iba externého štúdia, kým nebude vytvorený viaczdrojový systém financovania .“

Dagmar Bollová (KSS): „Samozrejme, že nie sme za, ani to nepodporíme. Sme za platenie si štúdia iba pri večných študentoch.“

László Szigeti (SMK): „Vieme si predstaviť spoplatnenie vysokoškolského štúdia za predpokladu, že sa posilní kompenzačný mechanizmus.“

Martin Fronc (KDH): „Sme za zavedenie spoluúčasti študentov na financovaní vysokoškolského štúdia.“

Ľudmila Mušková (HZDS): „V situácii, v akej sa momentálne nachádza slovenská ekonomika a väčšina slovenského obyvateľstva, nie sme za spoplatnenie.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 6. 2024

USD 1,072 0,000
CZK 24,767 0,068
GBP 0,845 0,000
HUF 395,130 1,120
CAD 1,473 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS