Renomovaný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung priniesol v nedelňajšom vydaní článok Christiana de Boissieua. Profesor ekonomiky na parížskej univerzite Sorbonne v ňom ozrejmuje príčiny neustávajúcej slabosti eura proti doláru

Spoločné peniaze poskytujú mnoho výhod, nie sú však v stave chrániť európsku ekonomiku pred konjunkturálnymi výkyvmi v Spojených štátoch a na celom svete, konštatuje Christian de Boissieu úvodom príspevku vo Frankfurer Allgemeine Sonntagszeitung. V ďalšom dôvodí, že nie je vôbec nijakým prekvapením, ako citlivo reaguje hospodárstvo na Starom kontinente na globálnu ekonomickú situáciu. Prekvapením je, pravda, akú mizivo malú rolu hralo a dosiaľ hrá euro ako „úniková mena“ po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon a následných odvetných atakoch medzinárodného spoločenstva pod americkým vedením. Tesne po 11. septembri sa výmenná hodnota jednotných peňazí voči doláru vyšplhala na 0,93 EUR/$, aby potom znovu klesla do starého-známeho koridora 0,90-0,91 EUR/$. Profesor Christian de Boissieu si následne kladie otázku „Prečo neprofituje euro z tejto krízy?“ – a ponúka 6 vysvetlení.

1. Dominujúce postavenie a rozhodná reakcia Spojených štátov. Amerika požíva naďalej geopolitickú a ekonomickú kľúčovú funkciu. Devízový trh je necitlivý voči veľkosti amerického zahranično-obchodného deficitu a americkým zahraničným dlhom. Okrem toho zanechávajú rozhodné reakcie washingtonskej ústrednej banky a federálnej vlády pozitívny dojem na globálny finančný trh a jeho aktérov.

2. Vyhliadky skorého ozdravenia ekonomiky Spojených štátov. Je jedno, či druhý polrok 2001 stojí v znamení hospodárskej recesie. Veľká väčšina ekonomických odborníkov vychádza z predpokladu, že americký konjunkturálny motor sa v dôsledku poklesu úrokových mier centrálnou bankou a zníženia daňového zaťaženia vládnymi opatreniami znovu naštartuje na jar 2002. Na budúci rok bude americká ekonomika rásť rýchlejšie ako európska.

3. Virtuálny charakter eura. Pre menu, ktorej mince a bankovky sa nedajú chytiť do ruky, je extrémne ťažké konkurovať osvedčenej mene najväčšieho svetového hospodárstva. Tento handicap však prestane byť argumentom od 1. januára budúceho roku.

4. Význam zvyšných „únikových mien“. Atentát na Svetové obchodné centrum a Pentagon posilnili dolár v jeho úlohe „únikovej meny“. Od 11. septembra mu v tejto roli asistuje švajčiarsky frank a v neposlednom rade zlato.

5. Otázka politickej reakčnej schopnosti Starého kontinentu. V tejto oblasti treba brať do úvahy viacero aspektov: pomalosť realizácie štruktúrnych reforiem v celej rade štátov euro-zóny; z krátkodobého pohľadu zvýšené riziko, že deficity štátneho rozpočtu sa môžu vo veľkých krajinách menovej únie vymknúť spod kontroly; z dlhodobého pohľadu obava, že EÚ nebude schopná zvládnuť veľké a dôležité výzvy, povedzme koordináciu hospodárskej politiky, harmonizáciu daňového zaťaženia, reformu rozhodovacích procesov a tak ďalej. Trhy trestajú Európu za jej politickú slabosť.

6. Handicap európskych finančných trhov oproti Wall Street. Investori majú pred očami nielen ziskovosť vkladaných peňazí a výhodnú daňovú klímu, ale aj likviditu príslušných trhov. Napriek existencii spoločnej meny sú európske finančné trhy ešte stále menej likvidné ako Wall Street (a mimochodom aj Londýn). Tento aspekt ovplyvňuje – aspoň z krátkodobého hľadiska – kurz eura voči doláru.

Záverom článku vo Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung konštatuje profesor Christian de Boissieu, že spoločné peniaze získali počas doterajšej krátkej životnosti v mnohých dôležitých oblastiach pevnú pôdu pod nohami. Vzhľadom na výmennú hodnotu eura voči doláru je, pravda, jednotná mena naďalej podhodnotená. Súčasná medzinárodná kríza môže túto situáciu predĺžiť. Nízky kurz eura k doláru je na jednej strane výhodný pre konkurencieschopnosť európskych výrobkov, lebo ich relatívne zlacňuje v dolárovej oblasti. Na strane druhej však nie je výhodný pre takzvané „mäkké faktory“, ako je povedzme ´imidž´ a ´dôveryhodnosť´spoločných európskych peňazí.