SEPA – nové európske výzvy platobného styku
Single Euro Payment Area je oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých podmienok, práv a povinností a bez ohľadu kde sa nachádzajú
Úvod
Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky z mája 2006 hovorí, že Eurosystém si pod pojmom SEPA predstavuje integrovaný trh služieb platobného styku. Na tomto trhu funguje účinná konkurencia. Na SEPA trhu neexistuje žiadny rozdiel medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi platbami. SEPA ( Single Euro Payment Area ) je oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých podmienok, práv a povinností a bez ohľadu kde sa nachádzajú.
1. Ciele, výzvy a dôvody pre vznik SEPA
Cieľom SEPA je prispieť k európskej integrácii vytvorením konkurenčného a inovatívneho trhu služieb retailového platobného styku v eurozóne. SEPA je spôsob vykonávania platieb/ úhrad v EUR v štátoch EU. SEPA znamená jednotný priestor platieb v eurách.
V júni 2002 založili zástupcovia 50-ich európskych bánk a asociácií Európsku platobnú radu (European Payment Council – EPC). EPC je riadiacim a koordinačným orgánom projektu SEPA. Členom EPC je aj Slovenská banková asociácia. EPC definuje nové pravidlá a postupy pre platby v eurách. EPC koordinuje činnosť s ECB a s Európskou komisiou, ktoré projekt tiež podporujú.
Dôvodom, prečo sa Eurosystém zaujíma vo všeobecnosti o projekt SEPA a o finančnú integráciu platobných systémov, je jeho štatutárna úloha stanovená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Rámec tejto zmluvy má podporovať plynulé fungovanie platobných systémov a chrániť finančnú stabilitu.
Dôvodom, prečo sa Eurosystém zaujíma vo všeobecnosti o projekt SEPA a o finančnú integráciu platobných systémov, je jeho štatutárna úloha stanovená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Rámec tejto zmluvy má podporovať plynulé fungovanie platobných systémov a chrániť finančnú stabilitu.
Aké budú kľúčové výzvy a dopady SEPA po 2008 ?
Výzvy SEPA znamenajú vyvinúť produkty, ktoré sú v súlade so SEPA a dať ich k dispozícii zákazníkom od roku 2008. SEPA znamená zjednodušenie racionalizáciu počtu produktov platobného styku, s cieľom znížiť ich náklady a optimalizovať ziskovosť. V paneurópskom modeli SEPA to znamená zvýšiť výnosy prostredníctvom inovácie produktov, inovácie systému a poskytovania služieb, zameriavať sa intenzívne na zákazníka a návrh hodnoty zákazníka.
Výzvy SEPA zahŕňajú viacero okruhov ako: jednotnú menu, jednotný súbor platobných nástrojov, efektívnu infraštruktúru na spracovanie platieb v eurách, spoločné technické štandardy, spoločné prevádzkové postupy, harmonizovaný právny základ, neustály vývoj nových služieb pre zákazníkov. Na druhej strane riešenia SEPA nezahŕňajú platby z/do krajín mimo EÚ, urgentné – rýchle platby (same day) a ani platby v inej mene, ako je euro.
Dôvodmi pre vznik SEPA sú, že v oblasti bezhotovostných platieb malých hodnôt v eurozóne pretrváva fragmentácia trhov. Ďalšími dôvodmi sú, že domáce platby sa realizujú oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, ako je tomu pri cezhraničných platbách medzi jednotlivými štátmi. V rámci EÚ stále existujú neúmerné rozdiely v oblasti poplatkov, ktoré klienti bánk hradia za cezhraničné platby v porovnaní s domácimi . Momentálne sa dosiahol pokrok v integrácii iba v oblasti platobných systémov veľkých hodnôt implementáciou platobného systému TARGET.
Aké výhody prinesie SEPA? Všetci účastníci systému si budú môcť vybrať ktorýkoľvek z plne transparentných platobných nástrojov SEPA. Rovnako už nebudú účastníci viazaní hranicami jednotlivých krajín. Používatelia platobných produktov si budú môcť vyberať z veľkého množstva bánk, platobných kariet a možností spracovania inkás. Finančné inštitúcie zasa budú mať k dispozícii veľké množstvo poskytovateľov infraštruktúr platobných systémov a spracovateľov kariet. SEPA zvýši konkurenciu. Vďaka nej sa z eurozóny stane integrovaný trh, v rámci ktorého budú môcť poskytovatelia ponúkať služby zákazníkom z celej eurozóny.
2. Oblasť SEPA a Slovensko
Oblasť SEPA bude tvoriť 27 členských krajín Európskej Únie + Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V roku 2008 bude dôraz kladený na pripojenie 13-ich štátov eurozóny. Ďalej bude prebiehať postupná implementácia SEPA aj v ďalších krajinách eurozóny. SEPA bude predstavovať radikálnu racionalizáciu zmien platobných infraštruktúr v bankách. Obrovské náklady bánk na zmeny IT a prepady vo výnosoch, konkurencia v oblasti obchodu 31 štátov eurozóny sa od januára 2008 medzi európskymi bankami zosilní, pôvodné domáce platobné systémy budú nahradené.
Priebeh implementácie SEPA na Slovensku. V roku 2006 Pracovný výbor pre banky a finančný sektor vytvoril Podvýbor pre SEPA. Podvýbor tvorili zástupcovia NBS, MF SR a komerčných bánk. Výsledkom práce podvýboru bolo vytvorenie Rámcového implementačného plánu – Zavedenie SEPA v SR. Rámcový implementačný plán bol schválený prezídiom Slovenskej bankovej asociácie, Bankovou radou NBS a následne MF SR. Slovenská banková asociácia založila v r. 2006 Podvýbor pre SEPA, ktorý bol zložený zo zástupcov NBS, MF SR, komerčných bánk, spotrebiteľov, zamestnávateľov, Slovenskej pošty a Štátnej pokladnice. Úlohou Podvýboru bolo riadiť a kontrolovať proces zavedenia SEPA platobných nástrojov na Slovensku. Stretnutie plánované na novembri 2007 bolo odložené z viacerých dôvodov. Hlavným dôvodom pre pozastavenie iniciatív SEPA sú intenzívne práce v r.2008 na zavedení meny euro od 1.januára 2009. Predbežný termín znovu rozbehnutia iniciatív SEPA v SR je očakávaný na rok 2009. Vtedy by sa mala znovu naštartovať aj príprava národného implementačného plánu SEPA, tak ako ju majú schválenú a prepracovanú v starých krajinách EÚ.
3. Základné komponenty SEPA
SEPA projekt prinesie harmonizáciu miliónov každodenných retailových platieb, kedy bude postačovať len jeden bankový účet, z ktorého budú môcť klienti realizovať úhrady a inkasá v rámci eurozóny rovnako jednoducho, efektívne a bezpečne, ako v prípade domácich platieb jednoduché používanie platobnej karty možnosť využívania inovatívnych služieb ( rozširovanie SEPA aj do elektronického bankovníctva).
Projekt SEPA pokrýva dva základné platobné nástroje a to úhrady a inkasá. Zároveň SEPA definuje spoločný rámec pre platobné karty. Európska platobná rada vysporiadala súbor spoločných pravidiel a postupov, v rámci ktorých môžu vyvíjať platobné produkty SEPA. V súčasnosti používané platobné nástroje budú postupne nahradené SEPA platobnými nástrojmi. Právny rámec vytvára Smernica o platobných službách na vnútornom trhu schválená Európskym parlamentom a Radou EÚ v apríli 2007. Smernica zaistí, aby sa na všetky platobné služby poskytované v rámci EU vzťahoval rovnaký právny rámec. Smernicu je potrebné implementovať do národnej legislatívy členských krajín EÚ (ktoré používajú euro) najneskôr do 1.11. 2009.
3.1. Výhody SEPA pre retail payment.
V prostredí SEPA si budú môcť obchodníci na spracovanie kartových platieb vybrať ktorúkoľvek spracovateľskú banku v eurozóne (zvýšenie konkurencie = zníženie nákladov). Platobné terminály budú čoraz viac štandardizované, vďaka tomu bude k dispozícii väčší výber poskytovateľov terminálov a obchodníci budú môcť pomocou jedného terminálu prijímať viac typov kariet (zníženie poplatkov). Platobné nástroje SEPA budú k dispozícii v rámci celej eurozóny. Spotrebitelia budú potrebovať len jeden bankový účet. Z tohto účtu budú môcť realizovať úhrady a inkasá v eurách kdekoľvek v eurozóne . V prípade platieb prostredníctvom platobných kariet fungujú od januára 2008 vymedzený rámce SEPA. Platobné karty sa budú dať používať efektívnejšie, pretože spotrebitelia budú môcť na všetky platby v eurách kompatibilné so systémom SEPA používať jednu kartu. Platby sa potom budú dať kombinovať so službami s pridanou hodnotou. Patrí sem elektronická fakturácia, zadávanie platobných príkazov cez mobilný telefón alebo internet, elektronicky prijímať viac typov kariet, letenky, kreditné avíza alebo elektronické priraďovanie faktúr k platbám.
3.2. Výhody zo zavedenia SEPA pre podniky a pre banky.
Všetky finančné transakcie v eurách budú možné realizovať centrálne z jedného bankového účtu pomocou SEPA platobných nástrojov tým, že bude možné platby i likviditu riadiť z jedného miesta, ušetria podniky podnikajúce v celej eurozóne nielen náklady, ale aj čas, budúca existencia služieb s pridanou hodnotou, ako elektronická fakturácia a elektronické priraďovanie faktúr k platbám.
Výhody zo zavedenia SEPA pre banky. Banky budú môcť rozšíriť svoju obchodnú činnosť a súťažiť na úrovni eurozóny, keďže v rámci SEPA budú môcť všetky banky poskytovať svoje služby zákazníkom v celej eurozóne. Zosúladením podmienok realizácie platieb zavedie SEPA jednotný súbor pravidiel a zabezpečí rovnaký a otvorený prístup, dostupnosť, transparentnosť a interoperabilitu, čím podporí konkurenciu. Dlhodobým cieľom bankového sektora je, aby sa platobné nástroje SEPA používali iba v elektronickej podobe. Vďaka tomu sa budú môcť banky dohodnúť s poskytovateľmi služieb na lepších podmienkach.
3.3. SEPA Credit Transfers – SCT
Základným komponentom SEPA sú úhrady typu SEPA Credit Transfers – SCT( SEPA bezhotovostné úhrady). SEPA Credit Transfers – SCT je platba, ktorú iniciuje platca. Projekt SEPA (Single Euro Payment Area – Jednotná oblasť platieb v eurách) zaznamenal dôležitú etapu: Dňa 28.januára 2008 začali banky v pätnástich krajinách eurozóny poskytovať prvý platobný nástroj SEPA Credit Transfer V marci 2008 už využívalo viac ako 4200 bánk eurozóny nástroj SEPA CT. V prípade úhrady sa platobný príkaz odošle banke platcu (banke odosielateľa), ktorá prostriedky prevedie banke príjemcu platby, a to pravdepodobne prostredníctvom viacerých sprostredkovateľov. Schéma SEPA úhrady (SEPA credit transfer – SCT) je schéma medzibankových platieb, ktorá definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre úhrady v eurách. Schéma definuje jednotnú úroveň služieb a časový rámec, ktorý stanovuje, dokedy musia byť zúčastnené finančné inštitúcie pripravené prevádzkovať systém SCT.
Charakteristika schémy SCT:
a) dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA
b) dostupní sú všetci zákazníci,
c) na účet príjemcu sa pripíše plná suma,
d) výška platby nie je obmedzená,
e) maximálny čas zúčtovania sú tri pracovné dni,
f) schéma je oddelená od spracovateľskej infraštruktúry,
g) na identifikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC,
h) odmietnuté a vrátené platby sa riadia komplexným súborom určeným na prevody EUR do krajín EÚ zahŕňajúci aj spôsob hlásenia odmietnutých a vrátených platieb jednotný proces v celej EÚ zahŕňajúci aj spôsob hlásenia odmietnutých a vrátených platieb
i) iba základné dáta budú potrebné na vykonanie platby IBAN a BIC
j) prevod nebude znížený o poplatky ( celá suma bude pripísaná na účet príjemcu doba trvania prevodu – maximálne 3 bankové dni od prijatia bankou na spracovanie musí byť zabezpečený transfer referenčných dát (identifikácia platby).
3.4. SEPA Direct Debit – SDD.
Ďalším komponentom SEPA sú úhrady typu SEPA inkaso – SEPA Direct Debit – SDD. Schéma SEPA direct debit – SDD) je schéma medzibankových platieb. sa plánuje spustiť v starých EÚ krajinách v novembri 2009. Schéma SEPA inkasá definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre inkasá v eurách. Schéma SEPA inkasá (SEPA Direct Debit – SDD) definuje jednotnú úroveň služieb a časový rámec, ktorý stanovuje, dokedy musia byť zúčastnené finančné inštitúcie pripravené vystupovať minimálne v pozícii banky dlžníka. Existujú dva modely SDD. V prvom modeli dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb priamo veriteľovi, v druhom modeli ho odovzdáva priamo banke veriteľa.
Charakteristika schémy inkasa SEPA direct debit:
a) SDD je nový produkt zavedený v rámci EÚ
b) je to inkasný mechanizmus založený na mandáte odberateľa – dodávateľovi.
c) SDD bude využívať referencie a návratné informácie o platbe, akými sú napríklad nevykonané platby a dôvody nevykonania, dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA
d) inkasá je možné realizovať v prospech akéhokoľvek príjemcu, systém pokrýva opakované i jednorazové platby v eurách.
e) na identifikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC. Inkasá sa často používajú na opakované platby (napríklad za služby spojené s domácnosťou). V tomto prípade musí príjemca na realizáciu platieb najskôr získať oprávnenie platcu. Inkasá sa dajú použiť aj na jednorazové platby, platca však musí autorizovať každú jednotlivú platbu.
f) maximálny čas zúčtovania je päť pracovných dní pre prvú platbu a dva pracovné dni pre opakované platby.
g) prevod, ktorý iniciuje príjemca platby prostredníctvom svojej banky na základe dohody medzi príjemcom a platcom vyvíja sa aj schéma priamych medzipodnikových inkás (business-to business – B2B).
h) čas zúčtovania bude závisieť od konečnej podoby smernice Payment Servive Directive. SDD umožní verifikovať mandát platba v plnej výške. Výzva na inkaso SDD znamená vyžiadanie platby na základe mandátu.
3.4. Ďalšie komponenty SEPA
Ďalším komponentom sú SEPA platobne karty (SCF). SEPA card framework – SCF vyvinula rada Európskeho platobného výbor EPC. V Európskej únii a jej 27 krajinách existuje infraštruktúra s 350 miliónmi platobných kariet a s približne so 7-imi miliónmi bankových terminálov. Spomedzi mnohých typov platobných kariet, ktoré majú ich držitelia k dispozícii, možno určiť dva hlavné typy: debetné karty, ktoré držiteľovi umožňujú platiť za nákupy kedykoľvek priamo z účtu a kreditné karty, s ktorými môže držiteľ nakupovať do výšky určitého úverového rámca. Na konci stanoveného obdobia sa zúčtuje buď plná dlžná suma, alebo len jej časť, pričom zostávajúca dlžná suma sa prenáša do ďalšieho obdobia a dlžníkovi sa z nej počíta úrok. Realizácia kartových platieb SEPA sa bude riadiť komplexným súborom zásad, ktorým sa budú musieť prispôsobiť jednotliví vydavatelia, príjemcovia, kartové systémy a operátori.
Tieto zásady, označované ako rámec pre SEPA platobné karty. Charakteristikou črtou SEPA platobných kariet je, že spotrebitelia môžu jednou kartou platiť v celej eurozóne u obchodníkov, ktorí prijímajú daný typ karty. Držitelia kariet budú môcť platiť a obchodníci prijímať kartové platby v rámci eurozóny jednotným a konzistentným spôsobom. Spracovatelia platobných kariet budú môcť medzi sebou súťažiť a ponúkať svoje služby v celej eurozóne, čím sa trh spracovateľov kariet stane konkurenčnejším, spoľahlivejším a hospodárnejším.
Ďalším komponentom SEPA je oblasť hotovostných služieb SECA. Plynulé fungovanie platobného styku si vyžaduje rôzne nástroje vrátane hotovostných služieb. V záujme vytvorenia tzv. jednotnej oblasti hotovostných platieb v eurách (SECA) pre spracovateľov peňazí ECB odsúhlasila viacero opatrení zameraných na spravodlivé konkurenčné prostredie v rámci hotovostných služieb Eurosystému. Tieto opatrenia sa týkajú bankového sektora, ktorý je v oblasti hotovostných služieb hlavnou protistranou Eurosystému, a v rámci poskytovania hotovosti verejnosti jeho sprostredkovateľom. Výlučné právo povoliť vydávanie bankoviek má ECB. Národné centrálne banky Eurosystému uvádzajú eurové bankovky do obehu prostredníctvom bankového sektora. Medzi širokú verejnosť sa bankovky distribuujú najmä prostredníctvom bankomatov.
Infraštruktúry SEPA. Klíring je proces prenosu, priraďovania a potvrdzovania platobných príkazov a určenia konečnej pozície na vysporiadanie (buď na základe jednotlivých transakcií alebo súboru transakcií). Zúčtovanie je prevod prostriedkov medzi platcom a príjemcom platby (a medzi bankou platcu a bankou príjemcu).Rámec SEPA pre klíring a zúčtovanie stanovuje zásady, podľa ktorých budú poskytovatelia infraštruktúr podporovať schémy SEPA pre úhrady a inkasá. Rámec oddeľuje úlohy a povinnosti schém (t. j. pravidlá pre rôzne platobné nástroje) a infraštruktúr (t. j. poskytovateľov spracovateľských služieb finančným inštitúciám).
Rámec tiež obsahuje klasifikáciu rôznych typov infraštruktúr, od systému PEACH a medziskupinových dohôd až po čisto bilaterálne dohody. Charakterizujme si bližšie infraštruktúry SEPA pre klíring a zúčtovanie. Účelom rámca SEPA pre klíring a zúčtovanie teda je zabezpečovať: dosiahnuteľnosť všetkých bánk v eurozóne a oddelenie schémy a infraštruktúry. Cieľom je teda vytvoriť infraštruktúru, v rámci ktorej bude možné realizovať, prijímať a zúčtovávať akékoľvek platby v eurách, či už priamo alebo nepriamo. Do konca roka 2010 by mali byť schopné spracovávať platobné nástroje SEPA všetky infraštruktúry. Ďalším cieľom je zabezpečiť úplnú transparentnosť v oblasti služieb a cien poskytovateľov infraštruktúr
Komponenty SEPA – štandardizácia. Štandardy sú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na technológie, správanie a vzťahy. Technické štandardy sú nevyhnutné na zaistenie interakcie a interoperability systémov IT a na zlepšenie automatizácie platobného styku. EPC prijala jednotný postup vývoja štandardov na umožnenie automatizovaného (priameho) spracovania všetkých platieb realizovaných v eurách. EPC stanovila prevádzkové požiadavky týkajúce sa dátových prvkov, ktoré si majú finanční sprostredkovatelia navzájom vymieňať. Tieto prvky sú uvedené v súboroch pravidiel pre SEPA úhrady a inkasá. EPC na základe prevádzkových požiadaviek určila logické dátové prvky. Tieto dohodnuté dátové prvky sú zverejnené v publikácii SEPA Data Model ISO 20022. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ISO tieto logické dátové prvky previedla do univerzálnych štandardov správ finančného sektora (UNIFI), tzv. UNIFI štandardov správ XML (ISO 20022). Tieto štandardy budú základom zostavovania správ v štandardizovanom jazyku. EPC tiež vyvinula súbor implementačných pokynov SEPA, ktoré definujú používanie štandardov správ UNIFI. EPC rozhodla, že štandardy UNIFI budú povinné v rámci styku medzi bankami a odporúčané v rámci styku medzi zákazníkmi a bankami.
Záver
——-
SEPA je ambicióznym projektom v oblasti platobného styku svojim rozsahom, veľkosťou a zložitosťou ide o cieľ porovnateľný so zavedením eurových bankoviek a mincí do praxe. SEPA je projekt, ktorý je vedený trhom a ktorý by mal fungovať na princípoch samoregulácie v najbližších rokoch budeme svedkami toho, ako sa bude dariť napĺňať tento ambiciózny projekt. Slovenský bankový sektor sa aktívne pripravuje na kompatibilitu so SEPA. Nevyhnutná bude najmä úprava informačných systémov a softwérového vybavenia požiadavkám SEPA Národná banka Slovenska, podobne ako ECB a Európska komisia podporuje a aktívne sa podieľa na zavedení SEPA platobných nástrojov do praxe.
Annotation
The Single Euro Payments Area or SEPA will be the area where citizens, companies and other economic actors will be able to make and receive payments in euro, within Europe, whether between or within national boundaries under the same basic conditions, rights and obligations, regardless of their location. All retail payments in euro will thereby become “domestic”. There will no longer be any differentiation between national and cross border payments within the euro area. SEPA will work as a single domestic payments market in which citizens and economic actors will be able to make payments as easily and inexpensively as in their hometown. The EPC has defined the new schemes, frameworks, rules and standards for euro payments. The implementation of SEPA is being undertaken by European banking communities and all other stakeholders. The European Central Bank (ECB) and the European Commission (EC) strongly support SEPA and with the EPC share a joint vision of the SEPA project . In Slovakia the first SEPA products are expected in 2010.The SEPA project represents the next major step towards closer European integration. SEPA will allow customers to make non-cash euro payments to any beneficiary located anywhere in the euro area using a single bank account and a single set of payment instruments.
Kľúčové slová: SEPA, Európska platobná rada, platobné nástroje SEPA, platobné príkazy SEPA, schéma SEPA Credit Transfer, schéma SEPA Direct Debit, SEPA platobné karty, hotovostné služby SECA, infraštruktúra SEPA, SEPA štandardizácia.
Keywords: SEPA, European Payment Council, SEPA payment instruments, SEPA payment orders, The SEPA Credit Transfer Scheme , The SEPA Direct Debit Scheme, SEPA card framework, SEPA cash services SECA, SEPA infrastructure, SEPA standardization.
Abstrakt:
Projekt SEPA chápeme ako ambiciózny projekt, ktorý nemá čo do rozsahu európskeho platobného styku paralelu . SEPA charakterizuje prísľub európskych finančných inštitúcií vytvoriť a implementovať v rokoch 2008-2012 nové schémy, formáty a infraštruktúru platobného styku a k tomu patriace produkty. Základným cieľom etáp projektu SEPA je eliminovať bariéry pre bezhotovostné platby v eurách. Do projektu SEPA sa budú postupne zapájať všetky krajiny Európskej únie. SEPA výrazne zvýši konkurencieschopnosť EÚ ako celku. Vďaka SEPA sa z eurozóny stane integrovaný trh, v rámci ktorého budú môcť poskytovatelia ponúkať služby zákazníkom z celej eurozóny.
Zdroje:
[1] http://www.ecb.int/paym/sepa/html/index.en.html [2] http://www.europeanpaymentscouncil.eu
[3] http://www.swift.com/index.cfm?item_id=58526
[4] http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/sepa/
[5] Zborník konferencie Slovenskej asociácie podnikových finančníkov, . Bratislava 3- 4. októbra 2007 “ Finančné riadenie podnikov”
príspevky: guvernér NBS I. Šramko, G. Tabasso, Chairman EACT Payment Commision
R. Hains, riaditeľ back office, VÚB, Bratislava
[1] http://www.ecb.int/paym/sepa/html/index.en.html [2] http://www.europeanpaymentscouncil.eu
[3] http://www.swift.com/index.cfm?item_id=58526
[4] http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/sepa/
[5] Zborník konferencie Slovenskej asociácie podnikových finančníkov, . Bratislava 3- 4. októbra 2007 “ Finančné riadenie podnikov”
príspevky: guvernér NBS I. Šramko, G. Tabasso, Chairman EACT Payment Commision
R. Hains, riaditeľ back office, VÚB, Bratislava
Autor – Ing. Miloslav Hoschek, PhD., je nezávislým konzultantom
0,004
0,000
