V prípade zohľadnenia valorizácie by potreba stúpla o ďalších 1,240 mld. Sk. Navrhovaný štátny rozpočet na rok 2000 vyčleňuje pre jednotlivé zložky zdravotnej starostlivosti 39,3 mld. Sk, čo pokrýva potrebu len na 81 %. Informuje o tom správa o Rizikách návrhu Štátneho rozpočtu na rok 2000 pre rezort zdravotníctva, predkladaný Ministerstrom zdravotníctva SR Tiborom Šagátom.

Rezort zdravotníctva pritom eviduje viac ako 13 mld. Sk neuhradených faktúr a očakáva jeho zvýšenie do konca roka o ďalšie dve miliardy.

Nedostatok finančných prostriedkov kapitoly zdravotníctva so sebou nesie podľa ministra T. Šagáta niekoľko rizík. V prvom rade je to riziko porušovania zákona, pretože za časť realizovaných výkonov budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti požadovať hotovostné platby od poistencov. Iným dôsledkom môže byť zníženie rozsahu zdravotnej staroslivosti alebo zhoršenie jej kvality.

Primárna ambulantná starostlivosť, ktorá zahŕňa poskytovanie zdravotnej starostlivosti praktických lekárov pre dospelých, pediatrov a gynekológov, potrebuje 2,951 mld. Sk. Východiská rozpočtu počítajú so sumou o 369,8 mil. Sk nižšou. Pre sektor stomatológie pri hodnote bodu 0,80 Sk a frekvencii výkonov z roku 1998 vyčleňuje rozpočet o 541 mil. Sk menej ako je skutočná potreba na ich úhradu v celkovej sume 2,338 mld. Sk. Celkový objem finančných prostriedkov potrebných pre zabezpečenie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v sume 2,299 mld. Sk prevyšuje návrh štátneho rozpočtu o 412,6 mil. Sk.

V sektore ústavnej zdravotnej starostlivosti činili v roku 1998 náklady 26,4 mld. Sk. V tomto roku boli prostredníctvom prospektívnych rozpočtov znížené o 15 % na 22,5 mld. Sk, čo predstavuje mesačnú úsporu 250 mil. Sk. Zastavil sa tak rast záväzkov zdravotných poisťovní, ale zadĺženosti ústavných zdravotných zariadení sa nepredišlo. Tie naďalej rastú. Na rok 2000 kalkuluje štátny rozpočet pre tento segment so sumou 17,858 mld. Sk, teda o 20,5 % menej ako je potrebných na zabezpečenie vyrovananého hospodárenia ústavných zdravotníckych zariadení.

Cieľom rezortu zdravotníctva je zastaviť pravidelný 15-percentný rast výdavkov na receptované lieky a dosiahnuť tak maximálnu ročnú výšku týchto výdavkov na úrovni 12 mld. Sk za predpokladu doplatku občanov v sume 3 mld. Sk. Na základe východísk rozpočtu môžu výdavky na zdravotnícke pomôcky kalkulovať s čiastkou 865 mil. Sk, čo je o 217 mil. Sk viac v porovnaní so skutočnými nákladmi na úrovni roku 1998. Na vyrovnané hospodárenie tohto sektoru by musel občan doplatiť 20 % z ceny zdravotníckej pomôcky. Ročná spotreba ostatných výkonov zahrňujúcich dopravnú zdravotnú službu, leteckú záchrannú službu, kúpeľnú a zahraničnú liečbu predstavuje 2,75 mld. Sk. Navrhovaný rozpočet na rok 2000 pokrýva túto potrebu len na 47 %.