Štátny rozpočet (ŠR) Slovenskej republiky za rok 2000 dosiahol celkové príjmy vo výške 213,442 mld. Sk, celková suma výdavkov predstavovala 241,106 mld. Sk. Hospodárenie štátu tak vlani skončilo s deficitom 27,664 mld. Sk. Na tlačovej besede o tom informovala ministerka financií Brigita Schmögnerová. Tento schodok zahŕňa výdavky na reštrukturalizáciu bánk vo výške 8,488 mld. Sk a realizovanú záruku za úvery štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v objeme 4,035 mld. Sk. Bežné hospodárenie štátu skončilo v deficite 15,141 mld. Sk.

V porovnaní s plánovanými číslami to znamená nárast príjmov i výdavkov. Podľa pôvodných predpokladov mal štátny rozpočet v roku 2000 dosiahnuť príjmy 183,809 mld. Sk, ktoré tak boli v skutočnosti prekročené o 16 %. Výdavky mali predstavovať 201,809 mld. Sk a štát ich v skutočnosti prečerpal o 19 %. Konečný deficit bol plánovaný na 18 mld. Sk, bez výdavkov na reštrukturalizáciu bánk a splácanie štátnych záruk.

Daňové príjmy rozpočtu sa v roku 2000 vyšplhali na 173,824 mld. Sk, čo je 5,3 % nad plánom. Priaznivo sa vyvíjal najmä výber dane z pridanej hodnoty, ktorý výškou 70,57 mld. Sk znamenal prekročenie rozpočtu o 12,2 % a výber dovoznej prirážky vo výške 9,415 mld. Sk dokonca prekonal plánovanú úroveň o 27,2 %. Spotrebné dane prekročili predpoklady o 5,4 % a dosiahli 28,448 mld. Sk. Výber daní z príjmov právnických osôb nakoniec skončil 2,4 % nad predpokladanou úrovňou, pričom predstavoval 25,094 mld. Sk. Naopak, dane z príjmov fyzických osôb dosiahli 25,403 mld. Sk a zaostali o 6,1 % za plánom.

Výrazne sa na vyšších príjmoch podpísali príjmy z grantov a transferov, ktoré dosiahli 18,385 mld. Sk, pritom ich ministerstvo vôbec nerozpočtovalo. Podľa B. Schmögnerovej sa však často jedná o príjmy zo štátnych finančných aktív, ktoré len rozpočtom „pretečú“ a prejavili sa aj na príjmovej, aj na výdavkovej strane, ako napríklad dotácie poľnohospodárom na riešenie dôsledkov sucha.

Bežné výdavky boli o 8,3 % vyššie ako pôvodný rozpočet a dosiahli 203,536 mld. Sk. Ministerka zdôraznila, že to neznamená zvýšenie výdavkov na mzdy a tovary, ale práve „nafúknutie“ príjmov a výdavkov kvôli rozdeľovaniu prostriedkov zo štátnych aktív. Najvýraznejší posun oproti predpokladom zaznamenali kapitálové výdavky, ktoré výškou 25,391 mld. Sk prevýšili pôvodne rozpočtovanú čiastku o 92,2 %. Pod tento skok sa podpísali práve výdavky na reštrukturalizáciu bánk a realizovanú záruku za úvery Vodohospodárskej výstavby.