Šance na zhodnotenie alebo znehodnotenie domácej meny v tomto roku sú vyrovnané. Ak by však podľa analytika Istrobanky Mareka Senkoviča slovenská ekonomika nezaznamenala reálny príchod očakávaných zahraničných investícií z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. (SPP), narastajúci deficit zahraničného obchodu by tlačil na oslabenie domácej meny.

Hranicu, kam až by mohla koruna oslabiť, však bližšie nešpecifikoval, pretože podľa neho môže Národná banka Slovenska vývoj meny veľmi dobre ovplyvňovať. Zahraničné subjekty podľa analytika na Slovensku držia zhruba 15 mld. Sk v štátnych cenných papieroch a ďalších niekoľko miliárd na úložkách v bankách. „Ak by sa aj zahraniční hráči rozhodli svoje prostriedky zo Slovenska stiahnuť, centrálna banka by tento odliv bez problémov vykryla z devízových rezerv ,“ povedal Senkovič. Menová kríza je tak podľa neho vylúčená.

V prípade pozitívneho vývoja na vnútropolitickej scéne a dodržania harmonogramu privatizácií by mala byť podľa Senkoviča domáca mena stabilná s tendenciou k posilneniu. Ak by vláda použila časť prostriedkov z privatizácie SPP na bežné výdavky a nie na oddlženie štátu, prostriedky, ktoré by „pustila“ na trh by viedli k zhodnocovaniu domácej meny. „Predpokladám, že by koruna opäť posilnila k historicky najsilnejšej úrovni 41,5 až 42 SKK/EUR, ktorú dosahovala zhruba pred rokom,“ skonštatoval analytik. Zhodnocovanie koruny by navyše viedlo banky k znižovaniu nákladov, aby nestratili konkurencieschopnosť na svetovom trhu.

Senkovič vylúčil prudké zmeny úrokových sadzieb na peňažnom trhu. Krátko pred voľbami však ich pripustil mierne zvýšenie. „Štát by si však mal stále požičiavať za 7,5 % až 7,8 % p.a.,“ dodal. Ani vykrývanie zvýšeného deficitu rozpočtu podľa dílera nepredstavuje hrozbu, že by si štát nedokázal vypožičať prostriedky, napriek neúspechom posledných aukcií štátnych dlhopisov. „Zmenila sa len ochota bánk požičiavať štátu,“ skonštatoval Senkovič. Kým v minulom roku štát bez problémov získal veľké objemy zdrojov na trhu za nízku cenu, v súčasnosti sa banky stali vyrovnaným partnerom štátu a spolupodieľajú sa pri vytváraní podmienok emisií. Banky sa navyše začali orientovať na kratšie splatnosti do jedného roka.

Analytik upozornil na rovnaký efekt znehodnocovania domácej meny a znižovania úrokových mier na ekonomiku. Podľa Senkoviča je málo pravdepodobné, že by centrálna banka v blízkej dobe pristúpila k zníženiu kľúčových úrokových mier. „Zníženie o 0,25 percentuálneho bodu je možné koncom roka,“ dodal na záver analytik.