ČLÁNOK




Ruská vláda zakázala dovoz hydiny zo Spojených štátov
11. marca 2002

Kompetentné ruské orgány rozhodli zastaviť dovoz hydiny z USA, pričom hlavným argumentom má byť zvýšený objem antibiotík,

rastových stimulátorov a hormonálnych prípravkov, ktoré využívajú pri chove americkí farmári. Poukazuje sa aj na viaceré prípady výskytu salmonelózy, ktorá údajne pochádza z importovanej hydiny.

Spojené štáty tvrdia, že všetky tieto obavy a argumenty sú nepodložené a do Moskvy už odletela americká delegácia, aby sa pokúsila odstrániť príčiny tohto aktuálneho sporu.

Rusko je najväčším dovozcom americkej hydiny – každoročne je jej odberateľom zhruba v hodnote 800 miliónov dolárov a americká hydina predstavuje 20% z celého amerického exportu do Ruska.

Ruské ministerstvo poľnohospodárstva poukazuje aj na to, že americkí importéri dovážajú kuracie mäso bez náležitej licencie, v nesprávne označených obaloch a bez požadovaných bezpečnostných certifikátov.

Ministerstvo poľnohospodárstva USA v spoločnom vyhlásení s americkým obchodným zástupcom Robertom Zoellickom zdôraznilo, že „nevedia o nijakom závažnom dôvode, ktorý by oprávňoval podniknúť tento extrémne škodlivý krok…“

Časť ruských politikov ale hovorí aj o inej dimenzii počiatočného štádia rusko-amerického sporu, a síce o vplyve amerického importu na ruský trh.

Predseda Výboru pre zahraničné záležitosti Ruskej dumy Dmitrij Rogozin pre agentúru AFP uviedol, že nie je nijakým tajomstvom, že „masívny americký import v podstate zlikvidoval ruských chovateľov hydiny“.

Napriek tomu, že Rusko intenzívne rokuje o vstupe do Svetovej obchodnej organizácie – WTO, plánuje zvýšiť colné tarify a stanoviť kvóty na dovoz hydiny.

Americká strana chce zabrániť „hydinovej vojne“, no sotva ju odvráti v priebehu budúcich dvoch dní americká misia, ktorá prichádza do Moskvy.

Nemožno však vylúčiť ani špekulácie, ktoré hovoria, že v pozadí rozhodnutia ruskej vlády je „odveta“ za importné clá na oceľ dovážanú do USA, o ktorých rozhodol prezident George Bush počas minulého týždňa.

Analytici konštatujú, že Rusko je jedným z najväčších dodávateľov ocele do USA a zavedením nových colných taríf, ktoré sa pohybujú od 8% do 30%, stratí ruský oceliarsky priemysel v priebehu budúcich dvoch rokov približne 1,5 miliardy dolárov.

Ak uvažujeme o odvetných opatreniach, určite nechce ostať bokom ani Európska únia, ktorá uvažuje zvýšiť colné tarify pre americké letecké spoločnosti a obmedziť pristávacie práva pre „neeurópskych“ leteckých prepravcov profitujúcich z „nespravodlivých vládnych dotácií…“

O týchto opatreniach má Európska komisia rozhodnúť zajtra.

Američania vyjadrili vážne obavy a v oficiálnom stanovisku uviedli, že opatrenia EÚ predstavujú „cestu nesprávnym smerom“.

Faktom je však aj to, že Svetová obchodná organizácia stále neprijala systém pravidiel, ktoré upravujú a kontrolujú nekalú konkurenciu v sektore leteckej dopravy.

EK chce svojím rozhodnutím vytvoriť „rokovaciu páku“ vo vzťahu k Spojeným štátom, aby došlo k spravodlivej dohode o konkurenčných praktikách v leteckej preprave.

Brusel odmieta obvinenia, že pripravované legislatívne opatrenia, ktoré majú podporu členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu, nejakým spôsobom súvisia s antidumpingovým verdiktom Bushovej vlády pri dovoze ocele.

EK však chce vytvoriť pre bruselské centrálne orgány právny rámec, aby mohli bojovať proti vládnym dotáciám pre tie letecké spoločnosti, ktoré dopravujú pasažierov do EÚ a zo štátov Európskej únie. Zároveň sa majú eliminovať nespravodlivé cenové praktiky štátom kontrolovaných leteckých spoločností. Mottom novej právnej úpravy je zrovnoprávnenie šancí pre všetky konkurenčné subjekty v sektore leteckej dopravy.

Nemôžeme si dovoliť, aby naše letecké spoločnosti zostali bezbranné, uvádza sa vo vyhlásení európskeho komisára pre dopravu Loyola de Palacia.

Potrebujeme multilaterálne dohody a mechanizmy, ktoré budú platiť v celom tomto sektore – v čase ich absencie však musíme nájsť spôsob, na základe ktorého budeme bojovať proti nekalej konkurencii, zdôraznil de Palacio.

Za veľmi sporný bod sa napríklad považuje to, že americké letecké spoločnosti využili vládnu pomoc v objeme 15 miliárd dolárov aj na zníženie cien leteniek na transatlantických trasách.

Navrhované opatrenia EK obsahujú zavedenie nových daní a poplatkov, ktoré sa vyberajú na letiskách, ale aj obmedzenie pristávacích práv.

Americký minister dopravy má podobné kompetencie, aby mohol eliminovať nekalú konkurenciu zo strany zahraničných, „neamerických“ leteckých spoločností.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 6. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 24,898 0,012
GBP 0,845 0,001
HUF 397,390 1,050
CAD 1,470 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS