ČLÁNOK




Roztržka Duisenberg-Reynders môže poškodiť nielen reputáciu ECB, ale aj euroskupiny
9. júla 2001

Rozdiely medzi oboma mužmi sa údajne nachádzajú v polohe „medzi nebom a zemou“. Prezidenta Európskej centrálnej banky Wima Duisenberga označujú médiá ako „drsného realistu“ a belgického ministra financií Didiera Reyndersa, ktorý je z titulu predsedníctva svojej krajiny v EÚ aj šéfom ECOFINU (ministri financií a hospodárstva dvanástich štátov eurozóny) charakterizujú ako „nadmieru (a miestami až nevhodne) výrečného politika“.

Duisenberg a Reynders sa stretli počas uplynulého týždňa v sídle ECB vo Frankfurte, aby sa pokúsili urovnať spor, ktorý vo vypuklej podobe trvá už od 7. mája.

Zdá sa, že zatiaľ bez konkrétnejšieho úspechu.

Belgický minister financií totiž dávnejšie nastolil otázku vzťahu medzi prezidentom ECB a šéfom ECOFINU – nie však v rovine osobnej, ale inštitucionálnej. Podľa Reyndersa by mal byť prezident ECB prítomný na všetkých rokovaniach ministrov financií a hospodárstva E12 a predseda ECOFINU by sa mal zúčastňovať na zasadaniach Výkonnej rady ECB.

Inštitucionálny spor sa však premietol do osobnej roviny a mnohí pozorovatelia konštatujú, že ide o skrytú podobu mocenského boja medzi euroskupinou a Európskou centrálnou bankou.

Belgický minister počas uplynulého týždňa svoj tón zmiernil a vyjadril nádej, že prezident ECB by sa síce mal zúčastňovať na každom rokovaní euroskupiny, avšak „dobrý dialóg“ je možný aj vtedy, ak ho na ECOFINE nahradí viceprezident ECB Christian Noyer. Táto Reyndersova „zmena tónu“ údajne nastala po obdržaní listu od Duisenberga, ktorý „úprimne a otvorene“ informoval svojho partnera, že Výkonná rada ECB je kolektívnym orgánom a každý jej člen je v pozícii, aby „adekvátne vyjadroval svoje názory, ktoré sú zároveň názormi Európskej centrálnej banky“. Dal tým vlastne najavo, že sa nemusí permanentne zúčastňovať na ECOFINE. Tu však ešte dodajme ďalšiu a podstatnejšiu súvislosť – Duisenberg by mal byť skutočne partnerom Reyndersa, veľmi dobre však vie, aký komplikovaný bol schvaľovací proces pri jeho nominácii počas špeciálneho májového summitu EÚ v roku 1998. Od tohto obdobia presadzuje Duisenberg veľmi razantným spôsobom nezávislosť ECB a je nadmieru háklivý na akékoľvek vonkajšie zasahovanie, teda aj zo strany partnerov – ministrov financií E12.

Niektoré informácie však naznačujú, že za sporom Duisenberg-Reynders sa skutočne skrýva skrýva ich vzájomný (nie inštitucionálny) mocenský boj.

Belgický minister financií sa totiž netají tým, že eurozóna by v menových a rozpočtových otázkach mala byť reprezentovaná jednou osobou tak, ako je sféra zahraničnej politiky personifikovaná Javiérom Solanom. Analogicky aj euroskupina by mala mať svojho „Mr. Euro“, zodpovedného za reprezentáciu eurozóny v medzinárodnej ekonomickej a finačnej politike.

Jednoduchšie povedané – doteraz bol Mr. Euro Duisenberg, teraz sa však ním chce stať Reynders…

Časť pozorovateľov sa domnieva, že celý konflikt sa vyrieši, ak bude Reynders „menej výrečný a Duisenberg „menej citlivý a vzťahovačný…“

Tento spor však nie jednoduchý a nemožno tiež vylúčiť, že za ním stoja silnejšie záujmové skupiny, ktoré majú na zreteli výmenu na poste prezidenta ECB.

Na spomínanom summite EÚ v roku 1998 sa totiž dospelo k nepísanej dohode, ktorú vehemente podporoval francúzsky prezident Jacques Chirac, že Duisenberg bude na vrcholnom poste v rámci ECB iba polovicu osemročného mandátu a v druhom „polčase“ ho vystrieda Jean-Claude Trichet, terajší guvernér Banque de France. Táto automatická „výmena stráží“ už dnes nie je jednoznačná. Francúzske justičné orgány totiž ešte stále nerozhodli, či sa Trichet, ako bývalý minister financií, podieľal na škandále a následnom kolapse Crédit Lyonnais, vtedajšej štátom vlastnenej banky. Verdikt ešte k dispozícii nie je, avšak tieň podozrenia môže Trichetovi zablokovať cestu do frankfurtského sídla ECB.

Duisenberg má 66 rokov a vzhľadom na tento vek by chcel odísť na budúci rok do dôchodku. Malo by sa tak stať po zavedení eurobankoviek a euromincí do obehu v rámci eurozóny. Terajší šéf ECB si však sám chce vybrať termín odchodu, čo nevylučuje, že mocenský boj o nástupníctvo sa už začal a rozbuškou vari môže byť aj jeho spor s belgickým ministrom financií Didierom Reyndersom.

Viceprezident ECB Christian Noyer uviedol, že tento spor a diskusia o ňom je veľmi znepokojujúca a škodlivá pre Európu a euro. Čím skôr sa skončí, tým lepšie…

Dodajme, že počas uplynulého týždňa pokleslo euro na osemmesačné minimum a výmenný kurz vo väzbe na dolár predstavoval 0,84 USD/EUR.

Euro stratilo od uvedenia na trh v januári 1999 už 30% svojej hodnoty.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS