Európska komisia (EK) a kariéra jej predsedu Romana Prodiho sú na rázcestí. Summit Európskej únie (EÚ), ktorý bude na budúci týždeň v belgickom Laekene spustí dva roky trvajúcu debatu o európskej konštitučnej budúcnosti a úlohe inštitúcií EÚ. Všetko je na vážkach, keďže EÚ čelí veľkej výzve nárastu členov až o desať krajín, z ktorých sa väčšina pred dvanástimi rokmi dostala z tieňa komunizmu. Píše britský denník Financial Times, ktorý prináša rozhovor s predsedom EK.

Podľa denníka je Prodi presvedčený, že euro bude úspešné a bude mať veľký vplyv na hospodársku politiku v Európe. Predpovedal, že euro donúti krajiny k zintenzívneniu spolupráce a koordinácie politiky. „Som s presvedčený, že euro nás dotlačí k zavedeniu nových nástrojov hospodárskej politiky. Teraz je politicky nemožné to navrhnúť. No jedného dňa nastane kríza a nové nástroje sa vytvoria,“ uviedol. Podľa Prodiho však nastanú aj ťažké časy. Rozšírenie je riskantné a rokovania na budúci rok budú zvlášť zložité pri riešení takých otázok, ako sú životné prostredie, pracovné trhy, štrukturálne fondy a poľnohospodárstvo. Prodi však zdôraznil, že vstup bývalých komunistických krajín strednej a východnej Európy je historickou nevyhnutnosťou. Rovnako je podľa neho nevyhnutná aj budúca integrácia balkánskych krajín.

Osobitný konvent, ktorý bude formovať post-laekenskú diskusiu o budúcnosti Európy, bude tiež podľa Prodiho „veľmi zložitý“. V rámci konventu budú vládni predstavitelia spoločne s členmi EP a národných parlamentov, ako aj s komisárom EÚ pre regionálnu politiku Michelom Barnierom a kandidátskymi krajinami ako pozorovateľmi, pripravovať možnosti pre medzivládnu konferenciu o reforme EÚ v roku 2004. Prodi sa bude musieť vzdať myšlienky, o ktorej po prvý raz hovoril v marci 1999, o exekutíve EÚ ako základe európskej vlády. Namiesto toho bude zrejme musieť akceptovať zoštíhlenie exekutívy. Prodi však odmieta myšlienku, že by Komisia opustila svoju politickú úlohu. „Myslím si, že je to boj v ktorom musíme zvíťaziť. Cena odlišného výsledku by bola koncom politickej Európy a namiesto toho by bola Európa iba oblasťou voľného obchodu,“ uviedol. Napriek tomu, že sa hlási k cieľu vytvoriť hlbšiu „politickú Európu“, myšlienku priamych volieb predsedu Európskej komisie odmietol ako predčasnú.

Prodi v rozhovore pre Financial Times prisľúbil, že nanovo naštartuje svoju politickú kariéru, aby posledné tri roky jeho funkčného obdobia neboli nevýrazné. Reagoval tak na množiacu sa kritiku, že nepreukazuje vodcovské schopnosti. Na záverečné tri roky si stanovil tri priority: úspešné zavedenie eurobankoviek a mincí, s najväčšou pravdepodobnosťou sprevádzané užšou makroekonomickou koordináciou, ďalej rozšírenie Európskej únie a do tretice rýchlejšiu liberalizáciu finančných služieb, energetiky a ďalších trhov základnej infraštruktúry.