Počas uplynulého týždňa sa objavili viaceré názory na prípadné zníženie daňového zaťaženia. Experti Medzinárodného menového fondu upozornili na potrebu opatrnosti pri tomto kroku, rovnaký názor vyslovil aj podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Kresťanskodemokratické hnutie zverejnilo súbor štrnástich opatrení pod názvom Veľký tresk, ktorých cieľom je podstatné zníženie daňového a odvodového zaťaženia a boj s čiernou prácou. Štatistický úrad SR informoval o vývoji spotrebiteľských cien i jadrovej inflácie v apríli.

Podľa expertov Medzinárodného menového fondu (MMF) je cieľ vlády udržať deficit verejných financií v roku 2001 do limitu 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) rizikový. Podmienkou pre dosiahnutie plánovaného deficitu je podľa expertov znižovanie výdavkov vlády. Vyplynulo to zo stredajšieho pracovného stretnutia s podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou a guvernérom NBS Mariánom Juskom. „Príjmy štátu počas prvých mesiacov roku 2001 nezodpovedajú očakávaniam a pritom sa zároveň diskutuje o ďalšom znižovaní daní,“ upozornili experti MMF. Aktuálne návrhy na znižovanie daní môžu podľa fondu ohroziť krátkodobé rozpočtové ciele slovenskej vlády, ako aj strednodobý záujem kabinetu o konsolidáciu verejných financií. MMF odporúča preto podstatne opatrnejší prístup pri predkladaní návrhov na znižovanie daňového zaťaženia. Predchádzať by mu malo zlepšenie výberu daní.

Na margo návrhu Demokratickej strany znížiť daň z príjmu právnických osôb z 29 % na 19 % sa vyjadril aj vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Prijatie tohto návrhu by podľa neho mohlo viesť k ohrozeniu stability verejných financií. Podpredseda vlády pripomenul, že pri predchádzajúcom znížení dane zo 40 % na súčasných 29 % zabránilo výpadku príjmov z tejto dane znižovanie úrokových sadzieb a fakt, že podnikatelia neboli nútení obchádzať zákon. „Reálne úrokové sadzby sú ale v súčasnosti už veľmi nízke,“ skonštatoval I. Mikloš.

Podstatné zníženie daňového a odvodového zaťaženia a boj s čiernou prácou je hlavnou náplňou súboru štrnástich opatrení, ktorý pod názvom Veľký tresk! navrhuje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Vysoká miera nezamestnanosti je podľa KDH obrovskou záťažou pre štátny rozpočet, zároveň však oberá o motiváciu tých, ktorým sa aj napriek všetkej snahe nedarí uniknúť zo záchrannej sociálnej siete. Podľa návrhu KDH by od 1. januára 2002 mal zamestnávateľ uvádzať na výplatnej páske zamestnanca nielen hrubú a čistú mzdu, ale aj nový údaj, celkovú cenu práce, teda súčet hrubej mzdy a odvodov za zamestnanca, ktoré hradí zamestnávateľ. Podľa podpredsedu KDH Vladimíra Palka by tak občan vedel, koľko naozaj platí mesačne a ročne za zdravotníctvo, školstvo, dôchodkové poistenie. Kresťanskí demokrati tiež navrhujú odpustiť na šesť mesiacov platenie 38 % odvodov za každého novoprijatého zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaným alebo bol absolventom nezamestnaným dlhšie ako 6 mesiacov. Na pomoc absolventom tiež smeruje návrh opatrenia, podľa ktorého by štát tri mesiace hradil zamestnávateľovi náklady na jeho mzdu a odvody až do výšky 1,8-násobku životného minima.

KDH tiež navrhuje, aby Národný úrad práce preplácal nezamestnanému cestovné náklady do 1500 Sk mesačne jeden rok v prípade, že si nájde prácu mimo miesta svojho trvalého bydliska. Štát tým podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku ušetrí platenie odvodov a sociálnych dávok v sume od 1800 do 3500 Sk mesačne, výmenou za investíciu 1500 Sk mesačne. Ako uviedol J. Brocka, KDH tiež navrhuje zvýšiť odpočítateľnú položku na jedno dieťa na úroveň 22 800 Sk. Palko prezentoval ďalší návrh, radikálne zníženie odvodového zaťaženia zamestnávateľov z 38 percent na 29 %, pričom by sa znížilo aj odvodové zaťaženie zamestnanca. Podľa prepočtov KDH sa tým vytvoria podmienky pre zamestnanie vyše stotisíc ľudí. Znížiť by sa mali aj dane z príjmu právnických osôb z 29 % na 19 % a dane z príjmu fyzických osôb v kategórii s 12-percentným zaťažením na 10 %.

Väčšina týchto opatrení nebude mať podľa analytika Martina Barta negatívny dopad na štátny rozpočet. „Naopak, zvýšenie počtu pracovných miest bude znamenať aj zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Tie by následne pokryli aj prípadné negatívne dopady zníženia daňového a odvodového zaťaženia,“ uviedol Barto.

Medzi štrnástimi opatreniami KDH na zmiernenie nezamestnanosti pod názvom Veľký tresk sú podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša také kroky, s ktorými sa stotožňuje aj súčasná vláda. „Kvôli negatívnym fiškálnym dôsledkom je však neprijateľné znížiť daň z príjmu právnických osôb z 29 % na 19 % a radikálne znížiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov z 38 % na 29 %,“ povedal I. Mikloš. Vicepremiér je presvedčený, že je možné okamžite realizovať opatrenie o stransparentnení celkovej ceny práce.