ČLÁNOK




Robert A. Mundell: Bez reforiem nebude mať euro silu
2. januára 2002

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor Kolumbijskej univerzity Robert A. Mundell sa právom považuje za jedného z otcov spoločnej európskej meny. Dieťa Mundella mu však robí nie malé starosti. Rozvoju Európy prekážajú neúmerne vysoké dane, príliš tvrdé pravidlá regulujúce trhy, medzi ktoré patrí aj trh práce. Všetko to podľa názoru Mundella podstatne znižuje ekonomickú efektívnosť zavedenia eura. Výskumy Mundella venované výmenným kurzom mien, menovej politike sa stali jedným zo základných stavebných kameňov koncepcie spoločnej európskej meny, napriek tomu, že vedec sa priamo nepodieľal na organizačných prácach spojených s jej zavedením. Keď dostal v roku 199 Nobelovu cenu za ekonómiu, získal dobrú príležitosť pre propagáciu vlastných názorov.

Už v osemdesiatych rokov vedec zostával koncepciu rozvoja ekonomiky založenú na nízkych daniach a znížení úlohy regulujúcich orgánov. Práve touto koncepciou s vyzbrojila administratíva prezidenta Ronalda Reagana a pomohla USA podstatne reformovať ich ekonomiku a zabezpečiť jej rast. Momentálne Mundell považuje za nevyhnutné, aby sa podobná reforma uskutočnila v Európe. Bez nej, podľa jeho presvedčenia, euro nemôže zohrať historickú rolu a urobiť európsku ekonomiku takou istou efektívnou a dynamickou ako je americká ekonomika. Európska únia pred sebou postavila úlohu, že chce byť v roku 2010 najkonkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta.

Očakávané zavedenie euro do obehu v hotovosti podľa názoru Mundella predstavuje určité nebezpečenstvo. Predpokladá, že v najbližšom období sa môže hodnota eura znížiť, pretože neurčitosť prechodu na euro môže donútiť niektorých ľudí v mimo Európy dočasne previesť prostriedky, ktoré majú k dispozícii na americké doláre. Počas svojej poslednej návštevy Bruselu sa Mundell rozprával so spravodajcom Wall Street Journal.

V čom vidíte dôležitosť euro pre svetový ekonomický systém?

Akonáhle sa objavilo euro, stalo sa druhou najvýznamnejšou menou vo svete. V prípade rozšírenia tejto meny do krajín strednej a východnej Európy, táto zóna môže mať celkom 450 mil. obyvateľov, a spoločný hrubý domáci produkt bude vyšší ako americký. Je prirodzené, že euro ovplyvní celkovú situáciu v medzinárodnom devízovom systéme. O 10 rokov sa budú štáty snažiť rozdeliť vlastné devízové rezervy na dve polovice – na doláre a euro. Dolár má však naďalej rad výhod pred eurom. Jedna z nich je to, že politiku v zóne dolára v USA určuje jedna vláda a v zóne euro 12 vlád.

Vždy ste hovorili, že Európa potrebuje vážne ekonomické reformy. Na čom by sa mali európski politici v prvom rade sústrediť?

Dane na trhu práce sú príliš vysoké. Napríklad, keď Talian musí zaplatiť z mzdy daň 59%, znamená to, že domov prináša len 41%. Hovorí sa, že tak vysoká daň je podmienená sociálnymi odvodmi, zabezpečením sociálnej situácie. Tento človek by sa však mohol postarať o svoje sociálne zabezpečenie tým, že by sa obrátil na súkromný sektor a cena, ktorú by zaplatil by bola tri razy menšia. Okrem toho si treba pripomínať pracovné zmluvy, ktoré komplikujú prepúšťanie pracovníkov. Ak sú náklady na pracovnú silu fixnými nákladmi, tak efektívnosť sa môže podstatne znižovať.

Aké sú hlavné problémy, s ktorými sa stretne Európa pri zavedení nových bankoviek a mincí?

Určitý problém je spojený s konvertovaním meny. Hovorím o hotovosti, ktorá sa nachádza za hranicami USA a Európy a to práve v Latinskej Amerike, Rusku a iných regiónoch. Zvlášť sa to týka nemeckej marky. Keď tieto peniaze prestanú byť zákonným platidlom, bude ich treba vymeniť za euro. Avšak existujúce mechanizmy prevodu veľkých súm peňazí predpokladajú vyplnenie množstva dotazníkov a ľudia si chcú zachovať svoju anonymitu, napríklad kvôli tomu, aby nemuseli zaplatiť dane. Snaha zachovania anonymity spomalí tento proces. V dôsledku toho sa dá očakávať, že sa objaví veľký počet tých, ktorí budú chcieť previesť nemecké marky a iné devízy nie na euro, ale na americké doláre. Bude to v prechodnom období viesť k posilneniu dolára a euro bude slabšie, ako by mohlo byť. Takáto situácia vytvára dodatkové riziko pre Európsku centrálnu banku, a je to jedna z príčin prečo sa zdržiava pre príliš rýchlym znížením úrokových mier.

Očakávate, že zavedenie bankoviek a mincí euro bude napomáhať politickej integrácii v rámci Európskej únie?

Áno, pretože mena pomáha zdokonaľovať spoločný trh, kvôli značným rozdielom sa v rôznych krajinách zvyšujú disproporcie. Bude potrebná bližšia koordinácia medzi bankovými systémami. Okrem toho budú potrebné určité opatrenia pre unifikáciu systémov daňového zaťaženia, kde sa zachovali veľmi významné disproporcie.

Pomôže jednotná mena Európe pri prekonaní poklesu v svetovej ekonomike?

Možno že niektoré krajiny si myslia, že by pre ne bolo výhodnejšie zostávať nezávislými, zachovávajúc si možnosť samostatne riadiť vlastné ekonomické cykly. Nesúhlasím s týmto názorom. Dokonca v USA nie je vždy ľahké nájsť správnu finančnú stratégiu pre boj s recesiou, alebo so spomalením rastu,. Dá sa namietať, že samostatné regióny USA by sa lepšie vysporiadali s problémom, ak by mali samostatný ekonomický systém a vlastnú menu. Napríklad, ak cena ropy stúpa, severovýchodný región trpí a juhozápadný vyhráva.

Avšak nie je zrejmé, že tieto problémy by sa dali riešiť pomocou množstva samostatných mien. Nemyslím si, že jednotná mena bude mať negatívny vplyv na rozvoj Európy.

Pri existencii jednotnej meny sa dá dosiahnuť stabilnejšia rovnováha, bližšia spolupráca vo finančnej politike ako keď existuje viac mien. Európa vyhrá vďaka reformám. Myslím si, že celková koordinácia v oblasti peňažnej politiky prinesie kladné výsledky, a Európa sa bude rozvíjať efektívnejšie s jednou menou ako s niekoľkými menami.

Mundell Robert A.(1932) – kanadský ekonóm, profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, v USA, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1999 za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky v podmienkach rôznych kurzových režimov. Vytvoril základy teórie, ktorá je základom rozhodovania o monetárnej a fiškálnej politike v podmienkach otvorenej ekonomiky. Stal sa známy najmä Mundellovým-Flemnigovým modelom, ktorý zaviedol do makroekonomického modelu IS-LM zahraničný obchod a kapitálové toky. Na tomto základe dokázal závislosť dopadu stabilizačnej politiky na stupni mobility kapitálu a režimu menového kurzu. Rozpracoval dynamickú teóriu monetárneho prístupu v platobnej bilancii. Na jej základe prišiel k záveru, že pri stabilizácii ekonomiky je potrebné viazať monetárnu politiku na vonkajšiu rovnováhu a fiškálnu politiku na vnútornú rovnováhu. V svojom článku o výhodách a nevýhodách spoločnej meny. V svojom článku o optimálnych menových oblastiach z roku 1961 sa zaoberal výhodami a nevýhodami spoločnej meny. Za hlavný nedostatok považoval problémy vznikajúce pri udržiavaní úplnej zamestnanosti, keď v určitých regiónoch dôjde k zmene dopytu

k zmene dopytu


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS