ČLÁNOK




Riadenie kreditného rizika v časoch pandemie
9. júla 2020

V tomto článku by som sa rád pozrel na to, aké zmeny by mohla priniesť pandémia pre riadenie rizík v bankách a ako pravdepodobne ovplyvní doterajšiu prax z hľadiska  merania a procesov riadenia najmä spomínaného kreditného rizika.

  1. Celková ekonomická situácia

Aby sme mohli podrobnejšie analyzovať zmeny v riadení rizík vyvolané pandémiou a najmä kreditného rizika, uvedieme niekoľko postrehov, ktoré sa týkajú všeobecného ekonomického a finančného kontextu pandémie. Často krát sa hovorí, že súčasné (hospodárska) kríza je najväčšia od poslednej finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. To je síce blízke pravde, ale zakrýva to fakt, že tieto dve krízy sú len zdanlivo podobné.  Vo svojej podstate ale aj dôsledkoch, sú úplne odlišné. Kríza v rokoch 2008 a 2009 bola vo svojej podstate iba finančnou krízou, ktorú bolo možné riešiť obvyklými nástrojmi. Súčasná kríza je ale hlbokou krízou celého ekonomického systému, ktorý prestal fungovať svojím zabehaným spôsobom. Podľa Lea Ziccino (Prometeia webinar 17 06 2020) ale pandémia mala za následok najvyšší prepad a najväčší skok volatility na trhoch aký bol vôbec kedy zaznamenaný.

Úspory z rozsahu, snaha o optimalizáciu nákladov a otváranie lokálnych ekonomík sa pred pandémiou premietli do dlhých dodávateľských reťazcov, ktoré prekročili národné aj kontinentálne hranice a do neúmernej špecializácie veľkých segmentov svetovej ekonomiky. Aj keď sa vo veľkej miere a vo veľkom geografickom rozsahu podarilo ekonomicky prekročiť národné hranice, ako dôsledok relatívne voľného pohybu kapitálu a služieb, pandémia ukázala, že táto zmena nebola vnímaná komplexne. V momente, keď sa na vrchole rebríčka priorít objavilo zachovanie ľudského zdravia a života, všetky najvýznamnejšie dodávateľské reťazce boli prerušené z jedného dňa na druhý. Navyše súčasný model podnikania, ktorý je vo veľkej miere založený na snahe o získanie efektivity pomocou spomínaných úspor z rozsahu, sa ukázal ako vysoko rizikový a takmer nevhodný v súčasnej situácii zatvorených hraníc a nekoordinovaných epidemiologických pravidiel. Pretože zatiaľ nie je reálny predpoklad, že návrat do predchádzajúceho stavu bude rýchly, ak vôbec bude možný, boli spochybnené samotné základné princípy, na ktorých doteraz fungovala svetová ekonomika.

Suma sumárum, sme v období, kedy starý model už neplatí a nový model sa ešte nevytvoril. Toto prechodné obdobie nebude krátke, pretože sa zmenenej situácii bude musieť prispôsobiť celá svetová ekonomika. Navyše očakávania spotrebiteľa, nielen racionálne, nie sú predvídateľné, neexistujú žiadne dáta, ktoré by toto správanie umožnili s akceptovateľnou mierou neistoty predvídať.  Sme v diskomfortnej situácii, pretože doteraz sme sa mohli spoľahnúť na skúsenosť pomerne veľkých segmentov ekonomiky ale dnes je budúci vývoj riadený náhodnou výslednicou správania mikro segmentov, či už spotrebiteľských alebo dodávateľských. Pre meranie kreditného rizika je to katastrofálne situácia, pretože ak si to uvedomíme do detailu, všetky naše merania boli založené na premise „bude ako bolo“.

  1. Dopady na meranie rizika

Z čoho sa obvykle skladá riadenie a špeciálne merania kreditného rizika? V prvom rade je to štatistický model, založený na viac alebo menej bohatej databáze údajov, popisujúcich minulé chovanie a špecifické vlastnosti dlžníka. Podčiarkujem, že v minulosti. Všetkým je zrejmé, že tieto údaje sú silne ovplyvňované bankovými procesmi pri otváraní a správe expozície a celkových ekonomických charakteristík prostredia, v ktorom sa dlžník nachádza. Lenže v súčasnosti nemáme žiadne údaje o chovaní a charakteristikách dlžníka v danej situácii. A vlastne je aj ťažké odhadovať v reálnom horizonte 2 – 3 rokov aký bude vývoj. Je to jasne vidieť aj obrovského rozptylu makroekonomických prognóz, ktorého sme v súčasnosti svedkami. Je to pochopiteľné, pretože každý takýto model vychádza z nejakých predpokladov/axióm ktoré faktory budú ovplyvňovať budúci vývoj. A zvyšok nie je nič iného ako obyčajná metóda streľby o ktorej vám každý študent matematiky povie, že sa nedá použiť iba ak na veľmi krátke obdobie. Rozhodne nie na rok a viac.

Druhou významnou zložkou merania a aj riadenia rizika je tzv. ľudský faktor. Zhruba povedané expertná skúsenosť analytika, ktorá doplňuje (v niektorých retailových segmentoch napr. hypotéky) alebo rozhoduje a to aj na základe výsledkov štatistického modelu o pravdepodobnej veľkosti miery rizika (napríklad vo väčšine ak nie všetkých korporátnych segmentoch expozícií).

Chyby, ktoré sú spôsobené nepresnosťou štatistického modelu a neistotou o správnosti disponibilných údajov sa zvyknú odhadovať pomocou rôznych „marží“ a najmä pomocou tzv. stresového testovania. Kľúčom ku hodnovernému výsledku sú ale realistické „scenáre budúcnosti“ a tu sme opäť v neistote. Aký máme vybrať „realistický“ scenár, keď je vysoká pravdepodobnosť, že v priebehu nasledujúcich troch rokov pravdepodobne príde ku všeobecnému prehodnoteniu dizajnu podnikateľských modelov. Asi by sme mali začať najprv identifikáciou toho, čo určite ostane zachované, potom zvážiť, čo pravdepodobne skončí alebo bude významne pozmenené a čo neprežije. V banke samozrejme je veľmi obťažné špekulovať na úrovni celej ekonomiky, ale možno sa bude dať vytvoriť niekoľko reálnejších scenárov možných zmien na úrovni financovania a typu potrieb jednotlivých kategórií klientov. Ešte sa k tomu vrátime.

Aký by teda mal byť prístup banky ku svojmu spôsobu merania a všeobecne riadenia rizika? Jednoducho v princípe rovnaký ako doteraz. Je povinnosťou každého manažéra poznať svoju rizikovú expozíciu čo najpresnejšie a na základe prijatej stratégie, kvality a objemu disponibilných zdrojov riadiť jej veľkosť. Bolo zaujímavé, že keď sa objavili prvé schémy štátnej pomoci fyzickým osobám a podnikateľom v ťažkostiach, vznikol u časti verejností pocit, že keď je v zákone zákaz oznamovať dlžníkov, ktorí si nesplácajú záväzky, do príslušných registrov, tak to značí, že dlžník, ktorý využije možnosť odložiť splácanie svojho záväzku, je rovnako rizikový ako ten, ktorý túto zákonnú možnosť nevyužije. Dokonca sa ozvalo aj zopár advokátov, ponúkajúcich, svoje služby ak banka takýmto dlžníkom nebude chcieť poskytnúť úver. Pravdepodobne vznikla falošná predstava, že banky akoby mali prestať hodnotiť kreditnú kvalitu dlžníkov. Či už potenciálnych alebo existujúcich. Opak je však pravdou a vzhľadom na krízu existujúcich ekonomických modelov podnikania platia všetky princípy zdravého riadenia rizík snáď ešte viac, ako predtým a banky určite budú veľmi opatrné pri hodnotení rizikového profilu každého potenciálneho dlžníka.

Preto rizikové hodnotenie dlžníka sa vo svojej váhe v procesoch nezmení, iba v stratégii bánk môže prísť ku rozšíreniu typu segmentov potenciálnych dlžníkov pri využití podporných štátnych programov pre ich jednotlivé kategórie. Napríklad  pomocou štátnej zábezpeky na zmiernenie potenciálneho kreditného rizika. Samotné kreditné riziko sa samozrejme nezmení a expozícia s vysokým rizikom ostane expozíciou s vysokým rizikom či už je zabezpečené štátnou zárukou alebo nie.

  1. Možné zmeny v procesoch riadenia kreditného rizika

V predchádzajúcej časti sme spomenuli, že v štruktúre procesov otvárania rizikových expozícií pre retailové a korporátne segmenty je najpodstatnejším rozdielom váha štatistického modelu pri stanovení miery potenciálneho rizika. Zatiaľ čo v retailových segmentoch, snáď až na hypotéky, je kľúčovým výsledok štatistického modelu merania, pre korporátne segmenty je zásadným jeho expertné posúdenie na základe skúsenosti (ľudský faktor).

Najväčším rizikom v súčasnosti je podľa môjho názoru to, že budú spochybnene (a obávam sa že oprávnene) všetky ak nie väčšina technických nástrojov na odhad kreditného rizika klienta. V tom najmä ratingy a skóringy a teda vlastne aj automatizovaný underwriting v banke špeciálne pre retailové expozície. Ide o to, že súčasná zmena kreditnej kvality dlžníka bola dôsledkom skokového javu vypnutia celých ekonomík a nie dôsledkom postupného vývoja. Pritom na tomto postupnom, takmer spojitom sledovaní vývoja, sú založené všetky súčasné  či už skóringové alebo ratingové merania. Súčasná situácia nemá ani analógiu s predchádzajúcou finančnou krízou v rokoch 2008 2009, pretože vtedy bol vývoj postupný a spojitý a parametre odhadu kreditnej kvality mohli tento vývoj zachytiť. Preto napríklad ratingový systém, vyvinutý  napríklad na dátach z roku 2011, už nemá pre budúcnosť s najväčšou pravdepodobnosťou takmer žiadnu výpovednú hodnotu, pretože došlo k výraznej zmene ekonomického prostredia a procesov spojených s otváraním súčasných expozícií. To je kľúčové napríklad pre všetky „on-line“ banky, ktoré týmto spôsobom poskytujú aj úvery a pre ktoré spochybnenie štatistického modelu merania kreditného rizika môže značiť, že namiesto splácaných úverov budú poskytovať „helicopter money“.Takže čo s tým?

Riziko nie je len v nedôveryhodnom automatizovanom odhade kreditnej kvality nových dlžníkov, ale aj v odhade skrytého potenciálu strát z expozície, typu opravnej položky. Okrem toho spochybnenie súčasných technických nástrojov zo strany obchodu a asi aj vedenia, čo ako oprávnené, môže mať katastrofický dopad na fungovanie a životaschopnosť banky v budúcom období. Je nepredstaviteľné, že všetky a teda aj retailové expozície budú musieť prejsť posúdením analytika. Takýto náklad neunesie žiadna banka nehovoriac o neexistujúcich kapacitách pre tento prístup.

Jedným z kľúčových parametrov pre obnovenie dôvery v štatistické meranie veľkosti kreditného rizika je asi vzájomne „ústretový“ vzťah medzi obchodom a riskom. V opačnom prípade bude pre risk v najbližšom období dosť ťažké obrániť svoju opodstatnenosť  a treba sa pripraviť, že bude musieť svoje „racio“ obhájiť aj navonok.

Aké sú teda v súčasnosti dôležité kroky, ktoré by bolo dobré urobiť v každej banke? Naše odporúčania rozdelíme podľa jednotlivých oblastí, ktorých sa budú týkať. Ide o:

  • Vysvetľujúce premenné ratingových/skóringových systémov
  • Manažment existujúceho portfólia klientov vrátane validácie a ich monitoringu
  • Manažment modelov merania kreditnej kvality v banke
  • Manažment nových klientov

Vysvetľujúce premenné ratingových/skóringových systémov

Dôvod, prečo je potrebné analyzovať použité premenné v jednotlivých modeloch merania rizika je v tom, že pôvodne vysvetľovaný dôvod pre zlyhanie klienta vychádzal z ekonomickej situácie a spôsobu chovania klienta v minulosti. Pretože prišlo ku skokovej zmene, nazvime to „vonkajších podmienok“, kvalita vysvetľovania zlyhania s vysokou pravdepodobnosťou už nezodpovedá tejto zmene. Takže základný princíp pre odhad toho čo bude podľa princípu „bude ako bolo“ už neplatí, pretože pre „bude“ už nevieme ako „bolo“. Jednou z možností ako sa vysporiadať s touto novou situáciu je najprv identifikovať tie potenciálne vysvetľujúce premenné, ktoré ani touto skokovou zmenou neboli dotknuté. Ide napríklad o vek, bydlisko a pod. pre retailové segmenty, ekonomické odvetvie podnikanie, právna forma a pod. pre korporátne portfólia. Tieto premenné nemusia ostať vysvetľujúcimi premennými aj v nových podmienkach, ale sú od nich nezávislé. U ostatných premenných je vhodné zvoliť vhodnú segmentáciu podľa citlivosti na nové podmienky napr. veľmi citlivé vs. málo citlivé, prípadne jemnejšiu kategorizáciu podľa potreby. Ide najmä o premenné, ktoré sú ekonomického resp. výrobného charakteru ako napr. segment podnikania, veľkosť korporátu, prijatie štátnej pomoci, odklad splátok úveru resp. leasingu atď. Medzi takéto premenné patrí aj prítomnosť alebo neprítomnosť negatívneho zápisu v príslušnom registri pri porušení platobnej disciplíny. Je zrejmé, že aj keď napríklad využitie ponúkanej možnosti odkladu splátok nie je nutne indikátorom problémov v platobnej disciplíne, v kombinácii s inými faktormi (napr. zamestnanie alebo podnikanie v ohrozených ekonomických sektoroch) sa môže takýmto silným indikátorom stať. A pokiaľ banka nechce poskytovať „helicopter money“ namiesto úverov, musí takúto informáciu zohľadniť pri hodnotení kreditnej kvality klienta.

Manažment existujúceho portfólia klientov vrátane validácie a ich monitoringu

Bolo by ilúziou predpokladať, že existujúce portfólio klientov či už v retaili alebo korporáte sa nezmení z hľadiska kreditnej kvality. Je nevyhnutné nielen identifikovať mieru tejto zmeny ale aj potenciálnu citlivosť na zmenené externé ekonomické podmienky. Okrem toho je nevyhnutné validovať, pravdepodobne nielen štandardnými prostriedkami, hodnovernosť existujúcich modelov merania v zmenených podmienkach. Ďalším významným krokom by mala byť úprava monitorovanie ako portfólií tak aj modelov na zmenené podmienky.  Vhodným nástrojom môže byť cielená a veľmi úzka spolupráca medzi útvarmi rizika a obchodu a využitie expertnej znalosti pravdepodobne skôr pracovníkov útvaru obchodu aj pri hodnotení efektivity modelov merania rizika. A samozrejme aj potenciálne novej segmentácie existujúcich portfólií. Minimum, ktoré by v tejto situácii bolo vhodné urobiť, je uvedené v nasledujúcich bodoch:

  • Odčleniť do špeciálneho portfólia pre monitorovanie všetkých klientov, ktorí požiadali o odklad splátok a tých ktorých zamestnávatelia prijali štátnu pomoc
  • Vytvoriť nove identifikátory pre určenie „takto spochybnených“ klientov; napr. poberanie OČR, využite informácií z databázy SP a pod.
  • Pokiaľ je k dispozícii dostatok pozorovaní, otestovať ratingy (scoringy), modely pre výpočet opravných položiek pre toto špeciálne portfólio
  • Definovať kritéria pre „spochybnenie kreditnej kvality“ z dôvodu súčasnej krízy tak, aby sa ľahko dali identifikovať tí súčasní alebo budúci klienti, u ktorých by z tohto dôvodu mohlo prísť ku zneisteniu ich budúcich disponibilných príjmov. A to či z ich vlastného pričinenia alebo pre to kto je ich zamestnávateľ.  To značí, z čoho je ich prijem generovaný.
  • Zvážiť oddelený monitoring týchto špeciálnych portfólií v minimálne mesačnej frekvencii, ak to dáta umožňujú tak aj častejšie, pomocou parametrov, ktoré môžu indikovať potenciálne budúce ohrozenie ich disponibilných príjmov a súčasne permanentne testoval výkonnosť scoringov a ratingov na týchto špeciálnych portfóliách

Manažment modelov merania kreditnej kvality v banke

Modely merania kreditného rizika sú pravdepodobne najviac citlivé na zmenenú situáciu. Nie je veľmi pravdepodobné, že vysvetľujúce premenné z čias pred pandémiou budú rovnako silnými prediktormi zlyhania klienta aj v súčasnosti. Základným problémom bude nedostatok relevantných dát a dĺžka časových radov pre dôveryhodné odvodenie korekcií starých modelov, prípadne vývoj nových. V tomto prechodnom období bude mať podľa môjho názoru, oveľa väčšiu váhu expertné ohodnotenie klienta z hľadiska veľkosti jeho kreditného rizika. Súčasne je toto obdobie aj najväčším rizikom pre dôveryhodnosť celého útvaru riadenia rizík práve z dôvodu spochybnenej kvality merania veľkosti rizika (nielen kreditného) v jednotlivých expozíciách ako podkladu pre strategické rozhodnutia banky v najbližšom období. Je preto potrebné pripraviť aj stratégiu interpretácie akéhokoľvek kvantifikátora veľkosti daného rizika, prípadne sa aj niektorých z nich vzdať vzhľadom na ich potenciálnu nespoľahlivosť. Niekoľko námetov ako postupovať v tejto oblasti je uvedených nižšie:

  • Pomocou intenzívneho dialógu s obchodom paralelne testovať súlad ratingového a expertného ohodnotenie typového klienta ako súčasť pravidelného proces monitoringu výkonnosti technických nástrojov, prípadne ako motiváciu pre zaradenie nových parametrov pre validáciu scoringových/ratingovych systémov a pre modely tvorby OP
  • Bolo by efektívne, keby bol určený stály pracovník pre permanentné monitorovanie týchto portfólií tak, aby si vytvoril „expertnosť“ na identifikovanie signálov potenciálnych ťažkostí klienta z hľadiska kreditného rizika
  • Preveriť spôsob a hodnoty všetkých „prídavkov“ ku automaticky vypočítanej hodnote veľkosti kreditného rizika typu „marža konzervativizmu“, kapitálový prídavok (add-on) a pod, ktoré sú použité pri tvorbe jednotlivých modelov merania rizika.
  • Aktualizovať, napríklad ako súčasť žiadosti o odklad splátky, všetky relevantne údaje klienta ktoré vplývajú na očakávaný disponibilný príjem. Evidovať o aký spôsob odkladu má klient záujem, pretože to môže indikovať jeho budúcu ochotu splácať.

Manažment nových klientov

Toto je asi najcitlivejšia oblasť zmien, pretože priamo zasahuje do obchodnej stratégie banky. Podľa nej môžeme rozdeliť banky do dvoch veľkých skupín. Prvou sú tie banky resp. portfóliá, kde sa nová expozícia generuje v podstate automaticky. Patria sem on-line banky, ale v súčasnosti je tendencia, aby minimálne retailové portfólia patrili do tejto kategórie.

Druhou skupinou sú banky a portfólia, kde sa nová expozícia generuje na základe ľudského rozhodnutia. To sú asi všetky korporátne portfóliá a z retailových napríklad hypotéky. Je zrejmé, že v tejto druhej skupine prichádza ku dočasnému utlmeniu generovania nových expozícií z dôvodu silne zmenených vonkajších podmienok a spochybneniu doterajšej vysokej hodnovernosti štatistického hodnotenia kreditnej kvality potenciálnych dlžníkov. Toto utlmenie bude pravdepodobne ale iba dočasné.

Horšie sú na tom on-line banky a automaticky generované portfóliá z prvej skupiny. Automatické hodnotenie z minulosti je v súčasnosti veľmi kritické, pretože prišlo ku zásadnej zmene vonkajších podmienok a to v rozsahu, ktorý je dnes možné len veľmi ťažko odhadnúť a už vôbec nie ešte aj predvídať jeho budúci vývoj. Proste základný princíp „bude ako bolo“ z jedného dňa na druhý prestal platiť. Aby sa zdroje na novo poskytnuté expozície nestali pre banky „helicopter money“ je potrebné zmeniť celý proces a filozofiu tvorby portfólií prinajmenšom pre najbližšie obdobie. Čo je teda možné urobiť?

  • Prehodnotiť strategické ciele pre jednotlivé segmenty v ktorých sú nové expozície generované automaticky
  • Pokiaľ sa banka rozhodne pokračovať v danej stratégii navýšiť alokáciu zdrojov na pokrytie potenciálnych strát z daného portfólia definovať neprekročiteľné spúšťacie indikátory typu „stop-loss
  • Vytvoriť špeciálny manažment pre novo vytvorené automaticky generované portfóliá expozícií so presným stanovením monitorovaných ukazovateľov a frekvencie monitorovania spolu s hierarchiou rozhodovania o expozíciách , ktoré dosiahli hraničné hodnoty. Spolu s tým upraviť napr. aj texty zmlúv o otvorení expozície a nakladaní s nimi v špecifikovaných prípadoch tak aby sa minimalizovalo operačné (právne) riziko.

Záver

Je zrejmé, že súčasná situácia, ktorá bola vyvolaná pandémiou covidu, v sebe obsahuje doteraz nepoznané faktory a v podstate sa nedá odhadnú budúci ekonomický vývoj. Problém je v tom, že tento budúci vývoj bude silne vplývať aj na mikro-úroveň v miere, na ktorú sme doteraz neboli zvyknutí. Neexistuje relevantný predikčný model ekonomiky, pretože je vysoko pravdepodobné, že príde k je štrukturálnej zmene v rámci sveta. Najmä preto, lebo rizikovosť globálnych a veľmi dlhých dodávateľských reťazcov bude vnímaná ako vysoko riziková. Je možné že budene svedkami segmentácie sveta podľa akceptovateľnej dĺžky práve týchto dodávateľských reťazcov a aj v tak ekonomicky a finančne prepojenej časti ako je EU príde k nárastu tendencie ku sebestačnosti jednotlivých štátov prípadne skupín štátov. Pre banky je to veľká výzva, pretože to bude vyžadovať nielen prehodnotenie ich modelov merania rizika ale aj celkovej stratégie. Proste bude ako nebolo.

Lubor Malina,
špecialista na riadenie rizík bánk

 


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

26. 10. 2020

USD 1,182 0,004
CZK 27,295 0,073
GBP 0,908 0,001
HUF 365,020 0,850
CAD 1,558 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS