ČLÁNOK




Revolúcia v dôchodkových reformách
29. apríla 2003

Reformy dôchodkových systémov v strednej a východnej Európe sú motivované niekolkými dôvodmi. „Prvým je to, že výnosy na financných a kapitálových trhoch rastú rýchlejšie ako je reálny rast miezd. Druhým dôvodom je to, že zabezpecenie ludí v období ked nie sú ekonomicky aktívni je lepšie vtedy ak nie je postavené na jednom mechanizme, ale je diverzifikované,“ povedal to na stretnutí s novinármi polský ekonóm Michal Rutkowski zaoberajúci sa v Svetovej banke sociálnym zabezpecením v Európe a strednej Ázii. Diverzifikácia sa dá považovat za nejdôležitejší dôvod pre reformy systémov dôchodkového zabezpecenia.

Väcšina dôchodkových systémov sú po reforme postavené na dvoch pilieroch. Jeden sa financuje priebežne, teda odvody ekonomicky aktívneho obyvatelstva dostávajú dôchodcovia. Druhý pilier je postavený na súkromných úsporách, ktoré sa kapitalizujú, teda premienajú na investície. Podla Rutkowského je najlepšie ak je pomer medzi priebežným a kapitalizacným pilierom „rovnaký, teda jedna ku jednej.“ Od roku 1997 je krajinách strednej a východnej Európy boom reforiem dôchodkových systémov. „Vtedy sa zacala dôchodková revolúcia, „poznamenal M. Rutkowski. Spomedzi krajín Európskej únie je najznámejšia reforma vo Švédku. Tam je asymetrický pomer medzi priebežným a kapitalizacným pilierom. Do kapitalizacného ide menej penazí ako do priebežného. Odvody do kapitalizacného piliera sú menšie, pretože prechod na dvojzložkový systém sociálneho zabezpecenia si vyžaduje náklady spojené s prechodom. Peniaze, ktoré idú do kapitalizacného piliera chýbajú v priebežnom pilieri.

M. Rutkowski tvrdí, že existujú tri spôsoby ako získat chýbajúce peniaze. Prvým je štátny rozpocet. Ak chce vláda prispievat do priebežného piliera, musí obmedzit výdavky na iné úcely. Dalším spôsobom je to ak sa skrytý dlh, hradí budúcimi generáciami. Priznaním skrytého dlhu sa nemusia splnit Maastrichtské kritériá, podla ktorých by nemal byt deficit verejných financií vyšší ako 3 % hrubého domáceho produktu. Najvhodnejším spôsobom je podla M. Rutkowskeho využitie privatizacných príjmov. „Jednorazové náklady sa najlepšie uhrádzajú jednorazovými príjmami, poznamenal Rutkowski. Niektoré krajiny vedú diskusie s Eurostatom, aby neevidoval vnútorný dlh dôchodkového systému, ale aby sa chápal ako súcast verejných financií. Základom fungovania druhého, kapitalizacného piliera dôchodkového zabezpecenia sú dôchodkové fondy. V reforme je dôležité, aby sa zvolila velkost kapitalizacného piliera a vypocítali sa náklady na prechodné obdobie. Ak sú základom reformy súkromné dôchodkové fondy, konkurencia medzi nimi postupne znižuje administratívne náklady na správu dôchodkových úspor. Najväcším nákladom pre dôchodkové fondy je marketing. V Polsku a Madarsku to bolo 10 % z vyzbieraných financných prostriedkov.

V Švédsku neexistuje systémov fondov, ale úcastníci kapitalizacného piliera si vyberajú medzi rôznymi investicnými profilmi. Súcastou každého dvojzložkového systému dôchodkového zabezpecenia je tretí pilier, ktorý je dobrovolný. M. Rutkowski tvrdí, že štát by mal tretí pilier podporit napríklad danovými úlavami.

Po zavedení reformy v Polsku peniaze do dôchodkových fondov prevádzal Zaklad Ubespiecen Sociálnych (Sociálna poistovna). Niektorým dôchodkovým fondom neodviedol peniaze a vláda musela za nu zaplatit dlhy.

Výsledky polských dôchodkových fondov sú ovplyvnené aj tým, že Burze cenných papierov vo Varšave je plytká. V investovaní nebude stále rovnaká situácia. Plytkost burzy súvisí aj s tým, že privatizácia v Polsku nepostupuje,“ mieni M. Rutkowski. Na rozdiel od Slovenska sa v Polsku privatizujú podniky tak, že ich akcie sa uvádzajú na trh. Za velkú chybu zákona v Polsku považuje M. Rutkowski to, že existuje obmedzenie na zahranicné akcie. Dôchodkový fond nemôže kúpit viac ako 5 % zahranicných akcií.

V Polsku sa diskutuje o tom kto by mal vyplácat anuity, teda rovnaké penažné dávky vyplácané dôchodcom. Rutkowski tvrdí, že to môžu byt súkromné poistovne, špeciálne „anuitné“ poistovne, alebo štátna inštitúcia. Ak by to mali byt súkromné poistovne, mali by využívat indexované dlhopisy, teda dlhopisy, ku ktorých výnosu sa pripocítava miera inflácie. Tento typ dlhopisov existuje v Chile a vo Velkej Británii. S ich zavedením na trh sa pocíta aj v Polsku. Pre rôzne investicné nástroje by mali v dôchodkových fondoch existovat limity. Je úplne normálne ked je v case vzniku dôchodkových fondov v portfóliách fondov viac investícií s pevným výnosom, tvrdí Rutkowski. Okrem štátnych dlhopisov to môžu byt aj dlhopisy podnikov, na ktoré musia tiež existovat investicné limity.

Diskusia v Centre nezávislej žurnalistiky sa dotkla aj problému, ktorý je na Slovensku mimoriadne „horúci a živo sa o nom diskutuje. Mali by peniaze v druhom polieri spravovat už existujúce inštitúcie fungujúce momentálne vo financnom sektore? Ide o banky, komercné poistovne, doplnkové dôchodkové poistovne, správcov podielových fondov, alebo obchodníkov s cennými papiermi.

M .Rutkowski tvrdí, že musí existovat cínsky múr medzi dôchodkovými fondmi a inými inštitúciami fungujúcimi na financnom trhu. Pre dôchodkové fondy majú existovat špeciálne pravidlá, zvláštny dohlad a osobitné mechanizmy garancií.

Dôchodkové fondy by mali byt efektívnymi trhovými subjektmi, preto je pre ne vhodná forma akciovej spolocnosti. Je to vhodné najmä vtedy ak nie je dobre rozvinutý financný trh. So zavedením dôchodkových fondov, ktoré nevyužívajú už existujúce inštitúcie fungujúce na financnom trhu, sú spojené náklady. Rizikom využívania už existujúcich inštitúcií, je možnost prevádzania aktív z dôchodkových fondov do komercných inštitúcií.

„Ked sa v Polsku zavádzala dôchodková reforma, každý chcel byt inštitúcioou, ktorá spravuje peniaze, poistovne, banky, asset management. Reforma sa sprevádzala lobbizmom,“ poznamenal M. Rutkowski. Nevybrali sme ani jednu z existujúcich inštitúcií, ale nové subjekty. Ich akcionármi sú v prevažnej miere komercné poistovne. „Výsledkom konkurencie medzi novými subjektmi je to, že dôchodkové fondy dosahujú najvyššie výnosy medzi inštitúciami spravujúcimi peniaze. Výnosy sú však znížené o príspevky do garancného fondu a kvôli vytváraniu povinných rezerv. Na výsledkoch dôchodkových fodnov sa podpisujú aj poplatky za prevod penazí, tvrdí M. Rutkowski.

Alternatívou dôchodkovým fondom je systém virtuálnych úctov, na ktorých sa zhromaždujú informácie o odvedených financných prostriedkov. Podla týchto informácií sa vypláca dôchodok. Tento systém je výhodný lebo podla Rutkowského je imúnny voci politickým tlakom.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 2. 2024

USD 1,083 0,001
CZK 25,354 0,045
GBP 0,853 0,003
HUF 388,470 1,590
CAD 1,459 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS