Register bankových úverov a záruk (RBÚZ) prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska (NBS) eviduje v tomto roku viac ako 26 400 zaevidovaných klientov komerčných bánk. Celkový počet klientov s aktívnymi úvermi predstavuje podľa posledných údajov z registra 11 500 subjektov a celkový počet zaevidovaných úverov v tomto je v tomto období podľa informácií z registra 41 436. Oproti minulému roku došlo v roku 2000 k takmer dvojnásobnému nárastu počtu informácií poskytnutých centrálnym registrom komerčným bankám.

Oproti minulému roku, keď RBÚZ evidoval len niečo viac ako 21 400 klientov, 7 019 klientov s aktívnymi úvermi a 23 708 úverov, došlo k podstatnému nárastu počtu evidovaných údajov. Podľa vedúceho oddelenia registra Romana Hrdličku nárast spôsobilo hlavne zrušenie minimálnej hranice pre registráciu úveru vo výške 3 mil. Sk. Limit bol znížený aj z dôvodu potreby získavať informácie hlavne o zlých klientoch, ktorí majú niekoľko nesplatených úverov v jednotlivej výške nepresahujúcej túto sumu. Len k nepatrnému nárastu počtu evidovaných informácií naopak došlo na prelome rokov 1998 a 1999, a to hlavne kvôli obmedzeniu úverových obchodov komerčných bánk. Počet registrovaných klientov bánk vtedy medziročne poklesol z 9 030 na hodnotu 7 019 subjektov.

RBÚZ vznikol 1. augusta 1997 a SR bola jedna z prvých tranzitných ekonomík, ktorá takúto centrálnu databázu úverov zaviedla. „V ďalších rokoch je snaha skvalitniť obsahovú náplň a pôsobiť na banky, aby ho viac využívali,“ uviedol na konferencii venovanej otázkam úverovej politiky a bankového dohľadu R. Hrdlička. Banky totiž nemajú povinnosť pri poskytovaní úverov využívať služby registra úverov a z doterajších skúseností vyplýva, že viac ho využívajú menšie a stredné banky s menším úverovým portfóliom a dcéry zahraničných bánk, ktoré s využívaním podobných registrov v zahraničí už majú skúsenosti. Prístup k informáciám je pre banky bezplatný a podľa predstaviteľov NBS potrebná informácia je poskytnutá do 1,5 hodiny od jej vyžiadania.

Projekt registra úverov bol v SR rozbehnutý za technickej podpory fondu PHARE. Podľa zástupkyne fondu Tatiany Mikulenkovej zatiaľ posledné podpísané memorandum končí v tomto roku a od budúceho roka bude chod registra zabezpečovaný z vlastných zdrojov NBS.

Predstavitelia komerčných bánk upozorňujú na niektoré nedostatky, ktoré register v súčasnej podobe má. Niektoré podnety zo strany komerčných bánk budú podľa riaditeľ odboru dohliadok na diaľku Jána Tencera zapracované do novely Opatrenia NBS upravujúceho fungovanie registra ako aj do novely zákona o bankách, ktorá sa pripravuje v prvom polroku 2001. Register zatiaľ napríklad neeviduje spotrebné úvery poskytnuté obyvateľstvu, ktoré napríklad tvoria veľkú časť úverového portfólia Slovenskej sporiteľne. Stavebné sporiteľne upozorňujú na absenciu evidencie poskytnutých stavebných úverov prípadne navrhujú vytvoriť osobitný register ako je to v prípade hypotekárnych úverov. Podľa J. Tencera sa však takíto klienti vyznačujú neporovnateľne vyššou disciplínou. Podľa Rudolfa Lachkoviča z Reštitučného investičného fondu, a.s. problém predstavuje aj premena bankových úverov do emisie dlhopisov. Niektoré firmy totiž podľa neho splatili úver z výnosu emisie svojich dlhopisov, ktoré následne väčšinou odkúpila banka aranžujúca emisiu. Otázne podľa zástupcov komerčnej sféry zostáva aj prístup k informáciám chráneným bankovým tajomstvom pre nebankové subjekty.

Celkový zisk bankového sektora predstavoval k 30. septembru tohto roka 6,258 mld. Sk. Vlani banky hospodárili so stratou viac ako 9,5 mld. Sk. Bilančná suma komerčných bánk stúpla k ultimu septembra o 104 mld. Sk a celková výška aktív bankového sektora tak dosiahla 847,3 mld. Sk. Banky evidujú v súčasnosti takmer 98 mld. Sk klasifikovaných úverov a výška opravných položiek na zlé úvery predstavovala podľa októbrového menového prehľadu NBS na konci septembra 60,4 mld. Sk.