ČLÁNOK




Reformy našli logiku
4. júna 2001

V týchto dňoch uplynuli dva roky od vtedy, čo bola vláda SR prinútená prijať tzv. balíček ekonomických opatrení. Napriek tomu, že do konca funkčného obdobia súčasnej vlády zostáva viac ako rok (samozrejme, za predpokladu, že vládna koalícia sa napriek existujúcemu napätiu nerozpadne a nebudú predčasné voľby), rozhodli sme sa požiadať viacerých expertov o nielen o zhodnotenie prijatých opatrní. Ale aj súčasnej makroekonomickej situácie. Ak prvú sme o rozhovor požiadali Elenu Kohútikovú, viceguvernérku Národnej banky Slovenska (NBS).

Ako hodnotíte súčasnú makroekonomickú situáciu SR?
Makroekonomickú situáciu v SR možno hodnotiť ako relatívne stabilnú. To svedčí o tom, že opatrenia, ktoré bolo treba urobiť, boli urobené v dobrej logike. Je veľmi pravdepodobné, že keby niektoré z nich boli urobené rýchlejšie, pozitívne výsledky by boli sa boli prejavili skôr. Mám na mysli najmä kroky vedúce k makroekonomickej stabilizácii, ktorú sa postupne darí nastoľovať. Postupne sa prijaté opatrenia – hlavne v reštrukturalizácii finančného sektora – začínajú prejavovať aj v podnikateľskej sfére. Aj keď tu celý proces reštrukturalizácie pokračoval, hlavne legislatívne, v pomalšom tempe. Mám na mysli budovanie inštitúcií, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky. Popri orgánoch pre reguláciu poisťovníctva a kapitálového trhu, ako aj cien v telekomunikáciách, zostáva vytvoriť podobné úrady pre reguláciu cien v ostatných tzv. prirodzených monopoloch. Tu sa reformy začali, ale ešte nedokončili.

Napriek tomu, že záťaž na verejné financie bola vysoká, a to nielen z priamych nákladov, ktoré súviseli s bežnou výdavkovou stránkou štátneho rozpočtu, ale aj z nákladov súvisiacich s reštrukturalizáciou bankového sektora a skrytou zadlženosťou, podarilo sa fiskálny deficit udržať v prijateľných rozmeroch. Pozitívne možno hodnotiť aj stabilitu výmenného kurzu slovenskej koruny oproti spoločnej európskej mene euru.

Reštrukturalizácia bankového sektora sa v niektorých politických kruhoch považuje za drahú a aj neefektívnu.
Je síce pravda, že náklady na reštrukturalizáciu vybraných bánk nie sú malé a budú nás zaťažovať ešte niekoľko rokov, ale ich reštrukturalizácia bola jediná cesta na nevyhnutnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry a ozdravenia celej ekonomiky, a teda aj rastu jej výkonnosti. Navyše, reštrukturalizácia bankového sektora bola na programe už od roku 1995 a bola by stála oveľa menej peňazí. Žiaľ, neuskutočnila sa, a tým sa aj výrazne predražila. Na druhej strane, reštrukturalizácia bánk sa začala podľa môjho názoru v poslednom možnom termíne, kedy ju bolo možné vedome usmerňovať. Obávam sa, náklady ekonomiky, ale aj spoločnosti, ktoré by vznikli v prípade jej ďalšieho odkladania, by boli mnohonásobne vyššie.

Prílev zahraničných investícií tiež nie je hodnotený jednoznačne pozitívne.
Vlani sme sa dostali na druhé miesto v rámci transformujúcich sa ekonomík, ak berieme objem zahraničných investícií na „hlavu“. Celkove však za krajinami napríklad Višegrádskej štvorky výrazne zaostávame. Pritom treba povedať, že postupne rastie podiel zahraničných investícií, ktoré nesúviseli s predajom majetku, teda konkrétnych investícií buď na rozšírenie už existujúcich výrob, alebo tzv. investícií na zelenej lúke. Vlani to bolo 42,9 mld. Sk, čo je 250-percentný rast oproti predchádzajúcemu roku. Na druhej strane, aj investície súvisiace s predajom štátom vlastneného majetku sú základom zhodnocovania kúpeného majetku, a teda prinášajú ďalšie investície vo forme nových technológií. Teda aj takáto zmena vlastníctva je predpokladom pre ekonomický rast. Treba však povedať, že prílev zahraničných, napokon akýchkoľvek investícií sa v ekonomike obvykle prejaví až s istým časovým oneskorením – podľa charakteru investície to môžu byť až dva, tri roky.

V posledných mesiacoch sa menej priaznivo vyvíja aj obchodná bilancia.
Obchodnej bilancii, ktorá sa v poslednom vlaňajšom štvrťroku začala rapídne zhoršovať, ako aj jej analýze venujeme veľkú pozornosť. Okrem cenových vplyvov – napríklad ropy a plynu, ktoré pôsobili hlavne v uplynulom roku , ale mali vplyv na ceny i v tomto roku – sa na obchodnej bilancii v tomto roku prejavuje hlavne dovoz technológií. Rast dovozu technológii sme očakávali a preto aj rast deficitu obchodnej bilancie. Deficit by, samozrejme, nemal byť vysoký, dôležitá je však jeho štruktúra. Štatistika ukazuje, že import je ťahaný predovšetkým dovozom technológií, strojov a zariadení. Na obchodnú bilanciu, samozrejme, pôsobí nielen výkonnosť ekonomiky (ktorá sa dovozom technológií zvyšuje), ale aj dopyt našich obchodných partnerov. Napríklad náš hlavný obchodný partner, Nemecko, znížil odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku, čo sa môže negatívne odraziť na dopyte po našich výrobkoch. Zníženie odhadov rastu HDP ovšem platí i pre EÚ ako celok. Predpokladáme, že deficit bežného účtu platobnej bilancie prevýši 5 % z HDP. Pokiaľ však deficit obchodnej bilancie bude krytý priamymi zahraničnými investíciami, štruktúra dovozu bude prijateľná z hľadiska potrieb reštrukturalizácie ekonomiky a nebude viesť k rastu zadlženosti, tak by tento rast nemal narúšať menovú stabilitu.

Na raste HDP sa v posledných rokoch podieľal najmä export. Dá sa čakať, že v najbližšom čase sa na jeho raste bude významnejšie podieľať aj domáci dopyt?
V tomto roku očakávame aj pozitívny vývoj v domácom dopyte, v prvom rade z hľadiska investičného – už spomínaný dovoz technológií. Rátame aj s tým, že bude rásť aj dopyt domácností spojený predovšetkým s rastom reálnych miezd, ktorý by sa mal pohybovať medzi 1 až 2 %. Na domácom dopyte sa bude zrejme podieľať aj výplata dlhopisov FNM SR. Ak sa budú, tak ako sa to napokon predpokladá, dlhopisy FNM SR vyplácať postupne, nemal by rast dopytu domácnosti z toho dôvodu ohroziť inflačné ciele sformulované v Menovom programe NBS.

Napriek uvedeným pozitívam sú však okrem už uvedených aj niektoré ďalšie vážne riziká, ktoré môžu relatívne dobrý vývoj ekonomiky SR ohroziť.
Je to hlavne oblasť verejných financií a daní. V oblasti verejných financií je kritickou najmä ich výdavková časť. Nevyhnutná je reforma verejnej správy, sociálneho a dôchodkového systému, ako aj školstva a zdravotníctva. Nereformované rezorty nielen nedokážu efektívne využívať vložené prostriedky, ale budú pociťovať ich nedostatok, bez ohľadu na výšku vložených peňazí. Navyše, ak sa neurobí reforma týchto rezortov, tak sa nepodarí dlhodobo udržať disciplínu v oblasti verejných financií, čo je nevyhnutné nielen pre udržanie stabilného vývoja ekonomiky a kurzu domácej meny, ale aj pre integračné procesy.

Reforma mala byť už naštartovaná aj v daňovej oblasti. Daňová sústava by mala nielen vytvoriť podmienky pre uprednostnenie dlhodobých investícií pred krátkodobou spotrebou, ale mala by mať aj funkciu istého regulátora rozvoja ekonomiky. V týchto oblastiach nás očakávajú najdôležitejšie kroky a čím neskôr sa začnú, tým viac budú zaťažovať verejné financie a tým ťažšie sa bude znižovať ich deficit. Jeho znižovanie je nevyhnutným pre rozvoj podnikateľského prostredia.

Disciplína vo verejných financiách je jednou z podmienok na udržanie cenovej stability.
Infláciu sa nám podarilo stabilizovať napriek zvýšeniu regulovaných cien, ako aj neočakávanému vývoju v externom sektore. Mám na mysli ceny surovín na svetových trhoch, predovšetkým ropy a plynu, ako aj rastúcu silu amerického dolára v uplynulom roku. Miera inflácie je v súčasnosti na udržateľnej rovine, pričom podporuje rozvoj ekonomiky.

Na jej ďalšiu úroveň bude pôsobiť reálne prispôsobovanie sa ekonomických procesov tomu, čo je bežné v Európskej únii. Sprievodným javom bude cenová náprava nielen v tých oblastiach regulovaných cien ako doteraz, ale napríklad aj v oblasti ceny práce. Možno povedať, že už pôsobí tzv. Balassa Samuelsonov efekt, keď neobchodovateľné tovary a ceny rôznych služieb rastú rýchlejšie ako tovary obchodovateľné, kde prichádza aj zahraničná konkurencia.

Vážne starosti spôsobuje aj rast nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje okolo dvadsiatich percent.
Nezamestnanosť je u nás najvyššia spomedzi všetkých najvážnejších uchádzačov o vstup do Európskej únie. Do istej miery je aj výsledkom oneskorenia reálnej reštrukturalizácie ale hlavne reálnej privatizácie domácej ekonomiky. V prvej etape reštrukturalizácie sa obvykle uvoľňuje určitá časť prebytočných pracovných síl, ktoré však ďalšie investície postupne sťahujú. Ak sa teda reforma ekonomiky nezastaví alebo významnejšie nespomalí, možno očakávať v budúcich rokoch pozitívny vývoj aj v tejto oblasti.

Môžete porovnať slovenskú ekonomiku s ekonomikami najvážnejších uchádzačov o vstup do EÚ.
Vo výkonnosti ekonomiky meranej cez kúpnu silu meny na obyvateľa je SR na štvrtom mieste. Najvýkonnejšiu ekonomiku (na hlavu) má Slovinsko pred Českou republikou a Maďarskom. Za SR potom nasleduje Poľsko. V oblasti inflácie sme porovnateľní s ostatnými krajinami, pričom sa nám darí jej mieru postupne znižovať. Kurzový režim máme porovnateľný s ostatnými krajinami. Vlani sme sa dostali na druhé miesto v príleve priamych zahraničných investícií v prepočte na obyvateľa. Problémom zostáva už spomínaná miera nezamestnanosti, ktorá je z uvedených krajín najvyššia.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS