Pre agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Hrubá zahraničná zadlženosť SR dosiahla ku koncu septembra tohto roka 11,858 mld. USD. Oproti koncu augusta to znamená pokles o 326 mil. USD. Oficiálne rezervy v septembri pokrývali len 53 % oficiálneho zadlženia a štátnych garancii na zahraničný dlh podnikov, zatiaľ čo v roku 1995 to bolo skoro 100 % a v nasledujúcich rokoch sa toto pokrytie plynule znižovalo na 89 % a 69 %. Pre rozvíjajúce sa krajiny v začiatočnom štádiu je prirodzený rýchlejší rast investícii ako úspor a z toho prameniaci deficit bežného účtu a rast zahraničnej zadlženosti. Vystáva však otázka, nakoľko je určitý rast zadlženosti udržateľný v dlhodobom horizonte. Najjednoduchšie porovnanie sa robí cez pomer hrubej zahraničnej zadlženosti na HDP, ktorý v súčasnosti dosahuje 57 %. Týmto ukazovateľom predbehla koncom roka 1997 SR aj Maďarsko a zaradila sa takto na 1. miesto v strednej Európe. V prípade SR však čísla hrubej zadlženosti sú do určitej miery zavádzajúce dlhom komerčných bánk, ktorý vznikol umelo kvôli administratívnym dôvodom. Rozumnejším a viac dynamickým indikátorom môže byť tzv. základný účet platobnej bilancie, ktorý reprezentuje časť deficitu bežného účtu, ktorý nie je financovaný priamymi zahraničnými investíciami. V auguste toto číslo dosiahlo 9,2 % na HDP a zaraďuje Slovensko medzi jednu z najzraniteľnejších ekonomík na svete. Každý rok sa teda čistá zahraničná pozícia SR zhoršuje o 9,2 % HDP, zatiaľ čo dlhodobo udržateľný rast HDP SR (a teda aj dlhodobá schopnosť Slovenska splácať dlh) sa odhaduje na 4 %. Takáto situácia nie je dlhodobo udržateľná, pretože ročný nárast čistých zahraničných pasív by sa časom stal väčším ako je nárast celého objemu produkcie SR. Rast zahraničného dlhu sa preto nutne musí spomaliť, čo by však mohlo ohroziť kurz koruny pri súčasnej výške deficitu bežného účtu. SR totiž bude v nasledujúcich 12 mesiacoch potrebovať najmenej zhruba 4 mld. dolárov na pokrytie deficitu bežného účtu a krátkodobého zadlženia podnikového sektora. „Je preto potešiteľné, že nová vládna politika sa týmto problémom vážne zaoberá,“ dodal J. Tóth.