Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal v prvom polroku 2002 vzrásť medziročne o 3,9 % a jeho absolútna hodnota by mala predstavovať 509,1 mld. Sk. Vyplýva to z prognóz Štatistického úradu SR (ŠÚ). Podľa predpokladov Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) by mal HDP rásť do konca júna o 3,6 %.

Priemerná miera inflácie by mala podľa prognóz ŠÚ v prvom polroku predstavovať 4,1 %. Infostat odhaduje jej výšku na podobnej úrovni, keď by mala dosiahnuť 4 %. ŠÚ prognózuje mieru nezamestnanosti v rovnakom období na úrovni 19,6 % pri 518 tis. nezamestnaných. Predpoklady Infostatu sú opäť mierne optimistickejšie na 19,4 %.

HDP v uplynulom roku dosiahol podľa predbežného odhadu nárast 3,3 %, keď jeho hodnota v absolútnom vyjadrení predstavovala 964,6 mld. Sk. V poslednom štvrťroku 2001 sa podľa predbežného odhadu dosiahol HDP v objeme 247,7 mld. Sk pri reálnom medziročnom prírastku 3,9 %. Miera inflácie bola na konci uplynulého roka 7,1 % a miera nezamestnanosti 19,2 %.

Slovenská ekonomika sa napriek problémom v oblasti zahraničného obchodu, plnenia štátneho rozpočtu a spomaľovania tvorby pridanej hodnoty dostala do vyššieho tempa rozvoja. Povedal to generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu SR (ŠÚ) Pavol Baláž. Ako dodal, prírastok HDP v minulom roku na úrovni 3,3 % poukazuje na to, že vývoj ekonomiky po prekonaní stagnácie v roku 2000 ďalej akceleruje a nadobúda trvalejší charakter. Riziká predpovedí ŠÚ by mohli byť najmä v oblasti prognóz dovozu a domáceho dopytu po prípadných vládnych reštrikciách, ktoré jej odporúča Medzinárodný menový fond. Baláž upozornil na to, že podniky sú v súčasnosti pripravené ponúknuť nové produkty, ktoré by vedeli umiestniť na domácom aj zahraničnom trhu. „Slovenská ekonomika by rýchlo reagovala na oživenie zahraničných trhov,“ skonštatoval.

V uplynulom roku sa medziročné zvyšovanie rastu HDP, s výnimkou druhého štvrťroka, zrýchľovalo z 3 % v prvom štvrťroku na 3,9 % v poslednom kvartáli. Po dvoch rokoch nárast HDP ovplyvnil okrem vyššieho vonkajšieho dopytu aj rastúci domáci dopyt. Za celý minulý rok predstavovalo tempo rastu HDP 3,3 %.

Na strane použitia vývoj HDP vlani ovplyvnil najmä rast domáceho dopytu o 6,6 % a zahraničného dopytu o 6,5 %. Spomedzi hlavných zložiek domáceho dopytu sa priaznivo vyvíjala najmä tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá bola o 11,6 % vyššia ako v roku 2000. Konečná spotreba domácností sa zvýšila o 4 % a konečná spotreba verejnej správy o 5,2 %.

Trend celkového dopytu sa premietol vo vyššej tvorbe HDP v trhových službách o 6,5 %, netrhových službách o 2,8 %, pôdohospodárstve o 2,5 % a po troch rokoch aj v stavebníctve o 1,4 %. V priemysle bola jeho tvorba takmer na úrovni roku 2000 a poklesla o 0,1 %. V priemyselnej výrobe sa pritom zvýšila o 5,5 %, v ťažbe nerastných surovín klesla o 9,8 % a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody klesla o 43,1 %.

Prírastok HDP v priemyselnej výrobe kladne ovplyvnilo jeho zvýšenie vo výrobe kovov a kovových výrobkov o 12,7 %, vo výrobe strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov o 4,7 %. Medziročne klesol vo výrobe potravín o 16,7 %, vo výrobe produktov chémie z ropy a gumy o 0,9 %. V trhových službách sa dosiahol prírastok HDP v doprave o 16,8 %, v pošte a telekomunikáciách o 9,7 %, v obchode, hoteloch a reštauráciách o 4,8 % a v ostatných trhových službách o 2,8 %.

Vo štvrtom štvrťroku 2001 pokračoval rast zamestnanosti. Počet pracujúcich osôb v hospodárstve SR sa medziročne zvýšil o 0,8 % na 2 139 tis. zamestnancov. Vývoj zamestnanosti charakterizoval rast počtu zamestnancov o 0,6 % na 1 959,6 tis., podnikateľov bez zamestnancov o 4,8 % na 120,4 tis., podnikateľov so zamestnancami o 4,8 % na 55 tis. a pokles vypomáhajúcich členov domácnosti podnikateľa o 38,7 % na 1,9 tis.

Rast ekonomiky v závere roka analytikov prekvapil

Vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) v poslednom štvrťroku 2001 prekvapil väčšinu bankových analytikov. Ich odhady sa totiž pohybovali v pásme 2,6 % až 3,6 % a reálny rast ekonomiky v štvrtom kvartáli dosiahol až 3,9 %. Za celý rok 2001 dynamika rastu HDP predstavovala 3,3 %. Podľa analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku je dôležité, že Slovensko vlani dosiahlo vyššie tempo rastu HDP ako krajiny Európskej únie (EÚ), keďže to je jedna z ciest zbližovania ekonomickej úrovne Slovenska a EÚ.

„Na prvý pohľad sa zdá, že hospodársky rast SR globálne spomaľovanie nezasiahlo, nie je to však pravda,“ skonštatoval Ondriska. Slabý zahraničný dopyt limituje rast slovenského exportu, domáca spotreba je navyše uspokojovaná z veľkej časti dovozom. Záporný čistý export je tak brzdou pre vyššiu dynamiku hospodárskeho rastu na Slovensku. „Cez deflátor exportu a importu však došlo k zníženiu negatívneho vplyvu čistého exportu na rast HDP,“ povedal. Ako dodal, kým v bežných cenách tvoril čistý export až 13,3 % HDP, v stálych cenách to bolo len 9,2 % HDP.

K pozitívnemu vývoju HDP v minulom roku prispel najmä rast konečnej spotreby domácností, ktorý podporila výplata dlhopisov Fondu národného majetku SR, koncoročných odmien, ako aj rast reálnych miezd a zamestnanosti. „Konečná spotreba domácností tak dosiahla reálny rast 5,3 %, čo je najviac od štvrtého štvrťroku 1998,“ skonštatoval analytik Poštovej banky Pavol Popp.

Na vysokom raste ekonomiky v závere roka sa podieľala aj stabilne vysoká spotreba štátu, ktorá stúpla medziročne o 4,1 %. „Tento vývoj je typický pre posledné mesiace v roku, keď sa zrýchlene vyčerpávajú prostriedky, ktoré sa nestihli použiť počas rozpočtového roka,“ povedal analytik Poľnobanky Viliam Pätoprstý. Motorom ekonomiky je tak vo všeobecnosti vysoká spotreba. „Do istej miery je to varovný signál, keďže pokračovanie tohto trendu môže veľmi ľahko prehĺbiť externú nerovnováhu,“ uviedol ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.

Jedným z faktorov udržateľnosti rastu sú investície. Rast hrubých investícií bol pritom podľa Ondrisku jedným z hlavných zdrojov rastu HDP v poslednom štvrťroku 2001, keď dosiahol 16,4 % a bol najvyšší od druhého kvartálu 1998. V prípade tvorby hrubého fixného kapitálu bol však medziročný rast výrazne nižší ako v predchádzajúcich štvrťrokoch. „Môže to súvisieť s pesimistickejšími očakávaniami podnikov v závere roka,“ usúdil Ódor. „Prekvapivo sa vyvíjali zásoby, ktoré sú ďalšou zložkou hrubého kapitálu,“ povedal Popp. Očakávalo sa, že podniky budú tradične v závere roka vypredávať svoje zásoby. Vzhľadom na globálny pokles výkonnosti ekonomík však zásoby klesli historicky najmenej.

Ondriska pozitívne hodnotí, že sa podarilo udržať predstih dynamiky rastu národohospodárskej produktivity pred rastom reálnych miezd. „Utlmujú sa tak dopytové inflačné tlaky a rast produktivity je súčasne základom konkurencieschopnosti ekonomiky,“ povedal. Kľúčovou veličinou v tomto roku bude podľa Ódora export, keďže z hľadiska stability ekonomiky je žiaduci silnejší rast tohto ukazovateľa. „V opačnom prípade sa totiž môže stať, že rýchle rastúci domáci dopyt zvýši deficit na bežnom účte natoľko, že nastanú problémy v menovej oblasti,“ dodal. Odhady tohtoročného rastu HDP zo strany analytikov sa pohybujú od 3,5 % do 4,1 %.