ČLÁNOK




Rapídne zvýšenie dlhovej služby
30. októbra 1998

Dlhová služba by tak už prevýšila 15 % odhadovaných rozpočtových príjmov. Najväčšia potreba zdrojov bude pritom v mesiacoch september, máj, október a júl. V rozhovore pre tlačovú agentúru SITA to povedal analytik ING Barings Martin Barto. Na celkovej dlhovej službe budú mať najväčší podiel splátky kupónov a kapitálové výnosy štátnych dlhopisov vo výške 17,2 mld. Sk a eurobondov v sume 3 mld. Sk. Z titulu trojmesačných pokladničných poukážok v hodnote 12 mld. Sk, ktoré sa budú emitovať v novembri a decembri, pribudne k uvedenej sume 20,2 mld. Sk dlhovej služby pravdepodobne navyše 1 mld. Sk. Štát bude musieť v nasledujúcich rokoch prihliadať aj na splácanie zhruba 75 mld. Sk v podobe istín a úrokov z úverov, na ktoré poskytla v uplynulých 7-8 rokov záruky a ktorých časť nebudú ich príjemcovia schopní pravdepodobne splácať. Tieto štátne garancie by mohli dlhovú službu v budúcom roku prehĺbiť o ďalšie 3 mld. Sk. Okrem eurobondov budú v roku 1999 splatné aj úroky zahraničného dlhu slovenskej vlády približne vo výške 1,9 mld. Sk a istina starých zahraničných pôžičiek, ktoré vláda zdedila z čias federácie v objeme 2,8 mld. Sk. Ako M. Barto ďalej uviedol, nedá sa očakávať výraznejší pokles deficitu rozpočtového hospodárenia v budúcom roku. Na vysvetlenie dodal, že v roku 1999 sa počíta so spomalením hospodárskeho rastu, čo sa prejaví hlavne v znížení ziskov podnikovej sféry. Z tohto dôvodu nebudú daňové príjmy štátneho rozpočtu môcť byť pravdepodobne ani na tohtoročnej úrovni a nie rásť. Na druhej strane bude tlak na výdavky rovnaký, alebo aj vyšší ako v tomto roku. Táto napätá situácia si bude podľa neho vyžadovať správne riadenie dlhovej služby v tom smere, aby aktuálne výdavky rozpočtu na dlhovú službu boli kryté rozpočtovými príjmami a aby nebolo teda potrebné emitovať štátne cenné papiere aj na tento účel. Podľa analytika ING Barings, priaznivejší vývoj externého prostredia v porovnaní s rokom 1998 by mohol vytvoriť dobré podmienky na prevedenie časti vnútorného dlhu na vonkajší. „Vznikli by tak dodatočné domáce zdroje pre súkromný sektor, ktorý by si nemusel požičiavať v zahraničí. Tak by sa mohlo vymeniť vonkajšie zadlženie komerčného sektora za dlh vlády a nemusel by sa príliš zvyšovať celkový hrubý zahraničí dlh,“ dodal.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 11. 2020

USD 1,189 0,002
CZK 26,175 0,083
GBP 0,891 0,001
HUF 361,130 0,220
CAD 1,548 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS