ale celý privatizačný proces by si vyžadoval prehodnotenie a pravdepodobne by bolo treba začať privatizáciu od začiatku. Pre agentúru SITA to povedal riaditeľ Odboru regulácie a štátnej správy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) Stanislav Vanek.

Ako S. Vanek uviedol, napriek skutočnosti, ktorú deklarovali aj predstavitelia MDPT, že ST sa budú predávať spolu so všetkými dcérskymi spoločnosťami, neexistuje dokument, ktorý by takémuto postupu zabraňoval. V konečnom dôsledku by mohlo dôjsť aj k zmareniu privatizácie, čo by nebolo podľa S. Vaneka voči záujemcom korektné.

Záujemcovia o kúpu 51-percentného podielu v ST sa doteraz ani raz nevyjadrili v tom zmysle, že by vzťah medzi ST a verejnoprávnymi médiami mal nejaký vplyv na cenu, ktorú ponúknu za privatizovaný balík akcií, čo potvrdil aj S. Vanek.

Verejnoprávne médiá v súčasnosti dlhujú Rádiokomunikáciám zhruba 600 mil. Sk, z ktorej väčší podiel pripadá na Slovenskú televíziu. V minulom roku zaplatili telekomunikácie 180 mil. Sk dane z pridanej hodnoty z týchto pohľadávok. Rozhlas aj televízia sa však bránia voči týmto pohľadávkam tvrdením, že ST sa voči nim správajú monopolisticky a účtujú si neprimerane vysoké ziskové marže. S. Vanek k tejto problematike povedal, že poplatky za služby Rádiokomunikácií podliehajú na Slovensku cenovej regulácii a preto maximálna zisková marža v zmysle zákona o cenách môže byť len 16 %, pričom túto cenu každoročne vyhlasuje Ministerstvo financií SR (MF SR). „Keby niekto namietal voči cenovej politike ST, jednou z možností je uskutočniť v ST audit, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil tieto tvrdenia,“ uviedol S. Vanek.

Podľa S. Vaneka súčasná právna úprava umožňuje, aby slovenské elektronické médiá vysielali cez vysielače alternatívnych prevádzkovateľov. Na Slovensku zatiaľ takýto subjekt neexistuje. Riešením podľa neho by však mohol byť model uplatňovaný napríklad v Rakúsku, kde spoluvlastníkom vysielacej spoločnosti je aj verejnoprávna televízia ORF.