Slovenské banky diskutujú s Národnou bankou Slovenska (NBS) aj Ministerstvom financií (MF) SR o zefektívnení činnosti systému ochrany vkladov.

„Systém je zadlžený, musia naň prispievať účastníci tohto systému. Diskutujú sa rozličné alternatívy, možnosti. Budeme sa snažiť nájsť riešenie, ktoré z hľadiska našej situácie, situácie vo Fonde ochrany vkladov (FOV) SR a v celom systéme, bude najoptimálnejšie,“ uviedol TASR guvernér NBS Marián Jusko.

Slovenské banky prispievajú do FOV 0,75 % z hodnoty vkladov, v Čechách je to podľa prezidentky Asociácie bánk Reginy Ovesny-Strakovej len 0,2 %. V Rakúsku funguje iný systém, keď v prípade krachu jednej banky musia podľa určitých pravidiel všetky banky ihneď splatiť vklady klientov. „Napríklad, pri skrachovanej Devín banke FOV vyplatil klientom za vklady približne 13 miliárd Sk, ktoré teraz splácajú ostatné banky, aj keď za to nemôžu. Doteraz to síce predstavovalo dodatočné náklady, avšak neohrozovalo to banky. Po 1. máji sa však situácia vážne zmenila,“ upozornila Ovesny-Straková.

Po vstupe do Európskej únie (EÚ) totiž môže každá európska banka na Slovensku otvoriť pobočku len na základe licencie materskej centrálnej banky, pričom podnikať bude podľa pravidiel v materskej krajine. Na Slovensku sú dve banky, ČSOB a ING Bank, ktoré môžu vrátiť licenciu NBS a podnikať podľa českých respektíve holandských pravidiel. ČSOB by tak prispievala do českého FOV len 0,2 % z vkladov, mala by nižšie náklady a mohla by ponúknuť lepšie úroky. Slovenský systém ochrany vkladov tak podľa Ovesny-Strakovej negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť bánk. „Je však vôľa všetkých strán, bánk, NBS aj MF nájsť kompromisné riešenie, ktoré by mohlo byť známe už na jeseň tohto roka,“ uviedla prezidentka asociácie. Konkrétne alternatívy však vzhľadom na prebiehajúce rokovania a diskusie nechcela priblížiť.