Investičné bankovníctvo v Česku neprekonalo v 90. rokoch 20. storočia podľa Petra Musílka z Vysokej školy ekonomickej v Prahe klasické investičné krízy, akými sú pád trhu s cennými papiermi alebo kolaps väčšiny sprostredkovateľov. Prejavili sa na ňom skôr problémy nepriaznivého vývoja ekonomiky a bežné neduhy rozvíjajúcich sa trhov. Osobitne poznačila vývoj finančná liberalizácia, pri ktorej vzniklo niekoľko sto rôznych obchodníkov s cennými papiermi, podielových fondov a investičných spoločností. Na trhu vládla informačná asymetria, subjekty mali rôzny prístup k informáciám. Podľa finančných údajov a analýz nevedeli obchodníci dostatočne predvídať budúci vývoj. Pridala sa k tomu nízka likvidita sekundárneho trhu s cennými papiermi, neefektívne ukladanie úspor a neúčinná ochrana investorov. Všetky faktory vplývali na rozvoj investičného bankovníctva negatívne. Vybraný model privatizácie – kupónová metóda – podľa P. Musílka bol úplne špecifickým pre český i slovenský finančný trh. Neprirodzeným spôsobom vytvoril ponuku vyše 1 700 majetkových cenných papierov. Spoločnosti, ktoré ich predávali, často nespĺňali základné trhové podmienky na to, aby mali akcionárov. Hoci sa týmto modelom nepodarilo vytvoriť kvalitný sekundárny trh s cennými papiermi, aspoň pripravil podniky na vstup súkromných vlastníkov. Tzv. tretia vlna kupónovej privatizácie, ktorou sa označuje už spontánna privatizácia, viedla k vytvoreniu novej vlastníckej štruktúry českých podnikov.

Vonkajší a vnútorní hráči

Na trhu s cennými papiermi sa vytvorili dve skupiny účastníkov. Za vnútorných hráčov považuje P. Musílek manažérov a majoritných vlastníkov. Vonkajšími sú drobní veritelia a portfólioví investori. Práva vonkajších hráčov sa neustále porušovali, čo viedlo k podlomeniu dôvery širokej verejnosti. Ľudia aj vďaka rôznym aféram ostali veľmi opatrní a nevkladali voľné prostriedky na kapitálový trh. Na druhej strane táto situácia zabránila rozvoju investičnej krízy, keď rastie optimizmus aj dopyt po investičných produktoch, rastú aj ich ceny, no potom príde k zlomu. Ľudí zachváti pesimistická nálada, predávajú svoje aktíva, ceny klesajú a v konečnom dôsledku to spôsobí zlyhanie investičných nástrojov. Katastrofický scenár sa neuskutočnil, no české investičné bankovníctvo sa nachádzalo vo fáze dlhej stagnácie. Trh s cennými papiermi zohrával vo finančnom systéme veľmi malú rolu. Ľudia svoje úspory ukladali do bánk, ktoré sa stali najdôležitejšími finančnými subjektmi. V polovici 90. rokov však aj banky aktívne ponúkali investičné obchody.

Ochrana investorov

Typickým pre posledné desaťročie bolo v ČR časté porušovanie práv menšinových akcionárov i veriteľov, ktorí neboli chránení pred majoritnými majiteľmi akcií. Preplácanie manažérov, predávanie aktív za netrhové ceny, klientelizmus a odcudzenie zisku sa stali bežnou praxou. Vnútorní hráči využívali zisky spoločností na vlastné obohatenie. Obyvatelia sa však správali racionálne. Namiesto finančných trhov ukladali veľkú časť svojich finančných úspor do bankových depozitov, kde sú ich prostriedky chránené štátom.

P. Musílek dodáva, že jediným prostriedkom, ako vrátiť dôveru investičným spoločnostiam, je zabezpečiť právnu ochranu jednotlivým účastníkom, zlepšiť inštitucionálne prostredie. Dobrá vynútiteľnosť práva je nevyhnutným predpokladom pre dobre fungujúci finančný trh. Takisto treba zvýšiť úlohu regulátora, zabezpečiť informovanie verejnosti a ozdraviť bankový systém.

Predpoklady pozitívneho vývoja investičného bankovníctva v ČR

– vytvorenie efektívneho právneho systému,

– ekonomika bez štátnych príkazov, ktorá zabezpečí nedotknuteľnosť súkromného majetku,

– pokles informačnej asymetrie,

– zvýšenie vypovedacej schopnosti účtovných výkazov,

– regulácia investičného bankovníctva Českou národnou bankou a Komisiou pre cenné papiere tak, aby sa trh stal atraktívnym nielen pre domácich, ale aj zahraničných investorov,

– vytvorenie daňových stimulov,

– reforma penzijného systému,

– uplatňovanie nulovej dane na zisky z cenných papierov.