Slovenská republika vyhlásila v závere augusta medzinárodný tender na predaj 49-percentného podielu v spoločnosti Slovenský plynárensky priemysel (SPP), ktorá je monopolným dodávateľom zemného plynu v krajine. Analytici sa zhodujú, že ide o doteraz najrozsiahlejšiu privatizačnú transakciu v SR a zároveň jeden z najväčších projektov v regióne strednej a východnej Európy.

Na konečnú cenu privatizovaného balíka 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) bude podľa analytikov vplývať viacero faktorov. Rozhodujúcimi bude postup procesu deregulácie cien plynu a liberalizácie trhu, stav investičného majetku spoločnosti a medzinárodný aspekt privatizácie v súvislosti s konkurenčnými transakciami v regióne a konkurenčnými tranzitnými cestami. Dosah na konečnú cenu môžu mať aj problémy s takzvanými Duckého zmenkami, ktoré spoločnosť emitovala v minulosti.

Odborníci sú presvedčení, že hodnotu privatizovaného podielu SPP nemožno v súčasnosti veľmi presne odhadnúť. Analytik spoločnosti M.E.S.A. 10 Marek Jakoby odhaduje výnos z privatizácie SPP na 3 až 4,5 mld. USD, čo by predstavovalo 2,6 až 3,8-násobok celkovej čistej účtovnej hodnoty spoločnosti. Tá ku koncu minulého roka predstavovala 56,629 mld. Sk. Na celkových aktívach SPP, ktorých účtovná hodnota dosahovala k 31. decembru minulého roka 87,14 mld. Sk, sa pritom cudzie zdroje podieľali približne tretinou.

Jedným zo zásadných faktorov, ktoré ovplyvnia konečný výnos štátu z privatizácie minoritného podielu v SPP, je spôsob a harmonogram, ktorým sa bude riadiť proces deregulácie cien plynu pre jednotlivé kategórie odberateľov. Ešte v tomto roku by mal novozriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR vydať záväznú regulačnú metódu na výpočet ceny plynu, ktorou by sa SPP mal začať riadiť pri určovaní predajných cien od januára 2003. Cena by mala zohľadniť neustále sa meniace náklady na dovoz plynu ako aj istú prijateľnú mieru zisku. Podľa Mareka Jakobyho cenu za SPP nezanedbateľne ovplyvní práve jednoznačný postoj vlády, resp. regulačného orgánu k harmonogramu úprav cien plynu pre konečných spotrebiteľov. Čiastka, ktorú štát získa za podiel v SPP, by mala podľa analytikov závisieť najmä od časového harmonogramu postupného vyrovnávania v súčasnosti dotovaných predajných cien so skutočnou cenou, ktorú SPP platí pri nákupe dovážaného zemného plynu. „Žiadny budúci investor nebude ochotný zo svojich vlastných peňazí suplovať sociálnu politiku vlády, ktorá sa prejavuje krížovými dotáciami a dotovaním cien plynu pre domácnosti. Očakávanú budúcu stratu z predaja plynu pre spotrebiteľov si preto investor odpočíta od konečnej ceny za SPP,“ zdôrazňuje analytik spoločnosti Slávia Capital Boris Kostík.

Vo svojich ponukách musia záujemcovia o privatizáciu vychádzať aj z hodnoty a stavu majetku spoločnosti. Ako tvrdí M. Jakoby, dôležitú úlohu zohrá predovšetkým stav prepravných technológií a skladovacích kapacít, ktoré sú v podnikateľskej činnosti SPP strategickým nástrojom. Nemalý význam však bude mať podľa analýz B. Kostíka aj plánované prevedenie podielov v približne 25 dcérskych spoločnostiach na novovytvorenú štátom kontrolovanú firmu, ktoré by sa malo zrealizovať ešte pred samotnou privatizáciou. „Vo vlastníctve by si SPP nechal len 10 účastí v tzv. core firmách, ktoré bezprostredne súvisia s jeho predmetom podnikania. Ich hodnotu bude musieť takisto budúci investor zohľadniť v predkladanej kúpnej cene,“ uvádza v stanovisku Slávia Capital.

V privatizácii SPP bude podľa pozorovateľov zaujímavý aj jej medzinárodný aspekt, keďže o účasť na majetku a riadení spoločnosti prejavujú záujem významní hráči na európskom plynárenskom trhu od ruského Gazpromu až po francúzsky Gaz de France. Tranzitný plynovod SPP disponuje ročnou prepravnou kapacitou v objeme 90 mld. metrov kubických a prepravuje približne 80 % ruského plynu exportovaného do západnej Európy. Akvizícia SPP by tak poskytla európskym plynárenským spoločnostiam kontrolu nad strategickým plynovodom, ktorého význam ešte vzrastie, ak sa plány na výstavbu južnej vetvy plynovodu Jamal cez Poľsko a Slovensko zrealizujú. Potenciálni investori budú podľa analytikov hodnotiť perspektívu pozície SPP v stredoeurópskom regióne a vo väzbe na tranzitné trasy.

Na cenu podielu v SPP budú pôsobiť v tomto kontexte aj súčasnosť a budúcnosť konkurenčných tranzitných trás, ako napríklad plánovaná výstavba plynovodu, ktorý by mal na základe nedávno podpísaného nórsko-poľského kontraktu prepravovať zemný plyn z nálezísk v Severnom mori. Aj konkurenčné projekty v okolitých krajinách môžu ovplyvniť záujem a následne výšku ponúk investorov. V rovnakom čase ako Slovensko pristupuje totiž k privatizácii plynárenskej sústavy aj Česká republika, ktorá ponúka na predaj spoločnosť Transgas spolu s podielmi v ôsmich regionálnych distribučných firmách. Záujem odpredať svoje plynárenské aktíva prejavuje pritom aj naďalej maďarský ropný a plynárenský koncern MOL.

Potenciálnych investorov bude v neposlednom rade zaujímať aj problém takzvaných Duckého zmeniek, najmä pokiaľ ide o doriešenie právnych, resp. súdnych sporov s ich držiteľmi ako napríklad Union bankou. Analytici zhodne potvrdzujú, že kauza Duckého zmeniek emitovaných v minulosti sa môže nepriaznivo prejaviť na výške ponúk účastníkov tendra.

Privatizácia SPP predstavuje najväčšiu privatizačnú transakciu v dejinách SR. Aj keď ide o transakciu takého rozsahu, jej uskutočnenie bez zbytočného odkladu a následný vstup reálneho strategického vlastníka by mal podľa Mareka Jakobyho pozitívne prispieť k eliminácii prepojenia politickej a ekonomickej moci a zneužívania zdrojov SPP v prospech spriaznených politických strán, záujmových skupín či manažmentu. Ako dodáva analytik spoločnosti M.E.S.A 10, privatizácia by mala zároveň viesť „k výraznejšiemu uplatneniu reálnych ekonomických pravidiel a odstráneniu deformácií, predovšetkým v oblasti deformovaných cenových relácií, krížových dotácií, ako aj k efektívnejšiemu sledovaniu nákladov“.

V súlade s harmonogramom privatizácie začal privatizačný poradca vlády Credit Suisse First Boston (CSFB) kontaktovať potenciálnych investorov už začiatkom júla. CSFB očakáva predbežné ponuky na kúpu podielu v SPP koncom októbra, výber investora alebo konzorcia investorov chce uzavrieť do konca roka. Slovenská vláda pripustila, že termín ukončenia predaja sa zrejme presunie na záver januára 2002.

Keďže ide o rozsiahly projekt, najväčší na Slovensku a momentálne aj v regióne strednej Európy, nie je podľa Borisa Kostíka zo Slávie Capital až takým prekvapením, že pôvodne stanovený dátum poznania mena strategického investora do konca tohto roka pravdepodobne nebude dodržaný. „Predpokladáme však, že by jeho meno mohlo byť známe niekedy v priebehu prvého kvartálu budúceho roka. Ak by sa však ani tento termín nepodarilo dodržať, vysoko pravdepodobné je len to, že do jesenných volieb SPP určite meno svojho nového majiteľa bude poznať,“ dodal B. Kostík.

SPP je kľúčovým prepravcom dodávok ruského zemného plynu do západnej Európy. Počas minulého roka prepravila spoločnosť 90 mld. kubických metrov ruského plynu, čím sa Slovensko zaradilo na čelo tranzitných krajín. Kľúčovou činnosťou SPP je aj distribúcia a predaj zemného plynu pre viac ako 1,3 mil. odberateľov na Slovensku. Slovenská spoločnosť môže profitovať tak zo svojej výhodnej geografickej polohy ako aj z vlastníctva vertikálne integrovanej energetickej sústavy. Obdobný model usporiadania činností, ktorý kombinuje dovoz, tranzit, skladovanie a distribúciu zemného plynu, využívajú podľa Borisa Kostíka aj západoeurópske plynárenské koncerny ako francúzsky Gaz de France či taliansky SNAM.

SPP realizoval v minulom roku tržby v objeme takmer 60 mld. Sk pri prevádzkovom zisku vo výške 5,14 mld. Sk. Záujem zúčastniť sa privatizácie SPP už prejavilo spoločné konzorcium nemeckej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a talianskej SNAM. V medzinárodnom tendri mu chce konkurovať konzorcium nemeckých spoločností RWE Gas a Wintershall Gas. Záujem naznačil aj ruský plynárenský gigant Gazprom, pričom podľa denníka Financial Times sa môže očakávať aj účasť ďalšieho nemeckého koncernu E.ON. Energetická skupina E.ON pritom nedávno v rámci dohody s britskou ropnou spoločnosťou BP získala kontrolu nad 25-percentným podielom v konkurenčnej firme Ruhrgas AG a oznámila, že v strednodobom horizonte chce v Ruhrgase ovládnuť väčšinový podiel.