ČLÁNOK




Prílev PZI vlani druhý najvyšší v histórii Slovenska
5. júna 2002

Priame zahraničné investície (PZI) na Slovensko sa vlani v medziročnom porovnaní znížili napriek pokračujúcej privatizácii o 40 % a dosiahli 57,342 mld. Sk. Ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) pritom klesol z 10,8 % v roku 2000 na minuloročných 5,9 %. V nominálnom vyjadrení však prestavovali druhý najvyšší objem v doterajšej histórii Slovenska. Najvyššie boli práve v roku 2000 aj vďaka predaju Slovenských telekomunikácií, keď predstavovali 93,872 mld. Sk.

Hybnou silou PZI na Slovensku bola vlani predovšetkým privatizácia finančného sektora. „Vďaka akvizícií Všeobecnej úverovej banky talianskou IntesaBci sa Taliansko stalo najvýznamnejším investorom podľa krajiny investora v roku 2001, nasledované Rakúskom vďaka kúpe Slovenskej sporiteľne,“ skonštatoval analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Ako dodal, investície na zelenej lúke sú však stále nedostatočné, čo je odrazom viacerých krokov z minulosti.

Situácia, keď väčšinu PZI tvoria privatizačné príjmy, sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu s výnimkou Maďarska výraznejšie neodlišuje od ďalších krajín regiónu. Napriek v súčasnosti porovnateľným zvýhodneniam pre zahraničných investorov však zostáva Slovensko v porovnaní napríklad s Českou republikou na nižšej úrovni. Podľa slov analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej má totiž väčšiu váhu stabilita politického prostredia, vymáhateľnosť práva, kvalitné zákony, ako aj nízka miera byrokracie. Jedným zo spôsobov ako čo najviac zvyšovať prílev PZI neprivatizačného charakteru budú v budúcnosti podľa analytika UniBanky Viliama Pätoprstého okrem už existujúcich daňových zvýhodnení aj kvalitné ľudské zdroje. Tie budú musieť osloviť investorov a predať miestne prostredie. „Samozrejmou nevyhnutnosťou je rozumná výstavba infraštruktúry,“ dodal.

V tomto roku analytici očakávajú rekordnú hodnotu PZ. Vrcholiaci proces privatizácie spôsobí podľa Pregu prílev PZI v blízkosti úrovne 4 mld. USD. „Týmto sa SR vo vyjadrení prílevu PZI na hlavu dostane na jedno z popredných miest v regióne strednej a východnej Európe,“ povedal. Celkové PZI spolu s investíciami neprivatizačného charakteru by podľa Pätoprstého mali dosiahnuť približne 17 % HDP. Ako zdôraznil Prega, z hľadiska momentálnej zahranično-ekonomickej stability spôsob prílevu PZI nie je rozhodujúci. „Samotný fakt rekordného prílevu PZI v tomto roku je z krátkodobého hľadiska postačujúcim faktorom na zachovanie menovej stability,“ povedal. Prílev privatizačných príjmov sa pritom uskutoční mimo devízového trhu a ich priamy vplyv tak bude značne utlmený. „Výrazný nárast devízových rezerv však aj napriek tomu posilní externú pozíciu Slovenska, čo výrazne znižuje krátkodobé riziká pre kurz domácej meny,“ uviedol Prega.

Kritickejší bude podľa analytikov rok 2003, kedy je naplánované ukončenie len jednej veľkej privatizácie – Slovenských elektrární. „Aj keď odhad ceny SE by bolo zatiaľ lotériou, prílev PZI by mal predstavovať maximálne 4 až 5 % HDP, kým schodok bežného účtu v lepšom prípade 6 % HDP,“ povedal Pätoprstý. Mierny prebytok celkovej platobnej bilancie z roku 2001 a značný plánovaný prebytok v roku 2002 by sa tak podľa neho mohol prehupnúť do mierneho deficitu v roku 2003 a udržať sa aj počas najbližších rokov.

Prílev a stav PZI na Slovensko v rokoch 1996 až 2001

Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v rokoch 1996 až 2001 v mil. Sk:

Rok

Podniková sféra

Banková sféra

Spolu

1996

8 931

2 403 *

11 334 *

1997

6 986

234 **

7 220 **

1998

17 248

1 334

18 582

1999

16 729

– 40

16 689

2000

97 454

2 107

93 872

2001

20 247

37 095

57 342


Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru rokov 1996 až 2001 v mil. Sk:

Rok

Podniková sféra

Banková sféra

Spolu

1996

39 771

6 375 *

46 146 *

1997

46 499

11 608 **

58 107 **

1998

65 637

12 931

78 568

1999

83 061

12 977

=’text-align:center’>96 038

2000

160 999

15 153

176 152

2001

174 094

52 245

226 339


* Zmena metodiky – zaradenie CZK medzi konvertibilné meny
** Zmeny metodiky – zaradenie kapitálu aj v Sk (v roku 1996 len kapitál v zahraničnej mene)


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS