Prijatie Slovenska do Severoatlantickej aliancie je podľa väčšiny analytikov zárukou bezpečnosti pre zahraničných investorov a malo by zvýhodniť investície v krajne. „Členstvo v NATO môže byť stimulom na ďalší prílev priamych zahraničných investícií do ekonomiky podobne, ako to bolo v susedných krajinách,“ skonštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš.

Odlišný názor má analytik Slavie Capital, podľa ktorého nemožno pozvánku do NATO z hľadiska investícií vôbec preceňovať, keďže aliancia prizvala až siedmich členov. „O to viac nás môže mrzieť, že Slovensko nedostalo pozvánku už v roku 1999 kvôli neplneniu politických kritérií. Teraz sme v jednej skupine s Rumunskom,“ skonštatoval.

Gábriš očakáva, že investori nebudú dlhodobo ignorovať dostatok voľnej a lacnej pracovnej sily v krajine. „V porovnaní s Poľskom sú napríklad mzdové náklady takmer o polovicu menšie,“ skonštatoval. Podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka by preto očakávané investície mali mať charakter investícií „na zelenej lúke“ a nie privatizačný ako v minulosti. „Keby sa zrealizovali úvahy o možnom vstupe Peugeotu na Slovensku alebo príchod kórejskej automobilky, Slovensko, ako malá otvorená ekonomika, by sa mohlo stať baštou automobilového priemyslu,“ povedal. Ako dodal, to by malo priaznivý dopad na zvýšenie dynamiky rastu ekonomiky a rýchlejšiu konvergenciu v makroekonomických ukazovateľoch k Európskej únii.

Podľa Blaščáka by prílev zahraničných investícií mal mať tiež priaznivý účinok na nevyrovnanú platobnú bilanciu Slovenska a zamestnanosť. „V prípade, že by sa napríklad investície v automobilovom priemysle umiestnili na východe krajiny, kde môžu nadviazať na oceliarsky priemysel, mohli by sa vyrovnať regionálne disparity,“ uviedol. Zahraniční investori by súčasne vyvolávali tlak na dokončenie infraštruktúry a cestných diaľnic.

Pozvánka do NATO môže byť podľa Gábriša katalyzátorom ďalšieho posilňovania koruny. Keďže tento akt sa všeobecne očakával, bol z veľkej časti zakomponovaný v trhovom ocenení. Nespôsobil preto dramatický tlak na zhodnocovanie meny. Jeho dopad na korunu by však mal byť jasný v strednodobom horizonte. Ako príklad Gábriš uviedol Českú republiku, kde vstup do NATO za súčasnej podpory prílevu zahraničných investícií odštartoval zhodnocovania českej koruny. „Jej priemerný kurz sa za posledné roky po vstupe zhodnocoval tempom zhruba 3 až 10 % ročne,“ skonštatoval. Ako dodal, podobný scenár zrejme čaká aj Slovensko.