Celkovo pri privatizácii na Slovensku nedochádza k nižšiemu výnosu ani z dôvodu kurzových rozdielov. Vyhlásil to vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš na stredajšej tlačovej besede venovanej problematike výnosu z predaja Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). „Vláda uskutočňovala takzvaný prirodzený hedging, ktorý spočíva v tom, že zhruba polovicu privatizačných výnosov získa SR v dolároch a ďalšiu polovicu v eurách. Tým sa prirodzene a zadarmo kompenzujú výkyvy medzi eurom a dolárom,“ uviedol I. Mikloš. Podľa neho sa tak straty v korunovom vyjadrení pri dolárových transakciách vyrovnajú ziskom pri privatizačných obchodoch realizovaných v eurách.

Spomedzi najvýznamnejších privatizačných projektov sa v dolároch realizoval predaj Transpetrolu a SPP, zatiaľ čo euro sa uplatnilo pri privatizácii bánk, Slovenských telekomunikácií, Slovenskej poisťovne a elektrorozvodných podnikov.

Riadiaca komisia pre privatizáciu SPP sa podľa I. Mikloša otázkou kurzových pohybov a ich dôsledkov na celkový výnos zaoberala. Dôvodov prečo vláda nepristúpila k hedgingu je podľa vicepremiéra viac. Ako uviedol Radovan Pruša, viceprezident spoločnosti Credit Suisse First Boston (CSFB), poradcu vlády pri predaji SPP, hedging dolárového výnosu voči korune nebol možný z dôvodu obmedzenej kapacity slovenského devízového trhu. Taktiež nebolo možné požadovať cenu v korunách, pretože by to podľa zástupcu CSFB znamenalo, že záujemca by musel vymeniť 2,7 mld. USD za koruny, čo na málo likvidnom slovenskom trhu nie je možné. Ako podotkol I. Mikloš Národná banka Slovenska robí konverziu mimo devízového trhu.

Možným spôsobom zaistenia sa voči kurzovým pohybom bol hedging medzi dolárom a eurom. „Neurobili sme tak preto, lebo sa v tom čase nepredpokladalo, že by mohlo dôjsť k výraznejšiemu oslabeniu dolára voči euru. Nepredpokladali to ani analytici. Takmer všetky finančné inštitúcie predpokladali stabilitu, alebo dokonca posilňovanie dolára,“ zdôraznil vicepremiér. Hedging dolára a eura má navyše svoje náklady, ktoré predstavujú podľa zástupcu CSFB približne 2,5 % hodnoty transakcie. Ako uviedla ministerka privatizácie Mária Machová, na úhradu týchto nákladov nebolo možné vyčleniť prostriedky ani z Fondu národného majetku ani zo štátneho rozpočtu, pretože zákony upravujúce rozpočet fondu a štátu s takýmito nákladmi nepočítali.

Dolár ako realizačná mena transakcie bol zvolený preto, lebo väčšina obchodov v plynárenskom a ropnom odvetví sa realizuje v americkej mene. Oslabenie dolára má podľa Mikloša na druhej strane aj pozitíva. Slovensko vďaka slabšiemu doláru môže nakupovať ropu aj plyn lacnejšie, čo znamená, že ceny týchto zdrojov budú pre spotrebiteľov nižšie ako by boli v prípade opačného pohybu kurzu. Lepšie výsledky SPP v posledných mesiacoch znamenajú, že Slovensko v rámci prispôsobenia kúpnej ceny „price adjustment“ zinkasuje podľa odhadov CSFB k základnej sume 2,7 mld. USD ďalšie 3 mld. Sk. Tieto peniaze, ktoré čiastočne kompenzujú kurzovú stratu, by mohla mať vláda k dispozícii v septembri. Definitívna suma sa vypočíta na základe auditu SPP k 30. júnu. Rozdiel v korunovom vyjadrení medzi sumou 2,7 mld. USD za predaj 49 % akcií SPP ku dňu podpísania zmluvy a tou istou sumou ku dňu closingu predstavuje podľa Mikloša 7,7 mld. Sk, a nie medializovaných 9 mld. Sk. Od výslednej sumy 128,7 mld. Sk ku dňu podpísania zmluvy o predaji SPP by sa tak malo odpočítať 7,7 mld. Sk kurzových strát a pripočítať 3 mld. Sk vyplývajúcich z price adjustment.