ČLÁNOK


,

Prezieravý turista sa pýta pred cestou
27. augusta 2002

Každý rok sa zvyšuje počet ľudí, ktorí cestujú do zahraničia prostredníctvom cestovnej kancelárie, hoci nemožno hovoriť o ich radikálnom náraste. Najobľúbenejšími destináciami sú stále Chorvátsko a Taliansko. Trh sa však modifikuje, a pokiaľ pred niekoľkými rokmi boli v obľube Španielsko a Tunisko, v súčasnosti sa záujem presunul na Turecko a Egypt.

Tohtoročná letná sezóna priniesla pre slovenských turistov zmenu aj v tom, že sú chránení proti následkom bankrotu cestovnej kancelárie. Vyplýva to zo zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, ktorý stanovil cestovným kanceláriám povinnosť do 1. apríla tohto roku poistiť sa pre prípad úpadku. Táto povinnosť neplatí pre cestovné agentúry, ktoré sú sprostredkovateľmi zájazdov pre cestovné kancelárie.

Namiesto prihlášky zmluva o obstaraní

Na dokreslenie, cestovná kancelária je organizátorom zájazdu, pričom sama môže vytvárať zájazdy. Cestovné agentúry môžu iba predávať zájazdy cestovných kancelárií, za čo si účtujú províziu. „Agentúry predávajú zájazdy podľa cenníkov kancelárií. Z týchto cien dostanú províziu. Zvyklosť je taká, že provízia dosahuje priemerne 10 percent,“ uvádza riaditeľ cestovnej kancelárie Koala Tours Nenad Lučič. Za zájazd sa podľa zákona považuje komplex minimálne dvoch služieb, napríklad ubytovanie plus doprava, ak sa poskytuje v čase dlhšom ako 24 hodín.

Ďalšou zmenou je, že klienti cestovných kancelárií pri objednávaní zájazdu už nevyplňujú prihlášku na zájazd, ale zmluvu o obstaraní zájazdu. V zmluve je uvedený objednávateľ zájazdu, ktorý je v priamom právnom vzťahu s cestovnou kanceláriou. Cena musí byť rozčlenená na viacero položiek. Zákon pripúšťa, že sa aj katalóg a cenník považujú za súčasť zmluvy. Na základe zmluvného poistenia zájazdu vzniká zákazníkovi právo na poistné plnenie v prípade úpadku cestovnej kancelárie, ktorá nie je schopná plniť si záväzky voči klientovi. Sprievodcom na zájazde môže byť iba osoba, ktorá ma na to sprievodcovské oprávnenie.

Medzery v zákone

Legislatívu bolo treba zmeniť, aby sa zjednotili pravidlá podnikania cestovných kancelárií a agentúr na Slovensku s európskou legislatívou. Zároveň je odpoveďou situáciu cestovných kancelárií, ktoré skrachovali. Prvé cestovné kancelárie začali na Slovensku krachovať v roku 1997. Hoci kvalitu zákona preverí až čas, niektoré jeho časti už Slovenská asociácia cestovných kancelárií (SACK) navrhla novelizovať. „Zákon má z nášho pohľadu jednu systémovú chybu. Na jednej strane zaviazal skupinu podnikateľov – cestovné kancelárie poistiť sa voči insolventnosti. Na druhej strane výkon tejto činnosti ponechal na inej skupine podnikateľov – poisťovniach. V tejto veci však poisťovne nepodliehajú legislatíve, ktorá by určila spôsob, ako zabezpečiť poistenie proti bankrotu. Bolo dosť ťažké nájsť konsenzus, aby podmienky, ktoré poisťovne ponúkli cestovným kanceláriám, boli pre kancelárie prijateľné,“ hovorí prezident SACK Július Cmorej.

Poistenie ceny nezvýšilo

Zákon dovoľuje tri spôsoby zabezpečenia sa proti riziku insolventnosti – poistením v komerčnej poisťovni, získaním bankovej garancie alebo vytvorením garančného fondu za zákonom stanovených podmienok. Zatiaľ sa na Slovensku uplatňuje prvá forma. Poistenie cestovných kancelárií proti úpadku robia štyri komerčné poisťovne – Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Union, a. s., Bratislava, Kooperativa, a. s., Bratislava a Uniqa, a. s., Bratislava. Povolenie poisťovať cestovné kancelárie na Slovensku získalo na začiatku tohto roka od Úradu pre finančný trh desať poisťovní. „V niektorých poisťovniach boli podmienky pre cestovné kancelárie prijateľnejšie, v iných zase tvrdšie. Vyskytli sa aj prípady, keď poisťovne odmietli poistiť niektoré cestovné kancelárie, čo nebolo podľa nás vždy správne. Pri návrhu zákona sa s tým nepočítalo, zákon však mal na to myslieť,“ hovorí J. Cmorej.

Pre klienta je zaujímavé aj to, či sa poistenie pre prípad úpadku prejavilo vo zvýšení cien za zájazdy. „Vo všeobecnosti toto poistenie nemá vplyv na cenu. Cestovné kancelárie pri cene zájazdov ešte nevedeli, aká bude výška poistenia. Nepreniesli to vo väčšine prípadov do cien, ale platia ho zo zisku, ktorý dosahujú,“ uvádza J. Cmorej. Okrem toho niektoré poisťovne uzatvorili spomínané poistenie ešte pred platnosťou tohto zákona.

„Čierni podnikatelia“

V súčasnosti sú na internetovej stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) – www.soi.sk – uverejnené mená cestovných kancelárií, ktoré sú poistené pre prípad úpadku. „Dnes sa počet cestovných kancelárií blíži k tristo, to však neznamená, že všetky sú poistené. Je vecou kontrolných orgánov, aby tí, ktorí podnikajú ako cestovné kancelárie, ale nie sú poistení, nemohli pokračovať v takýchto praktikách,“ konštatuje J. Cmorej.

SACK sa v spolupráci so SOI a Ministerstvom vnútra SR snažia monitorovať subjekty, ktoré podnikajú ako cestovné kancelárie a nie sú poistené. Evidenciu o počte vydaných živností pre cestovné kancelárie vedie MV SR. „Obávam sa, že rozdiel medzi počtom vydaných živností a počtom poistených bude dosť značný. Tieto čísla by mali byť známe ku koncu tohto roka.“ Pod dohľadom sú aj subjekty, ktoré ponúkajú produkty, na ktoré sa novelizovaný zákon o cestovnom ruchu vzťahuje. To znamená, že majú charakter zájazdu, a teda dané spoločnosti by mali byť poistené pre prípad úpadku, ale vysvetľujú si to po svojom, že na nich tento zákon neplatí. „Sú to v podstate čierni podnikatelia,“ hovorí prezident SACK.

Občan si môže na internete overiť, či je cestovná kancelária poistená pre prípad úpadku. Pri objednaní zájazdu musí zároveň dostať potvrdenie o uzatvorení tohto poistenia. Ak si kúpi zájazd u subjektu, ktorý poistený nie je, vystavuje sa riziku, že v prípade krachu spoločnosti nebudú jeho finančné nároky uspokojené.

Informujte sa o spôsobe reklamácie

Cestovná kancelária by mala klienta ešte pred zájazdom upozorniť, akým spôsobom má realizovať reklamáciu. „Mnohí klienti zabúdajú na to, že reklamovať treba okamžite na mieste, teda u sprievodcu, delegáta alebo zástupcu cestovnej kancelárie, prípadne zahraničného partnera a žiadať okamžitú nápravu. Ak sa náprava nemôže z rôznych dôvodov uskutočniť, je potrebné spísať protokol, v ktorom sa uvedie, čo sa stalo. Potrebný je, samozrejme, podpis kompetentného.“ Po návrate najneskôr do troch mesiacov by mal klient doručiť cestovnej kancelárii reklamáciu a žiadať o finančné vyrovnanie. Ak klient nie je spokojný s riešením cestovnej kancelárie, môže sa obrátiť so svojou sťažnosťou na SOI. Tá však nerieši výšku odškodného, ale oprávnenosť sťažnosti. Výška náhrady je vecou dohody medzi cestovnou kanceláriou a klientom. „Ak klient nie je spokojný s výškou náhrady, poslednou inštanciou je súd. Z praxe vyplýva, že je v záujme cestovnej kancelárie dohodnúť sa s klientom seriózne,“ hovorí J. Cmorej.

Mnoho nedorozumení však vyplýva aj z toho, že klient si nepozrie poriadne podmienky. Medzi najčastejšie problémy patrí nespokojnosť s ubytovaním, ktoré sa nezhoduje s jeho pôvodným popisom. Slovenský fenomén je, že mnohí klienti uprednostňujú nízku cenu, ale žiadajú kvalitu. Keď je však cena nízka, taká je aj kvalita ubytovania.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

13. 6. 2024

USD 1,078 0,002
CZK 24,699 0,013
GBP 0,845 0,001
HUF 396,480 1,200
CAD 1,482 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS