ČLÁNOK




Prečo jedna česká koruna stojí korunu päťdesiat?
2. augusta 2002

Aktuálna hodnota českej koruny sa pohybuje tesne okolo úrovne jednej slovenskej koruny a 50 halierov. Inak povedané, jedna slovenská koruna sa rovná približne 66 českým halierom. Nie je to však len prechodný, krátkodobými faktormi ovplyvnený rozdiel – trvá už niekoľko mesiacov a všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že česká koruna by ešte mala posilňovať (v dohľadnom čase určite nie klesať), zatiaľ čo slovenská koruna sa najneskôr v prvej polovici budúceho roka výraznejšiemu poklesu zrejme nevyhne. Ilustrujúcim detailom je počínanie oboch centrálnych bánk v poslednom období: kým Česká národní banka hľadá spôsoby, ako posilňovanie koruny zabrzdiť, Národná banka Slovenska už niekoľkokrát zasahovala proti prudkému oslabovaniu slovenskej meny.

Investície a NATO

O čom tento výrazný kurzový rozdiel medzi českou a slovenskou korunou hovorí?

Porovnanie priemerných miezd v rovnakej mene (prerátanie českej priemernej mzdy na slovenské koruny a porovnanie so slovenskou priemernou mzdou) a viac – menej platné tvrdenie, že cenové hladiny sú v oboch krajinách veľmi podobné, vedie k veľmi neradostnému zisteniu: v Českej republike je životná úroveň v porovnaní so Slovenskom vyššia o viac ako 60 percent.

Ekonómovia sa zhodujú, že hlavná príčina výrazného posilňovania českej koruny tkvie vo viac ako štyri roky neprerušenom príleve obrovských zahraničných investícií do Českej republiky, vrátane veľkých a početných investícií na zelenej lúke. Okrem prílevu zahraničného kapitálu českej ekonomike pomáha aj fakt, že zahraniční investori, ktorých produkty sú väčšinou určené na vývoz, spravidla prinášajú vysokú produktivitu. Tá znižuje náklady firiem, ktoré si potom môžu dovoliť exportovať aj pri silnejúcej domácej mene (ktorá vyvážané produkty zdražuje, a teda znižuje konkurencieschopnosť exportéra). Česká republika je jednoducho veľmi atraktívne investičné prostredie, ktoré vo veľkom dováža kapitál a vyváža výrobky. To podľa ekonómov vytvára priestor na posilňovanie českej meny. Jedným z dôvodov tohto javu je aj inflácia (znehodnocovanie meny), ktorá je na Slovensku v dlhodobom priemere vyššia než v Česku.

V súvislosti s investičnou atraktivitou Českej republiky je zaujímavé zisťovať, v čom Slovensko zaostáva. Daňové zaťaženie majú Česi vyššie, odvody o niečo nižšie – nie sú to však rozdiely, ktoré by zdôvodňovali obrovský rozdiel v príleve zahraničných investícií. Obe krajiny bývalej federácie navyše veľkým investorom poskytujú množstvo výhod (daňové prázdniny, príspevky na pracovné miesta a podobne). Aj keď motívy investorov pri rozhodovaní o umiestnení ich investície nikto exaktne nezisťoval, okrem zrejme o niečo lepšej vymáhateľnosti práva je hlavným tromfom Českej republiky pravdepodobne imidž stabilnej krajiny a členstvo v NATO. Slovensko je v tomto smere slabým konkurentom: o smerovaní krajiny tu ešte stále rozhoduje pár percent vo voľbách. Bývalá Mečiarova vláda investorov intenzívne a všemožne odpudzovala (napríklad do privatizácie nepustila nijakého) a riziko, že čosi podobné Slovensku hrozí aj po nasledujúcich voľbách, je v porovnaní s okolitými krajinami vysoké. Aj keď príliv priamych zahraničných investícií sa za posledné štyri roky prudko zvýšil, stále ide prevažne o privatizáciu, nie o investície na zelenej lúke či do existujúcich súkromných firiem. Privatizácia, teda zmena majiteľa, je síce potrebným prvým krokom k zvýšeniu objemu investícií, prináša však nižšiu produktivitu. Dokončenie privatizácie a (snáď) skoré členstvo Slovenska v NATO by podľa ekonómov situáciu výrazne zlepšilo.

Nereálny kurz?

Súčasný kurz medzi českou a slovenskou korunou je pre Slovensko trochu horší, než zodpovedá rozdielom vo výkonnosti ekonomík, myslia si renomovaní ekonómovia. Prečo je slovenská koruna napriek tomu na historických minimách? Jednak sa blížia parlamentné voľby s už spomínaným faktorom neistoty budúceho smerovania krajiny – to vždy vyvoláva neistotu, ktorá sa odrazí aj v nižšej dôvere investorov voči domácej mene. Okrem toho Slovensko opäť čelí starému známemu problému: vysokému a rastúcemu twin (dvojitému) deficitu. Okrem obrovského deficitu verejných financií (ten podľa veľmi umiernených odhadov výrazne prekročí päťpercentnú hranicu voči HDP) čelí Slovensko aj veľkým problémom s obchodnou bilanciou, ktorej deficit vlani dosiahol približne 10 percent HDP a nikto neočakáva výraznejšie zlepšenie. Problémom je každý zo spomínaných údajov samostatne, smrtiaca je však najmä ich kombinácia. Riešením by mohlo byť radikálne zníženie fiskálneho deficitu – o tom má byť už avizovaný povolebný ekonomický balíček. Nikto však zatiaľ nevie, či, kedy a ako sa zníženie deficitu verejných financií udeje – ďalší dôvod neistoty, prispievajúci k oslabovaniu meny. Druhou možnosťou je sprísnenie menovej politiky: guvernér Jusko už vyhlásil, že ak nezasiahnu politici, bude to musieť urobiť NBS. Pravdepodobne pôjde o zvýšenie úrokových sadzieb, čo je síce pri rozhadzovačnej vládnej politike logické, ekonomike (najmä dostupnosti kapitálu) to však neprospeje. Ani na optimizme investorov to asi nepridá.

Hlavná správa

Hlavné je však čosi iné: rozdiel v životnej úrovni Čechov a Slovákov je už iba ťažko prehliadnuteľný. Okrem spomínaných zahraničných investícií je výhoda na českej strane aj vo vyššej pridanej hodnote, vo vyššej industriálnej kapacite, v dvojnásobne veľkom domácom trhu, v „západnejšej“ podnikateľskej kultúre a v tom, že spôsob privatizácie sa v Česku (aj napriek škandálom) skutočne nepodobal bohapustému rozkrádaniu, aké na Slovensku počas rokov 1995 až 1998 predvádzali protežanti HZDS, SNS a ZRS. Slovensko čelí aj odlivu mozgov, z ktorých časť „zakotví“ práve v atraktívnejšej Českej republike. A na poslednom mieste (nie podľa dôležitosti) je neuveriteľný imidž našich susedov – okrem prezidenta Havla pozná svet aj Prahu, ktorá je jedným z najatraktívnejších miest sveta vôbec. Provinčná (aj keď opeknievajúca) Bratislava v tomto súboji nemá šancu. Záver: sú veci, v ktorých Česku skutočne konkurovať nemôžeme. Nikto nám však nebráni konkurovať im lepšou vymáhateľnosťou práva, nižšími daňami a väčšou pracovitosťou. Napriek tomu to nerobíme.

Toto všetko spôsobuje, že takzvaných „good jobs“ pre špičkových ekonómov, právnikov či lekárov je u našich blízkych susedov neporovnateľne viac než doma, ak tu nejaké vôbec sú. Práve takéto miesta sú pritom jedným z dobrých indikátorov atmosféry v krajine.

Priemerný český občan si za priemernú výplatu kúpi o dve tretiny viac, ako priemerný občan Slovenska. Vôbec najdôležitejšia správa znie: nie je to dielom nevyspytateľného osudu, ale konkrétnych rozhodnutí konkrétnych ľudí.

Priemerná mzda v ČR 20 950 Sk (13 969 Kč)

Priemerná mzda v SR 12 362 Sk (59 % úrovne ČR)

Zdroj: Český statistický úřad, ŠÚ SR (2001)


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS