Člen dozornej rady Reštitučného investičného fondu (RIF), akcionár Howard I. Golden sa rozhodol rozšíriť trinásť percentný podiel vo fonde o ďalších zhruba 28 percent.

Iný akcionár, Fond národného majetku SR, sa rozhodol vyhovieť mu. Výhodnosť operácie musí byť očami Fondu národného majetku SR neopakovateľná: V rýchlosti akou FNM teraz koná, zabudli Howardovi I. Goldenovi povedať pravdu. Jedna akcia nestoji medzi 500 a 600 korunami, odborníci ju cenia na 1200 až 1500 korún. Nový vlastník okrem akcií získa aj takmer bezvýhradnú kontrolu nad reštitučným fondom, čo je hodné možno viac ako majetok. Hovorí sa dokonca o predaji zhruba ďalších 5 percent z 15 percentného podielu Slovenského pozemkového fondu. Jeden vlastník tak bude ovládať takmer polovicu akcií, čo znamená, že si môže robiť čo mu zákony dovolia, v praxi teda čo chce.

Agentúra SITA citovala výroky predstaviteľov FNM SR, ktorí tvrdia, že „…nároky reštituentov by mali byť zaručené tým, že FNM SR a Slovenský pozemkový fond si ponechajú spolu vyše 20-percentný balík akcií. Zároveň bude pri predaji akcií zmluvne zakotvená aj možnosť zvyšovať základné imanie v RIF-e s možnosťou upisovať akcie len Fondom národného majetku…“ Podmienky predaja akcií už schválilo aj Prezídium FNM SR.

Prezident FNM SR Jozef Kojda sa nechal počuť, že „…cieľom predaja akcií Reštitučného investičného fondu je nielen výhodná cena, ale aj zabezpečenie uplatňovania reštitučných nárokov reštituentov do budúcnosti.“ A neuveriteľne ochotne sa jal vysvetľovať podstatu veci poslancovi NR SR Petrovi Tatároví, ktorý zapochyboval.

Na internetovej stránke RIF-u je uvedené, že „…obchodná stratégia kladie dôraz na skvalitnenie štruktúry majetku a hlavne vytvorenie dobrej východzej pozície pre napĺňanie hlavného cieľa fondu – trvale zhodnocovať majetok a vyplácať svojím akcionárom primerané dividendy…“ Splnenie tohto cieľa jednorazovým predajom je zrejme nový prístup a so skoro istotou sa dá povedať, že už nejde o tisíce malých akcionárov, ktorý akcie fondu dostali ako odškodnenie na majetok pobratý pred i po vojne.

Hodnota, ktorú akcie RIF-u reprezentujú nevyhnutne musí inšpirovať skupinové záujmy. Možno práve preto bol pôvodný zámer FNM SR predávať akcie prostredníctvom verejnej súťaže. Niečo či niekto je silnejší, taký silný, že dokáže verejnú súťaž pretvoriť na priamy predaj. Bez informačného memoranda, bez dodržiavania zásad transparentnosti. Národný program boja proti korupcii dostáva facku zvnútra. Ak sa predaj naozaj uskutoční, bude to prvá privatizácia, ktorej postup sa nelíši od praxe spred roku 1998.

Názor, že FNM SR potrebuje rýchlo hotové peniaze nie je celkom presný, pretože podľa informácií zvnútra, je fond ochotný splatiť celý svoj dlh (reprezentovaný dlhopismi FNM SR) v RIF-e.

Výcúvanie Fondu národného majetku SR z Reštitučného investičného fondu má ešte jeden rozmer. Keď je fond reštitučný, malo by to znamenať, že je pre reštituentov. To je azda jediný dôvod prečo by sa štát mal v tomto „podniku“ angažovať, aspoň sprostredkovane. FNM SR nemusí podnikať, stačí aby fond kontroloval v tom zmysle, že fond zmysel nestratí.