Slovenská vláda o strategických investoroch do rozvodných energetických podnikov na svojom zasadaní 9. mája nerozhodla. Rozhodnutie odložila na podnet koaličného KDH, ktoré využitím politického veta požiadalo o časový priestor na prediskutovanie jednotlivých privatizačných návrhov s odborníkmi.

Rokovania politických zástupcov koalície a expertov na túto tému sa začínajú v pondelok. Ak sa koaličné strany dohodnú, konečný verdikt v medzinárodnej súťaži o privatizáciu spoločností Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE) by mohol kabinet vyniesť na svojom najbližšom zasadaní.

Komisie pre privatizáciu slovenských distribútorov elektrickej energie zverejnili svoje odporúčania už 19. apríla. Podľa záverov, ku ktorým sa členovia komisií po dvoch ponukových kolách dopracovali, by distribúciu na západnom a východnom Slovensko mali ovládnuť dva najväčšie nemecké energetické koncerny. Menšinový podiel v ZSE by mala získať mníchovská spoločnosť E.ON Energie, kým kontrolu nad VSE by mal dostať konkurenčný koncern RWE Plus so sídlom v Essene. Uprostred týchto dvoch nemeckých sfér vplyvu by mala na strednom Slovensku v žilinskej spoločnosti SSE pôsobiť najväčšia elektrárenská skupina na svete – francúzska štátna firma Electricité De France (EDF).

Kým schváleniu víťazov v súťaži o rozvodné firmy na strednom a východnom Slovensku v ceste nič nestojí, napätie v tendri o najlukratívnejší distribučný podnik ZSE pokračuje. Proti očakávanému výsledku súťaže, ktorej víťazom by sa mal stať koncern E.ON Energie, totiž protestujú predstavitelia rakúskej regionálnej spoločnosti EVN. Práca projektového tímu EVN, v ktorom ako poradca pôsobí investičná banka Credit Suisse First Boston, sa presunula z oblasti počítania ceny a príprav ponuky do fázy aktívneho ovplyvňovania členov vlády.

S najväčšou pravdepodobnosťou to bol práve lobing EVN, ktorý posunul rozhodovanie vlády o výbere investorov na ďalšie zasadania. EVN totiž listami vyzvala viacerých členov vlády, aby nerešpektovali rozhodnutie privatizačnej komisie a zvrátili očakávaný výsledok tendra. Motívom tohto úsilia je vyššia ponúknutá cena zo strany EVN. Za podiel v ZSE ponúkla EVN podľa neoficiálnych informácií 351 mil. EUR.

Cena bola najdôležitejším kritériom pri výbere najvhodnejšieho investora s váhou 80 %, avšak ponuky hodnotila komisia ako celok. Designovaný víťaz tendra E.ON Energie, na ktorom sa zhodlo všetkých deväť členov privatizačnej komisie, ponúkol za podiel v ZSE podľa dostupných informácií 330 mil. EUR. Aj keď rozdiel medzi oboma cenovými ponukami je značných 21 mil. EUR, v relatívnom vyjadrení bola ponuka E.ON Energie nižšia len o približne 6 %. Teoreticky, ak by EVN dostal za cenovú časť ponuky maximálny počet 80 bodov, E.ON by za svoju cenovú ponuku dostal podľa prepočtov agentúry SITA približne 75,2 bodov.

E.ON Energie, ktorý zrejme stratil pri hodnotení ceny niekoľko bodov, po posúdení ostatných kritérií s váhou 20 % vyšiel víťazne. Strategická sila uchádzača tvorila z ostatných kritérií 15 % hodnotenia a 5-percentnú váhu mali ostatné aspekty ponuky, ako napríklad plán rozvoja privatizovanej spoločnosti. V hodnotení strategickej sily investora sa zohľadňoval napríklad rating, prevádzkové ukazovatele, počet a kvalita zákazníkov či skúseností s liberalizovaným trhom.

Hodnotenia všetkých týchto finančných a prevádzkových ukazovateľov vyznievajú jednoznačne v prospech koncernu E.ON Energie AG. Ten realizoval v minulom roku tržby v objeme 17,8 mld. EUR, zatiaľ čo tržby EVN dosiahli približne 1,015 mld. EUR. V roku 2001 vytvoril E.ON Energie čistý zisk v objeme 3,212 mld. EUR, čo je viac ako 36-násobok čistého zisku EVN za uplynulý finančný rok. Nemecký koncern vynaložil vlani na investície 4,027 mld. EUR, zatiaľ čo investície rakúskej firmy dosiahli necelých 158 mil. EUR.

Hodnota základného imania EVN vo výške 91 mil. EUR (3,876 mld. Sk) je dokonca nižšia než hodnota základného imania privatizovanej spoločnosti ZSE vo výške približne 5,394 mld. Sk.

Z hľadiska operačných ukazovateľov je pozícia E.ON prakticky nedostihnuteľná. Predaj elektriny E.ON Energie sa vyšplhal vlani na úroveň 318 000 GWh. Na druhej strane rakúsky koncern EVN predal minulý rok konečným spotrebiteľom len 6 430 GWh elektrickej energie, čo je dokonca menej než objem dodávok ZSE. Tie dosahujú ročne približne 6 900 GWh (rok 2000).

Ak si vláda vo svojej priemyselnej politike stanovila za cieľ vytvoriť v energetickom sektore na Slovensku efektívne trhové prostredie, príchodom E.ON, EDF a RWE sa tento cieľ podarí dosiahnuť. Pre každý z distribučných podnikov by totiž Slovensko získalo silných vzájomne súperiacich investorov. Podľa nedávno zverejnenej štúdie Movers and Shapers Utilities – Europe 2002 realizovanej audítorskou a poradenskou inštitúciou PricewaterhouseCoopers budú práve spoločnosti E.ON, EDF a RWE trojicou tých kľúčových hráčov, ktorá bude na európskom elektrárenskom trhu v budúcnosti dominovať, a to so značným náskokom pred ostatnými významnejšími rivalmi, akými sú švédsky Vattenfall, taliansky Enel či španielska Endesa. Regionálni hráči s minimálnymi zahraničnými skúsenosťami sa v pokračujúcej konsolidácii odvetvia sami stávajú akvizičnými cieľmi „prvoligových“ hráčov.

V pološtátnej regionálnej spoločnosti EVN, v ktorej 51-percentný podiel kontroluje spolková krajina Dolné Rakúsko, sa už v súčasnosti aktívne presadzujú firmy prepojené na francúzsky elektrárenský gigant EDF. Približne 10-percentný podiel kontroluje v EVN podľa agentúry Bloomberg nemecká firma EnBW, ktorá bola jedným z neúspešných uchádzačov o ZSE. EnBW je pod priamym vlastníckym vplyvom francúzskej EDF, ktorá disponuje miestami v dozornej rade i predstavenstve tohto nemeckého podniku. Rakúsky podnik ESTAG, v ktorom má EDF blokačnú minoritu a opciu na dosiahnutie majority, ovláda v EVN 6-percentný podiel. Ako vlastník ďalších 14 % EVN vystupuje rakúsky energetický podnik Verbund. Podľa denníka Wirtschaftsblatt však Verbund tieto akcie predal už vlani formou termínového kontraktu, pričom vlastník tohto podielu bude oficiálne známy až na konci tohto roka. Podľa rakúskych médií nie je vylúčené, že tento podiel skončí v portfóliu EDF. Do sféry vplyvu EDF, ktorá sa stane strategickým spoluvlastníkom slovenskej SSE, by sa tak dostal takmer tretinový podiel v EVN, čím by EDF získal miesto v dozornej rade a priamy dosah na riadenie rakúskeho podniku.

Nemecký E.ON Energie má sídlo v Mníchove, zastrešuje ho však düsseldorfská materská spoločnosť E.ON AG, ktorá vznikla v roku 2000 fúziou firiem Veba a Viag. Akcionársku štruktúru E.ON AG tvoria zo 70 % tak nemecké ako aj nadnárodné poisťovne, banky a investičné fondy.

Zaujímavé je pri pohľade na obe firmy súperiace o ZSE porovnanie ich zahraničných investícií. Kým rakúsky EVN uvádza na svojej internetovej stránke ako svoje strategické investície 6,86-percentný podiel vo švajčiarskej energetickej spoločnosti ATEL alebo nepriamy podiel v maďarskom distribútorovi plynu KÖGAZ, nemecký E.ON Energy operuje v 17 krajinách sveta. V zahraničí má štvrtinu svojich klientov i zamestnancov. Vlastnícky vplyv má na distribučné firmy v ČR (Jihomoravská energetika, Severomoravská energetika) a Maďarsku (Édász), ktoré priamo susedia s obslužným teritóriom ZSE. Z pohľadu priameho sprístupnenia európskych distribučných sietí pre slovenskú energetiku cez portfólio E.ON sa preto javí rozhodnutie výberovej komisie ako strategické a správne. Ak by za víťaza tendra určila rakúsky koncern, tieto šance sa zužujú na Rakúsko, kde by navyše mohli pribudnúť aj technické prekážky pri budovaní prepojenia sietí.

V Rakúsku funguje na všetkých úrovniach spoločnosti veľmi silná protijadrová opozícia. Zástupcovia rakúskych politických strán prízvukujú, že v Rakúsku niet miesta pre jadrovú energiu. „V rakúskom energetickom riešení je miesto pre napĺňanie kjótskych protokolov, aby sme našu produkciu elektrickej energie z vodných zdrojov aj sami vyvážali,“ povedal Sepp Rieder, predstaviteľ rakúskeho združenia EnergieAllianz, ktoré zoskupuje regionálne energetické podniky vrátane EVN.

Ak sa zohľadňuje skutočnosť, že vstup EVN by mal pre ZSE znamenať aj export do Rakúska (čo sa týmto tendrom aj očakáva), znamenalo by to prísun energie, ktorá čiastočne pochádza z jadrových zdrojov. Zvyšovalo by to averziu celej rakúskej spoločnosti voči EVN. Politické problémy, ktoré tento stav môže vyvolať, by mohli mať nepriaznivý dopad aj na politickú situáciu na Slovensku.

Štát zostane akcionárom ZSE aj po privatizácii podniku a bude mať záujem o dlhodobé zhodnocovanie svojho podielu. Privatizácia nie je preto pre Slovensko len otázkou kúpnej ceny ale aj otázkou ďalšieho rozvoja ZSE. Ak sa nájde silný európsky investor, ktorý ponúkne cenu vyššiu, ako bola očakávaná, ak spĺňa všetky merateľné a nemerateľné kritériá pre výber strategického investora, je namieste, ak ho výberová komisia odporučí ako víťaza.

Údaje o koncernoch E.ON Energie a EVN, ktoré sa usilujú o získanie 49-percentného podielu v a.s. Západoslovenská energetika

	E.ON Energie	EVN
Centrála	Mníchov (Nemecko)	Maria Enzersdorf (Rakúsko)
Obrat	17,754 mld. EUR	1,0147 mld. EUR
Zisk pred zdanením	3 547 mil. EUR	126,3 mil. EUR
Zisk po zdanení	3 212 mil. EUR	87,8 mil. EUR
Objem investícií	4 027 mil. EUR	157,7 mil. EUR
Počet zákaznikov	25 mil.	4 mil.
Objem predanej elektrickej energie	318 000 GWh	6 430 GWh
Počet zamestnancov	39 560	2 200

Poznámka: Údaje o spoločnosti E.ON Energie sú za rok 2001. Údaje o spoločnosti EVN sú za finančný rok 2000/2001, ktorý začal 1.októbra 2000 a skončil 30. septembra 2001.