Národná banka Slovenska (NBS) neodporúča uvoľniť hospodárenie verejných financií na budúci rok tak, ako to predpokladá návrh štátneho rozpočtu SR. Za riziko považuje možnosť prekročenia 4-percentnej hranice deficitu verejných financií voči hrubému domácemu produktu (HDP), ktorý NBS ešte považuje za prijateľný. Uvádza sa to v stanovisku NBS k návrhu štátneho rozpočtu SR na budúci rok, o ktorom v súčasnosti rokuje Národná rada SR.

K zvýšeniu schodku nad 4-percentnú by došlo v prípade uplatnenia ustanovenia, ktoré predpokladá zvýšenie všeobecného schodku o objem výdavkov štátu súvisiacich s financovaním výstavby diaľnic do výšky 8,7 mld. Sk, financovaním projektu správy sociálnych dávok vo výške 0,2 mld. Sk a možné použitie čiastky 1,1 mld. Sk z privatizácie na rozvojové projekty. „S takýmto prekročením nemôžeme súhlasiť, a preto odporúčame uvoľňovanie uvedených výdavkov len podľa skutočného vývoja verejných financií v roku 2001 tak, aby sa neprekročila úroveň 4 % HDP,“ uvádza sa v stanovisku NBS. Podľa centrálnej banky by prekročenie tejto hranice skomplikovalo výkon jej menovej politiky a malo by negatívny dopad na podnikateľskú sféru i obyvateľstvo v podobe zvýšenia úrokových sadzieb.

V stanovisku NBS sa odporúča, aby sa v rámci Návrhu štátneho rozpočtu zjednotila výška fiškálneho deficitu. V texte zákona o rozpočte sa schodok stanovuje na 37,85 mld. Sk, kým v tabuľkovom prehľade sa hovorí o schodku všeobecnej vlády v objeme 46,8 mld. Sk, avšak bez započítania 1,1 mld. Sk na rozvojové projekty hradené z príjmov z privatizácie.

Za osobitný problém považuje NBS poskytovanie štátnych záruk za bankové úvery. „Limit novoposkytnutých záruk vo výške 20 % rozpočtovaných príjmov považujeme za neúmerne vysoký, pretože tak vznikajú riziká pre štátne rozpočtu v budúcich rokoch,“ uvádza sa v stanovisku. Podľa NBS to súvisí najmä s tým, že v posledných dvoch rokoch sa na realizáciu štátnych záruk používali príjmy z privatizácie, ktoré sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokoch zastavia a splácanie štátnych záruk už nebude memorandovou položkou, ale bude priamo vchádzať do deficitu verejných financií.

Podľa odhadov NBS by sa mala úroveň priemernej ročnej inflácie v budúcom roku pohybovať v intervale 6,8 až 7,7 % v závislosti od úprav regulovaných cien. Centrálna banka preto považuje dodržanie východiskových 7 % za otázne. NBS považuje úpravy regulovaných cien a ich liberalizáciu za natoľko závažné, že rezort financií by sa mal k tejto otázke vyjadriť podrobnejšie. Ide najmä o otázku koncoročnej medziročnej (bodovej) inflácie a rozsah a úpravu regulovaných cien.

Podľa NBS nie je vhodné, aby Fond národného majetku a Slovenská konsolidačná, a.s. čerpali v budúcom roku zahraničné úvery, keďže v slovenskom bankovom sektore sa aj naďalej očakáva pretrvávanie prebytku likvidity. Akýkoľvek prílev úverových zdrojov zo zahraničia pre verejný sektor považuje NBS z pohľadu výkonu svojej menovej politiky za kontraproduktívny.