Použitie zdrojov z osobitného odvodu bánk nepodlieha súhlasu alebo inej schvaľovacej kompetencii orgánov Európskej únie alebo Európskej centrálnej banky (ECB). Tvrdí to ministerstvo financií (MF) v reakcii na vyjadrenia poslanca Jozefa Kollára, podľa ktorého ECB vydala stanovisko, že bankový odvod sa nedá použiť na iný účel, ako na riešenie systémových budúcich zlyhaní bánk. Vláda totiž rozhodla, že nezabezpečení veritelia Váhostavu dostanú možnosť previesť svoje pohľadávky voči spoločnosti na štát za 50 % ich hodnoty. Práve na túto operáciu sa majú využiť peniaze z osobitného odvodu bánk.

„Stanoviská ECB majú odporúčací charakter ako vyjadrenie sa k pripravovanej legislatívnej zmene,“ konštatuje vo vyhlásení ministerstvo financií s tým, že osobitný odvod, ktorý napomôže riešiť krízovú situáciu v sektore stavebníctva, je pritom plne pod kontrolou Slovenskej republiky. Navyše, použitie prostriedkov z bankového odvodu môže byť podľa rezortu financií v konečnom dôsledku aj v záujme bánk. „Použitie osobitného odvodu je riešením pre zmiernenie dopadov vzniknutej krízovej situácie, ktorá má potenciál byť spúšťačom hlbšieho systémového zlyhania. Toto môže ovplyvniť nielen živnostníkov v prípade Váhostav-SK, ale aj sektor stavebníctva a následne bankový sektor ako najväčšieho veriteľa stavebných spoločností,“ tvrdí ministerstvo.

Použitím prostriedkov z osobitného odvodu sa tak podľa rezortu za prísne stanovených podmienok predchádza hlbšiemu systémovému zlyhaniu a ohrozeniu finančného sektora ako aj stability verejných financií a prostriedkov občanov. „Veľmi dôležité je dodať, že prostriedky, ktoré budú použité, sa následne vrátia. To, čo sa vyťaží z pohľadávok, sa aj vráti do štátnych finančných aktív,“ dodáva ministerstvo.

Poslanec Kollár sa pri svojom konštatovaní odvolával na stanovisko, ktoré vydala Európska centrálna banka k bankovému odvodu v júli 2012, pričom Ministerstvo financií SR požiadalo o stanovisko 12. júna 2012. V ňom sa podľa Kollára uvádza, že peniaze z bankového odvodu možno použiť len na účely budúcich zlyhaní bánk na Slovensku.

Ako v stanovisku uviedla Národná banka Slovenska, keďže zákon nebol predložený do riadneho pripomienkového konania, tak sa k nemu nemohla vyjadriť. „Predkladateľ by mal zákon o osobitnom odvode konzultovať s ECB. Pri konzultácii pôvodného zákona sa nepredpokladalo použitie zdrojov iným spôsobom, pretože bol účelovo zriadený na riešenie problémov bánk,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Národnej banky Slovenska Martina Solčányiová.

Ponuka veriteľom odpredať svoju pohľadávku voči Váhostavu štátu je jedným z opatrení, ktoré na riešenie situácie v spoločnosti navrhol vládny kabinet. Okrem toho sa mení Obchodný zákonník a ďalšie zákony tak, aby ak miera uspokojenia veriteľa v reštrukturalizácii bola nižšia ako 50 % po skončení reštrukturalizačného plánu, bude zostatok do výšky 50 % dlžnej sumy považovaný za právoplatnú pohľadávku. Časť dlhu nad 50 % má okrem toho predstavovať majetkové právo, ktoré si bude môcť veriteľ uplatňovať zo zisku a iných príjmov spoločnosti. V prípade Váhostavu budú môcť pritom nezabezpečení veritelia získať aj akcie podniku, a to celkovo 49-percentný podiel.