ČLÁNOK


,

Povolebná nemecká ekonomická agenda
27. septembra 2002

Nemecko po voľbách je krajinou pred zásadnými reformami. V tomto sa zhodujú všetci národohospodárski odborníci a politológovia. Exkancelár Helmut Schmidt je v súčasnosti spoluvydavateľom renomovaného týždenníka Die Zeit. Nedávno v ňom uverejnil štúdiu o potrebe principiálnych reforiem v Nemecku. Berlínski politici stoja podľa H. Schmidta pred úlohou vyriešiť „päť kardinálnych úloh“. S veľkým odstupom najdôležitejšou je, samozrejme, odstrániť masovú nezamestnanosť. Bývalý kancelár konštatuje, že „nezamestnanosť v zásade spôsobuje domáca hospodárska politika“.

Sociálnodemokratický politik okrem iného navrhuje sprísniť podmienky poskytovania pomoci v nezamestnanosti — v tejto súvislosti má na mysli podmienky na odmietnutie ponúkaného pracovného miesta nezamestnaným. Ďalej sa zasadzuje za opätovné naštartovanie dynamického ekonomického rastu na území bývalej NDR. Konštatuje, že proces hospodárskeho dobiehania úrovne starých spolkových krajín novými sa skončil v roku 1996.

Inovačná ofenzíva

Navrhuje realizovať program na vykynoženie paragrafov. Pred očami má splnomocnenie pre východonemeckých politikov – odchýliť sa na isté časové obdobie od spolkových právnych noriem v ekonomickej oblasti. Čiže sa zasadzuje za väčšiu trhovosť v nových spolkových krajinách. Podobné „oslobodzovacie údery“ navrhuje H. Schmidt následne aj v západnom Nemecku, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré stonajú pod vysokými odvodmi a byrokratickou svojvôľou. Hlavným cieľom by mala byť „inovačná ofenzíva“, stojaca na začiatku ekonomického rastu. Ďalším problémovým okruhom je podľa bývalého kancelára prisťahovalectvo. H. Schmidt konštatuje, že v Nemecku je sedem miliónov imigrantov, ktorých sa „iba časť včlenila do spoločnosti“. V niektorých mestách sa dokonca vytvorili getá. Zdôrazňuje nutnosť väčšieho úsilia o integráciu v Nemecku žijúcich cudzincov. Súčasne navrhuje „z dlhodobého hľadiska úzke ohraničenie prisťahovalectva, najmä pre neeurópskych imigrantov. Inak sa preceníme.“ V kocke: Nemecko a celá EÚ potrebuje „ľudsko-humanitné prisťahovalectvo, ktoré sa však súčasne prísne orientuje podľa vlastných záujmov“. A napokon sa sociálnodemokratický exkancelár stavia za znovuobnovenie nemecko-francúzskej spolupráce, ktorá bola „chrbticou a motorom pokroku EÚ“.

Štyri tematické okruhy

Najznámejší nemecký ekonomický poradca Roland Berger píše v denníku Die Welt, že potreba hlbokých reforiem je neodškriepiteľná. Absolútnu prednosť pritom majú štyri tematické okruhy. V prvom rade by podľa R. Bergera „bolo treba investovať viac peňazí do vzdelania a tým vybudovať najdôležitejší pilier budúcej inovačnej schopnosti a ekonomickej sily“. Na to treba približne 7 % HDP, čo je o 2,6 % viac ako teraz. Týmto by sa Nemecko priblížilo Francúzsku, zostalo by však naďalej za USA. S tým súvisí potrebné zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj aspoň na úroveň z konca 80. rokov. Aby sa Nemecko opäť dostalo „do ligy šampiónov“, musí v budúcnosti vydávať na výskum a vývoj približne 3 % HDP, najmä do oblasti hi-tec a služieb opierajúcich sa o sprostredkovanie vedomostí. Ďalej sa nemeckí politici musia snažiť realizovať také rámcové podnikateľské podmienky, aby sa „cielene zrýchlili štruktúrne zmeny od priemyselnej spoločnosti k ekonomike založenej na hig-tec a poskytovaní služieb“. A v neposlednom rade sa R. Berger zasadzuje za zlepšenie infraštruktúry – a síce vo zvýšenej miere na báze súkromného financovania a privatizácie, povedzme, v telekomunikačnom a dopravnom sektore.

Všetky tieto opatrenia, samozrejme, stoja veľa peňazí. R. Berger píše, že by išlo o výdavky vo výške približne 6 % HDP. Poznamenáva, že tieto prostriedky sa dajú usporiť inde. V Nemecku sa ešte stále nachádza približne 100-tisíc podnikov v štátnych rukách. Navyše, celé odvetvia, napríklad finančné služby, energetika a doprava, by sa mali privatizovať a deregulovať. Mali by sa odstrániť štátne obruče zvierajúce pracovný trh. Takisto by sa mali zlepšiť predpoklady pre zamestnávanie pracovníkov v nižších a nízkych platových kategóriách. Tu sa podľa R. Bergera „skrýva obrovský pracovný potenciál“.

Časový horizont

Otázkou otázok naďalej zostáva, či nová nemecká vláda bude mať dostatok odvahy realizovať potrebné trhovo orientované reformy. Jürgen Kluge, šéf nemeckej pobočky medzinárodne operujúcej ekonomickej poradenskej firmy McKinsey, nedávno podčiarkol, že časový horizont pre reformy je nanajvýš desať rokov. Ak sa dovtedy nič nestane, začne sa pozvoľný úpadok Nemecka a jeho ekonomiky.

Autor je spolupracovníkom PROFITU


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS