Hurá, euro sa spamätalo! Preťalo niekoľkomesačný negatívny trend, ktorý vyvrcholil 28. októbra 2000, keď jednotné euro-peniaze spadli voči doláru na 0,8552. V polovici augusta sa 1 euro vyšplhalo nad 0,91 dolára. Niektorí optimisti snívajú dokonca o zvýšení výmenného kurzu na 0,95 dolára. Realisti však dodávajú, že najskôr musí euro prekonať technicko-psychologickú hranicu, ležiacu na úrovni niečo vyše 0,92 dolára.

Čo sa je príčinou znovuoživenia spoločnej euro-meny? Viditeľným popudom bola štúdia Medzinárodného menovéoh fondu. Okrem iného sa v nej konštatuje, že deficit platobnej bilancie Spojené štáty je z dlhodobého hľadiska neznesiteľne a neudržateľne vysoký. Toto, pravda, nie je nijakým novým objavom. Miliardová diera vo washingtonskej platobnej bilancii je realitou už dlhé roky – podobne ako polemiky o spôsoboch, ako ju zaplátať. Pokiaľ však americké národné hospodárstvo rástlo historicky jedinečným tempom, zdalo sa byť všetko v akom-takom poriadku. Medzinárodní investori pumpovali nevídaným spôsobom peniaze do new-yorských finančných trhov (a stierali rozdiel v platobnej bilancii). Dúfali totiž, že takto vložené peniaze im prinesú vyššie zisky, než investovanie do domácich, japonských či európskych akcií a štátnych dlhopisov. Dnes, keď ekonomika Spojených štátoch prežíva radikálne spomalenie (hospodársku recesiu sa politikom a ústredným bankárom – zatiaľ – podarilo zažehnať), začína klesať ochota zahraničných investorov investovať v Amerike. Sú si vedomí, že ziskový rozdiel medzi vkladmi v krajine vychádzajúce slnka a na Starom voči Novému kontinentu sa začína pomaly ale iste stierať.

Revalvácia eura (čiže devalvácia dolára) môže pomôcť americkej ekonomike. Efekt zníženia výmennej hodnoty americkej meny voči európskej (alebo japonskej) je totiž zrejmý: Slabší dolár povedie k zlepšeniu konkurencieschopnosti amerických podnikoch na svetových trhoch, kde sa zúčtováva v dolároch. Americký tovar sa stane relatívne lacnejším, firmy budú vstave viac predávať, budú mať vyššie zisky, ktoré vložia do nových prevádzok, kde zamestnajú nové pracovné sily.

Príklad: Výroba jedného automobilu značky Jeep stojí v Amerike – povedzme – 100 000 dolárov. Kurz je v našom príklade 1 dolár = 1 nemecká marka 80 fenigov. V Nemecku sa teda jeden Jeep predáva za 180 000 mariek. Ak by sa dolár znížil na úroveň povedzme 1 dolár = 1 nemecká marka 90 fenigov, potom má Jeep (pri nezmenenej cene jedného v Nemecku predaného automobilu) z poklesu výmennej hodnoty doláru voči marke zisk vo výške 10 000 mariek. Prečo? Za 100 000 dolárov zinkasuje totiž Pontiac v prepočte 190 000 mariek; výrobné náklady zostanú pritom nezmenené. Výsledkom takéhoto vývoja je vyšší zisk Pontiacu, zlepšenie konkurencieschopnosti a tých postavenia na globálnom automobilovom trhu.

Druhou stranou tejto mince je – samozrejme – skutočnosť, že posilnením eura (teda aj nemeckej marky, francúzskeho franku či talianskej líry) sa zvyšujú relatívne ceny európskych produktov v dolárovej oblasti. Toto môže mať negatívny dopad na exportné vyhliadky vývozne orientovaných euro-koncernov. Pohľad na konjunkturálnu situáciu na Starom kontinente naznačuje, že z revalvácie eura voči doláru nie je priveľmi nadšený veru nijaký politik – tento vývin môže európsku ekonomiku ešte viac stiahnuť smerom k hospodárskej recesii. Vývoz bol totiž v euro-zóne kľúčovým faktorom ekonomického vývoja v posledných mesiacoch a rokoch. Domáci konzum skolaboval v dôsledku zvýšených cien za pohonné hmoty a za potraviny.

Zábleskom nádeje euro-politikov je iná skutočnosť: V dôsledku zníženia výmennej hodnoty dolára proti euru sa relatívne zlacní cena ropy, ktorú musia nemecké, francúzske či talianske firmy kupovať na svetovom trhu za doláre (čo sa môže premietnuť v poklese ceny benzínu na nemeckých, francúzskych či talianskych čerpacích staniciach), ako aj relatívna hodnota iného dovozného tovaru.

Otázkou otázok, pravda, zostáva, či devalvácia doláru je iba dočasným javom, mimovoľným reflexom finančníkov na štúdiu Medzinárodného fondu (ktorá neprezentovala nijaké absolútne nové teoretické a praktické fakty), ale či sa vskutku nachádzame na začiatku fundamentálnej zmeny trendu výmennej hodnoty eura k doláru.