ČLÁNOK




Posilnenie švajčiarskeho franku správu nášho dlhu nezdraží
16. januára 2015

Štvrtkové rozhodnutie švajčiarskej centrálnej banky povoliť uzdu franku a následné skokovité posilnenie švajčiarskej domácej meny náklady na správu slovenského štátneho dlhu neovplyvní. Slovensko má pritom na trhu umiestnených päť emisií dlhopisov vo švajčiarskych frankoch v celkovej nominálnej hodnote vyše 1 mld. CHF. Voči zmene kurzu sa však štát poistil. „Rozhodnutie švajčiarskej centrálnej banky nemá v súčasnosti žiadny vplyv na slovenský štátny dlh. Všetky pozície plynúce z vydaných dlhopisov sú kurzovo poistené. Ak by neboli, tento krok by negatívne ovplyvnil náklady na jeho správu,“ uviedol pre agentúru SITA šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Ak by kurzové riziko poistené nebolo, posilnením franku voči euru by sa totiž zvýšili splátky úrokov.

Švajčiarsky frank totiž vo štvrtok v reakcii na rozhodnutie miestnej centrálnej banky zrušiť politiku, v rámci ktorej nedovoľovala národnej mene oproti euru posilniť viac ako na úroveň 1,2 CHF/EUR, za krátky čas posilnil až o 15 %. Podľa Jonathana Webba zo spoločnosti Jefferies tak švajčiarska centrálna banka zrejme urobila v očakávaní, že Európska centrálna banka na budúci týždeň začne kvantitatívne uvoľňovanie. Švajčiari okrem toho posunuli úrokové sadzby ešte výraznejšie do negatívneho pásma. Samotná centrálna banka Švajčiarska vo vyhlásení uviedla, že stanovenie maximálneho kurzu voči euru bolo mimoriadnym a dočasným opatrením. Konštatovala, že opatrenie uchránilo švajčiarsku ekonomiku pred vážnym poškodením.

Podobná situácia však nastáva napríklad aj v prípade štátnych bondov v amerických dolároch. Rovnako v tejto mene Slovensko ešte v roku 2012 vydalo desaťročné dlhopisy za 1,5 mld. USD. Kým koncom mája 2012 sa euro voči doláru obchodovalo pri úrovni 1,24 USD/EUR, v súčasnosti sa kurz približuje už k úrovni 1,15 USD/EUR. Ani pri ďalších dlhopisoch v cudzích menách však Slovensku kvôli kurzu zvýšené náklady nehrozia. „Všetky emisie štátnych dlhopisov vydané v iných menách ako euro sú kurzovo poistené, preto v súčasnosti portfólio štátnych dlhopisov slovenskej republiky nemá kurzové riziko,“ dodal riaditeľ ARDAL-u.

Slovensko má okrem dlhopisov v domácej mene a v spomínaných švajčiarskych frankoch a amerických dolároch emitované taktiež cenné papiere v japonských jenoch, českých korunách či nórskych korunách. Všetky v súčasnosti umiestnené cenné papiere v cudzích menách pritom štát emitoval v rokoch 2012 až 2014. Poslednou bola emisia v nórskych korunách v marci minulého roka. Menovú diverzifikáciu v minulosti štát označoval pri správe štátneho dlhu za jednu zo svojich priorít. Momentálne sú však možnosti ARDAL-u pre emisie v cudzích menách značne obmedzené, za čo podľa Bytčánka môžu najmä prijaté rozpočtové mantinely.

„Menová diverzifikácia veľmi pomohla slovenskému štátnemu dlhu, znížila riziká plynúce z jeho refinancovania, zlepšila jeho parametre a priniesla sekundárne zníženie nákladov na jeho správu,“ tvrdí šéf agentúry. Zároveň však dodáva, že v súčasnosti v nej nie je možné pokračovať. „Dôvodom je platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nepriamo núti správcu dlhu emitovať dlhopisy len v nevyhnutnej miere bez možnosti zásobenia sa a využitia mimoriadne priaznivých trhových podmienok,“ dodal. Ak si totiž štát požičia viac, ako reálne potrebuje, odzrkadlí sa to aj na verejnom dlhu, pri náraste ktorého hrozia sankcie podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A to je podľa Bytčánka aj dôvod, prečo štát v tomto roku žiadnu emisiu v cudzej mene neplánuje.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

27. 9. 2022

USD 0,964 0,000
CZK 24,661 0,021
GBP 0,893 0,001
HUF 406,650 2,180
CAD 1,320 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS