ČLÁNOK


,

Pomalé oživenie eurozóny
8. júna 2003

Po zavedení jednotnej meny euro (1999) sa v jedenástich, neskôr po pridaní Grécka v dvanástich krajinách Európskej únie ozývali hlasy za i proti. Katastrofické scenáre hovorili o podvodoch a falšovaniach nových peňazí, neúmernom raste cien, nespokojných obyvateľoch i ekonomike na mŕtvom bode. Našťastie, k pohrome nedošlo, hoci hospodárstvo v eurozóne, ako sa menová oblasť nazýva, rastie oveľa miernejšie než napríklad slovenská ekonomika. Hrubý domáci produkt Európskej menovej únie (EMÚ) sa vlani zvýšil len o 1,3 %. Taktisto sa zatiaľ nepodarilo zmierniť rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Najväčšou krajinou eurózony je Nemecko. Práve ono sa nachádza v najzložitejšej situácii. Zápasí s útlmom, hrozbou deflácie, vysokou nezamestnanosťou a najmä pesimisticky naladenými spotrebiteľmi. Hospodársky rast v krajine sa takmer zastavil, inflácia je tesne nad jedným percentom. Jej nízka miera môže narušiť stabilitu hospodárstva. Firmy nezvyšujú ceny, naopak, priestor vzniká v znižovaní mzdových nákladov, čo znamená prepustenie zamestnancov. V apríli bolo v Nemecku bez práce 4,46 milióna ľudí. Podľa ekonóma Volksbank CZ, a. s., Vladimíra Pikoru je to najhorší aprílový výsledok od konca druhej svetovej vojny. „Opäť sa potvrdzuje, ako by oživeniu nemeckej ekonomiky pomohlo zníženie úrokových sadzieb,“ dodáva V. Pikora. Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ pokračuje vo výrazne reštriktívnej politike, ktorou sa snaží zabrzdiť infláciu v menej rozvinutých krajinách. Priemerný inflačný cieľ stanovila na dve percentá, euro dosahuje štvorročné maximá oproti doláru a zníženia úrokových sadzieb sme sa od marca nedočkali. Kľúčová úroková sadzba, ktorá určuje náklady na pôžičky v celej eurozóne, ostáva 2,5 %. Hoci sa ekonomika EMÚ prebúdza zo spánku naozaj veľmi pomaly, ekonómovia predpokladajú, že najhoršie má už za sebou. Európska prognostická sieť vlani uviedla vo svojej správe, že ekonomiky už dosiahli dno spomalenia hospodárskeho rastu. Upozorňuje však na zvyšujúcu sa nezamestnanosť.

Údaje zverejnené európskym štatistickým úradom Eurostat hovoria o nulovom raste eurozóny oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Medziročne vzrástlo hospodárstvo v EMÚ o 0,8 % a v EÚ o 1 %. Na porovnanie – v USA rástol hrubý domáci produkt oproti predchádzajúcemu roku o 2,1 %.

Inflácia v dvanástich krajinách eurozóny klesla v apríli na 2,1 % z marcových 2,4 %. Najvyšší rast indexu spotrebiteľských cien zaznamenal Eurostat v Írsku

(4,6 %), viac ako trojpercentný rast dosiahol index aj v Portugalsku, Grécku a Španielsku. Krajinami s najnižšou infláciou sa stali Nemecko, Rakúsko a Fínsko.

Marcová nezamestnanosť eurozóny sa oproti februáru takmer nezmenila, stúpla o 0,1 percentuálneho bodu na

8,7 %, pred rokom dosahovala 8,2 %. Najmenej nezamestnaných registrovali v Luxembursku, Holandsku, Rakúsku a Írsku, najvyššiu, 11,5-percentnú mieru nezamestnanosti vykázalo Španielsko. Až v jedenástich z dvanástich krajín EMÚ vzrástol za posledných dvanásť mesiacov počet ľudí bez práce. Najvyššie prírastky zaznamenali v Portugalsku zo 4,4 % na 7 % a v Luxembursku z 2,5 % na 3,4 %. Len vo Fínsku získalo prácu viac ľudí, miera nezamestnanosti však klesla len o 0,1 % na 9,1 %. Najviac nezamestnaných je medzi mladými do 25 rokov, v marci bolo priemerne až 17 % z nich bez práce. Rozpätie tohto ukazovateľa je však veľmi výrazné, v Rakúsku napríklad 7 %, kým v Španielsku až 23,1 %.

Rozširovanie EMÚ

O vstupe do eurozóny hovoria nielen kandidátske krajiny. Referendá sa pripravujú v septembri tohto roka vo Švédsku, v roku 2004 alebo 2005 v Dánsku. Postoj Veľkej Británie je opatrnejší, skôr než vyhlási referendum, vyhodnotí ekonomické dôvody vstupu a na základe nich vyhlási plebiscit. Najdôležitejšou z piatich úloh, podľa ktorých sa vyhodnocuje výhodnosť pripojenia, je konvergencia hospodárstiev. Po výraznom približovaní počas rokov 1998 až 2002 sa obe ekonomiky začali

od seba hospodársky vzďaľovať pre pomalší rast hrubého domáceho produktu v tomto roku. Index konvergencie Európskej menovej únie naznačuje, že rozdiely sa prehĺbia aj v budúcom roku. Informovala o tom konzultantská spoločnosť PriceWaterhouseCoopers (PwC).

„Konvergencia oboch ekonomík od roku 1998 mierne zaostáva,“ uviedol šéf pre makroekonomiku PwC John Hawksworth.

Zatiaľ sa zdá, že krajiny V4 vstúpia do EMÚ najskôr v rokoch 2007 až 2008. Základnými podmienkami je splnenie maastrichtských kritérií a vstup do systému európskych výmenných kurzov ERM2. Guvernér maďarskej centrálnej banky Zsigmond Jarai oznámil, že nie je realistické, aby Maďarsko vstúpilo do eurozóny pred rokom 2008 pre rozpočtové problémy. Podobný problém má aj Česká republika. Poľská centrálna banka nedávno stanovila nový inflačný cieľ so zámerom pripraviť krajinu na vstup do eurozóny do roku 2007. Na Slovensku sa hovorí o vstupe v roku 2007, reálnejšie v 2008.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 1. 2021

USD 1,216 0,000
CZK 26,152 0,058
GBP 0,890 0,004
HUF 357,610 0,230
CAD 1,546 0,011

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS