Lubomír Dolgoš bol pred dvanástimi rokmi predsedom protimonopolného úradu a neskôr ministrom pre správu a privatizáciou národného majetku. Pred necelým rokom sa dostal do pozornosti médií vdaka úniku informácií z vyšetrovacieho spisu. Jeho meno sa spomína v súvislosti s prevodom financných prostriedkov z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na Fond národného majetku SR. PROFINI o probléme hovoria s L. Dolgošom.

o Vzniklo podozrenie, že ste urobili prevod penazí, ktorý vraj nie je v súlade so zákonom. V com má oporu presun 7 mld. Sk výnosov z malej privatizácie z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na Fond národného majetku SR?

V zákone SNR c. 253/1992 Zb. o Fonde národného majetku SR. Jedným zo základných princípov privatizácie bolo, aby sa príjmy z nej nestali súcastou štátneho rozpoctu. Preto boli zo zákona smerované na FNM. Malá privatizácia však predbehla vznik FNM, preto sa príjmy z nej sústredovali na osobitnom úcte ministerstva. Vznikom FNM jeho existencia stratila zmysel. No kým v Ceskej republike sa tento úcet jednorázovo presunul na fond, na Slovensku bol uzákonený režim postupného prevodu týchto prostriedkov z ministerstva na fond. Pikantné je, že osobitný úcet je na ministerstve doteraz.

o Preco sa nepresunuli všetky peniaze naraz?

To je otázka pre predkladatela zákona.

o Polícia tvrdí, že ste poškodili ministerstvo a vdaka vám sa fond neoprávnene obohatil…

Tieto peniaze nikdy neboli majetkom ministerstva, boli vedené na podsúvahovom úcte. Ministerstvo bolo len ich docasným správcom. Celé obvinenie je absurdné a dokumentuje nezávislost vyšetrovatelky na zákone. Mimochodom, vyšetrovatelka si zrejme neuvedomuje, že ak bol prevod neoprávnený, peniaze by sa mali vrátit. A rád by som videl reakciu vedenia FNM na takúto požiadavku…

o Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR zaniká. Je to správne?

Mohlo zaniknút aj skôr. Tažko už hladat pren nápln cinnosti.

o Privatizovalo sa rozmanitými spôsobmi. Takmer každá privatizácia priviedla podniky do privatizacnej pasce. Vlastník si musel požicat na kúpu aj na prevádzku. Nakoniec nebol schopný splácat…

Privatizovalo sa v situácii, ked nebolo domáceho kapitálu. Prvou možnostou bola kupónová privatizácia, druhou bol predaj na splátky. Na Slovensku sme nemali odvahu, ktorú mali v Nemecku, predávat za nulovú, prípadne zápornú cenu. Tretou možnostou bolo však otvorit dvere zahranicným vlastníkom.

o Má vôbec politika miesto v privatizácii?

Úplne ideálne je, ked sa nový vlastník vyberá vo verejnej sútaži. Avšak, kde sa stretajú silné záujmy, akokolvek dobre myslená schéma je napokon deformovaná. Je vôbec otázne, ci to mohlo prebehnút podla ideálnych predstáv. Pokial stranícke grémiá rozhodujú o privatizácii (ci už priamo, alebo prostredníctvom svojich nominantov v odborných grémiách), ekonomický obsah sa stáva druhoradý.

o Zákony upravujúce proces privatizácie prekonali mnoho noviel. Nebolo by lepšie tieto zákony nemenit? Ich prvé znenia boli dost presné…

Platí to o právnej úprave cohokolvek po roku 1990. Veci sa šili horúcou ihlou. Doba bola dynamická. Danové zákony sú doteraz živým dôkazom tohto trendu.

o Mala zmysel privatizácia, ktorá bola súcasne demonopolizáciou?

Privatizáciu treba posudzovat prípad od prípadu, od odvetvia k odvetviu. Každý ciastkový trh má iné parametre. Vo všeobecnosti však Ceskoslovensko a Nemecká demokratická republika mali najkoncentrovanejšie ekonomiky v rámci bývalého socialistického bloku. Privatizácia bola príležitostou na vytvorenie konkurencného prostredia, ktoré tlakom na efektívnost a inovatívnost v konecnom dôsledku zvyšuje konkurencieschopnost podnikatelských subjektov.

o Aké efekty v ekonomike spôsobovali velké koncernové podniky?

Ak jedno odvetvie reprezentuje jeden podnik a nie je to prirodzený monopol, situácia spravidla nie je zdravá. Takzvané véhájécky boli výslednicou viacerých faktorov. Po prvé, konkurencia ako systémovo cudzorodý prvok bola stotožnovaná s plytvaním zdrojmi. Po druhé, bola tu snaha zjednodušit mechanizmus centrálneho plánovania, ktorý tendoval k coraz komplexnejšej podobe. A po tretie, nízka spolahlivost dodávatelsko-odberatelských vztahov tiež posilnovala snahy mat všetko pod jednou strechou. Výsledkom bola nízka efektívnost a technologická zaostalost.

oMá zmysel, aby pôsobilo niekolko podnikov s podobným programom na takom malom trhu?

Trh sa predsa nekoncí hranicami Slovenska.