V horizonte rokov 2001 až 2004 možno očakávať zlepšenie niektorých makroekonomických indikátorov, keď postupné zvyšovanie tempa rastu hrubého domáceho produktu (HDP) by mal sprevádzať pokles miery inflácie ako aj s rast reálnych miezd a úspor domácností. Uvádza sa to vo výhľade vývoja hlavných ekonomických indikátorov SR do roku 2005, ktorý vypracovala Poštová banka.

Zvýšenie rastu HDP nad doterajšiu úroveň možno očakávať v budúcom roku, kedy by mal hospodársky rast dosiahnuť 3,8 %. V ďalšom období banka očakáva rast HDP na úrovni okolo 5 až 5,5 %, pričom by mal byť vyvolaný domácim, ako aj zahraničným dopytom.

Zámer znižovať mieru nezamestnanosti sa bude napĺňať len veľmi pomaly. Mieru zamestnanosti bude v najbližšom období negatívne ovplyvňovať rast efektívnosti ekonomiky ako aj rast produktivity práce spolu so vstupom viacerých podnikov do konkurzného konania. Znižovanie nezamestnanosti je podľa prognózy možné iba prostredníctvom účinnej aktívnej politiky zamestnanosti spojenej s reformou v školstve a podporou rozvoja služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu. Možno pritom očakávať len pomalý pokles disponibilnej miery nezamestnanosti na približne 16 až 17 %. Priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve by v nasledujúcich rokoch mala rásť ročne o 8 až 10 % na približne 18 tis. Sk v roku 2005.

Odhady inflácie na budúci rok sú podľa prognózy založené na predpoklade pokračovania úprav regulovaných cien a mierneho zníženia jadrovej inflácie. Na konci budúceho roku možno preto očakávať jadrovú infláciu v intervale 3,4 až 5,2 %. Vývoj celkovej inflácie ovplyvní najmä skutočná miera úprav regulovaných cien a je možné predpokladať, že celková inflácia sa bude pohybovať v intervale 6,3 až 7,8 %.

V rokoch 2003 a 2004 by podľa prognózy mohlo dôjsť k výraznejšiemu zníženiu dynamiky rastu spotrebiteľských cien. Nemožno však očakávať výrazný pokles dynamiky jadrovej inflácie, nakoľko znižovanie z nízkych jednociferných hodnôt je proces náročnejší a dlhodobejší. Priemerná ročná a jadrová inflácia by mali postupne klesnúť v roku 2004 na 4,6 %, respektíve 3,8 %.

V dôsledku očakávaných inflačných rizík nebude pravdepodobne možné v rokoch 2001 a 2002 pokračovať v doterajšom znižovaní úrokových sadzieb. „V nadväznosti na vývoj rizikových faktorov je možné očakávať dokonca aj ich mierne krátkodobé zvýšenie,“ uvádza výhľad Poštovej banky. V strednodobom horizonte sa budú úrokové sadzby postupne znižovať k úrovni inflácie eurozóny. K tomuto trendu sa pridáva aj Národná banka Slovenska (NBS). V súčasnosti je dvojtýždňová repo sadzba NBS na úrovni 7,75 %, kým dvojtýždňová sadzba Európskej centrálnej banky je 4,5 %.

Výmenný kurz by sa v horizonte niekoľkých rokov nemal podľa predikcie Poštovej banky zásadnejším spôsobom znehodnocovať. Predpokladá sa totiž, že zahraničná zadlženosť nebude výrazne rásť a kapitálový a finančný účet vykryje deficit bežného účtu, najmä vplyvom prílevu zahraničných investícií. Podľa prognózy možno predpokladať že NBS bude v prípade vplyvu neekonomických faktorov intervenovať na devízovom trhu. V strednodobom horizonte možno teda očakávať stabilný vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru. Existuje dokonca možnosť aj mierneho posilnenia kurzu koruny.