ČLÁNOK




Podnikatel z paneláku
14. marca 2003

Hoci situácia polnohospodárskych prvovýrobcov nie je ružová, sú podnikatelia, ktorým sa v tejto sfére celkom darí aj napriek pretrvávajúcim problémom. Poznanie, v com spocíva umenie úspešného hospodárenia, máva niekedy paradoxné súvislosti.

Ako u Lubomíra Mrvána, ktorý je dnes na Slovensku azda najväcším pestovatelom karfiolu a brokolice. Paradoxom je napríklad skutocnost, že úspešný polnohospodársky pestovatel nie je vzdelaním od „fachu,“ ba má k nemu velmi daleko. Skoncený strojár sa po maturite zamestnal v strojárskom podniku v Šuranoch a vo volnom case chodil hrávat s kapelou po miestnych zábavách, svadbách a plesoch. Hudba bola v tom case jeho hlavnou náplnou a aj existencne ho postavila na nohy.

„Z penazí, ktoré sme dostávali za hudobnú produkciu po okolitých obciach, sa dalo v bývalom režime celkom dobre vyžit,“ spomína dnes Lubomír Mrván. Ako dodáva, bol to príjemný útek zo stereotypu v case, ked bol ešte mladý a slobodný. Nikdy ju však nepovažoval za celoživotnú nápln, za spôsob sebarealizácie. Na druhej strane, ani strojárstvo ho velmi nezaujalo, ubíjala ho najmä každodenná monotónnost práce.

Náhoda chcela, že ho priatel a kolega zo zamestnania pozval, aby si prišiel pozriet záhradku, v ktorej pestoval karfiol.

Pomoc priatelovi

Fascinoval ho vývoj tejto najnárocnejšej plodiny, o ktorej sa hovorí, že je skúšobným kamenom pestovatela zeleniny. Zaujala ho práca s pôdou, s priesadami. Zacal priatelovi pomáhat a chodil s ním aj do Ciech karfiol predávat. Ludia im tovar doslova rozchytali a zárobok bol vždy vysoký. To mu vnuklo myšlienku, venovat sa pestovaniu tejto plodiny, a tak si zarábat na živobytie. Zaumienil si, že aj on dokáže vypestovat krásne biele hlávky, také, aké videl u priatela.

Kúpil si pozemok – necelého pol hektára, na ktorom zacal pestovat jarný karfiol. Po veceroch študoval odbornú literatúru a to, co ho zaujalo, skúšal ihned v praxi. Ako hnojit, pleckovat, zavlažovat – všetko podla návodu. Spociatku ešte pracoval v podniku, chodil hrávat s kapelou a stihol aj dopestovat 5 500 priesad, i predat karfiol na trhu.

Pravdaže, padla na to všetka dovolenka, ale hlavné bolo, že dobre zarobil. Ešte v bývalom režime si stihol kúpit prvý rotavátor, postrekovac a potom cerpadlo. Po zmene režimu ostal doma na „materskej“ so synom a zacal pestovat jarný i jesenný karfiol na kúpenom pozemku. Podnikat zacal v roku 1991 v obcí Hul v okrese Nové Zámky. V roku 1992, ked im vrátili pôdu, ktorú pôvodne vlastnila manželkina rodina, výmera sa rozrástla na 3,5 ha. Na dvoch hektároch pestoval karfiol a zacal i s kapustou, od ktorej však neskôr pre nerentabilnost upustil.

Sprvu všetky práce na poli robili rucne, iba na orbu využívali podniky služieb. Pomáhali clenovia rodiny, ale i brigádnici. „Mnohí nechápali, že mám iba rucný rotavátor, všetko sme v zaciatkoch robili holými rukami. Ked sa pestovatelská výmera zacala zväcšovat, sníval som o tom, že sa presadím, že si zarobím a nakúpim modernú techniku,“ hovorí

L. Mrván.

Od záhumienku k velkovýrobe

Sen sa zacal naplnat. Na Agrokomplexe v Nitre videl nový typ postrekovaca a hned si ho kúpil. Potom zistil, že existujú závlahové bubny, chcel ich vyskúšat a z družstva si kúpil dva staré. Opravil ich a zacal s nimi polievat. Do prenájmu pôdy a kúpy novej techniky investoval všetky úspory za karfiol i kapelu a požical si aj od rodiny. Predal dodávkový Barkas a osobné auto a tri roky „podnikal“ peši a na bicykli. Vyplatilo sa mu to a úroda mu pomohla nielen postupne splatit dlžoby, ale aj ušetrit nevyhnutné peniaze na novú techniku.

„Do roku 1997 som nevedel, co je to dotácia, pomoc štátu. To slovo som nepoznal. Až ked som uvažoval o traktore, podarilo sa mi vybavit dotáciu – 270-tisíc korún, ktoré predstavovali asi 8 percent z jeho ceny.“ Strojový park najskôr tvoril traktor Zetor, neskôr pribudla dalšia technika. „Máme rotacný kypric, sadzac i zberový pás. Karfiol je velmi nárocný na vodu, preto sme kúpili aj zavlažovace.“ Prvý kúpili v roku 1999, o rok neskôr dalšie dva. Dnes ich majú už osem, s rôznymi velkostami a dlžkami, pretože jeho pozemky majú rôznu výmeru. L. Mrván vlastní už aj moderný postrekovac, pomocou ktorého sa insekticídy dostávajú až ku korienkom a krckom plodiny, co je velmi dôležité pri likvidácii larviciek.

Vlajkovou „lodou“ strojového parku L. Mrvána je špickový zahranicný traktor s pocítacom, ktorý vyráta, kolko hektárov postriekal, akú dávku nastavil a kolko vody sa na postrek spotrebovalo. Ked si dnes premieta v pamäti primitívnu techniku spred jedenástich rokov a porovnáva ju so súcasným technickým vybavením, hovorí o kvalitatívnom skoku v rozvoji firmy, ktorý má rozhodujúci vplyv na úspech podnikania. Zväcšil sa však aj rozsah administratívy, a tak L. Mrván zistil, že sám už na riadenie rodinnej firmy nestací.

Spolu so švagrom

Švagor L. Mrvána, Jozef Petík, chodil v roku 1992 ešte do školy, ale už ako sedemnástrocný zacal príbuznému pomáhat. V súcasnosti je spolumajitelom firmy. Paradoxne – ani on nemá polnohospodárske vzdelanie. Ukoncil Strednú elektrotechnickú školu a – rovnako ako jeho švagor – doplnal si vedomosti z pestovania zeleniny iba samoštúdiom. „Napriek tomu, že som videl, co je to za práca, velmi ma to baví. Postupne sa zaúcam do všetkého, co si pestovanie týchto plodín vyžaduje, v com mi velmi pomáha švagor,“ priznáva J. Petík.

V roku 2002 zaberala výmera pestovaného karfiolu 39 ha. V predminulom roku – úspešnom na zber – dosiahol úrodu okolo 19 ton z hektára. Celková výmera v roku 2002 dosiahla 52 ha a v tomto roku podnikatel plánuje prenajat 65 až 68 hektárov a, ako dodáva, možno aj viac. Celú túto plochu stihne obrobit desat ludí vrátane neho a švagra. Pracovníkov zamestnáva na dobu urcitú. Hovorí, že brigádnikov už nepotrebuje. „Máme zberový pás a ked má traktor tzv. plazivú rýchlost, dá sa to zvládnut. Stíhame aj 60 metrov za hodinu.

Mojou filozofiou je mat špickovú techniku a ked ju máte, nepotrebujete vela ludí. Takto fungujú aj stredné a malé farmy vo vyspelej Európe.“ Najlepšími pracovníkmi podla neho sú zamestnanci v strednom veku – od 30 do 40 rokov. Tí už zväcša vedia, co chcú a že chcú robit práve túto prácu. Nemajú vysoké ambície, chcú si zarobit, a preto pracujú zodpovedne a samostatne. „Túto ich snahu primerane odmenujem a myslím si, že s platom sú všetci velmi spokojní,“ tvrdí L. Mrván.

Väcšinu pôdy si prenajíma. „Berieme do prenájmu pozemky skrachovaných agropodnikatelov a cena prenájmov závisí od rozlicných okolností: bonity pôdy, vhodnosti na pestovanie karfiolu a brokolice, situovania a pod.“ Takže súcasný kolobeh vo firme sa krúti okolo osi úroda – peniaze, prenájom alebo prikúpenie nových polí – dokupovanie špickovej techniky – vyššia úroda atd. Naplnenie osobných potrieb kladie až niekam do budúcnosti. Možno aj preto býva zatial v paneláku, hoci by si mohol dovolit vlastný dom.

Pocasie a konkurencia

Rok 2002 bol pre L. Mrvána pomerne krutý. Dvadsattri hektárov najmä v Huli a ciastocne aj v Radave bolo zaplavených prívalovými daždami. Tento rok chce riziko obmedzit tým, že bude karfiol pestovat na viacerých pozemkoch v rôznych katastroch. Napríklad v Dolnom Ohaji sú lahké piesky, ktoré dobre sajú vodu, prívalové dažde im tu nenarobili velkú škodu. Sú vhodné na pestovanie skorého jarného a najneskoršieho jesenného karfiolu, ale letný by si tu vyžadoval vela zavlažovania, aj dvakrát denne.

Naopak v Huli, pri rieke Žitave, je tažká pôda a vysoká spodná voda, ktorá sa nemá kam stratit. Preto je táto pôda vhodná na pestovanie letného karfiolu, ktorý „stiahne“ najviac vody. Na Radave sú hlinité pôdy a najlepšie podmienky na pestovanie neskoršieho jarného a skorého jesenného karfiolu. Otázka dobrej úrody nie je však iba otázkou vhodnej pôdy, pozemku, ale aj vhodnej odrody podla plánovaného agrotechnického termínu. Všetko súvisí aj s dalšími podmienkami, napríklad klimatickými. „Je to celý komplex a treba pritom zohladnovat množstvo rôznych faktorov,“ konštatuje podnikatel.

Straty však nespôsobuje iba pocasie, ale aj konkurencia. „V roku 2001 sme nasadili takmer o 50 percent karfiolu viac ako predošlý rok, ale odbyt bol horší a cena ovela nižšia. Prícinou bol nielen dovoz z Francúzska a Talianska, ale aj karfiol dovážaný z Polska, z okolia Krakova. Tam majú výborné klimatické podmienky na jeho pestovanie, ktoré nevyžadujú zavlažovanie. Ved v období, ked to najviac potrebujú, im padne až 750 mm zrážok, je tam vela rosy a to im pomáha. Navyše majú velmi lacnú pracovnú silu – Ukrajincov. To však zráža aj cenu karfiolu,“ postažoval sa L. Mrván a ihned dodal: „Jedna firma predávajúca polský tovar brala karfiol aj od nás, aby mali vzorku na kontrolu, že obsah dusicnanov je v norme. Takže sa báli, že polský karfiol nesplna naše predpisy.“

Podla neho to nie sú slová proti dovozu. Ten je potrebný. Už i preto, aby sa nedvíhali domáce ceny. Pevne verí, že casom sa všetko upraví, no záleží to aj od legislatívy a trhu. „My vieme, že máme vysokú kvalitu, chceli by sme exportovat na západ od nás a ked budeme v únii, náš tovar sa bude môct dostat nielen do Rakúska, ale aj do Nemecka. A nikde nie je napísané, že sa nepresadíme aj na juhu – v Budapešti je karfiol pomerne drahý, máme šancu uspiet.“

Skúsenosti a tajomstvá

Alfou i omegou pestovania karfiolu sú L. Mrvána závla-hové dávky. Zavlažovat sa musí formou jemného dáždika, ktorý pôdu nesmie ubíjat. Najväcšie problémy majú pestovatelia karfiolu, ktorí nevedia zavlažovat. A tiež vcas nepoznajú, napríklad z listov, ci plodine nechýbajú urcité živiny v pôde. „Je to aj preto, že mnohí pestovatelia sa velmi široko profilujú. Pestujú nielen karfiol, ale aj mrkvu, petržlen, kaleráb, paradajky, kapustu a neviem co ešte, a tak im niekedy chýba cit na to, ako postupovat v problémových situáciách. Ja sa špecializujem iba na dve plodiny a za desat rokov som získal také skúsenosti, ktoré mi umožnujú príst veci na koren.

Dnes mi stací zájst k rastline, pozriet sa na nu a hned viem, ci jej nieco nechýba. A vtedy treba okamžite reagovat. Za takýmto poznaním sa však skrývajú roky skúseností, bez nich to nejde. To máte ako s dvoma kuchármi. Obaja idú robit praženicu, obaja majú k dispozícii vajícka, cibulu, sol, varešku i panvicu. A napriek tomu bude každá praženica iná. Aká, to závisí od majstrovstva kuchára.“

Pôdu pred sadbou karfiolu pripravujú rotacným kypricom, co je podla neho novinka, robí to iba málo pestovatelov. Korene potom lepšie prijímajú živiny, lep-šie rastú i hlbšie zakorenia. „Takto dosahujeme lepšie výkony ako pri rotavátoroch,“ prezradil svoje malé tajomstvo L. Mrván. Ako zelené hnojivo využívajú hrach, ktorý pred kvitnutím podiskujú a následne zaorú. Po septembrových zberoch karfiolu je dalšou plodinou na hnojenie raž, ktorú vysievajú približne v polovici októbra, nechajú prezimovat a ked zacína kvitnút, podiskujú ju, nechajú trochu vyschnút a s pridanou mocovinou zaorú. Do takto pripravenej pôdy vysádzajú letný karfiol.

Zelenina s budúcnostou

Druhou plodinou, na ktorú sa L. Mrván špecializuje, je brokolica. Opät to bol impulz zvonka. „Ešte v roku 1984 som ako muzikant spoznal pána, ktorý ma zoznámil so speváckou Máriou Rottrovou. V rozhovore mi spomenula, aká je v Nemecku brokolica oblúbená. Skúsil som to s brokolicou, nik ju však v tom case nechcel, tak som to nechal. K tejto plodine som sa opät vrátil až v roku 1989. Preštudoval som všetku dostupnú odbornú literatúru a vysadil ju na polhektárovej výmere.

V supermarketoch bola drahá, zväcša z talianskeho a francúzskeho dovozu. Našu úrodu sme preto dobre predali. Dnes ju pestujeme na takmer 16 hektároch a v minulom roku sme dosiahli úrodu okolo 9 ton z hektára. Sadíme japonskú odrodu, tej sa u nás najlepšie darí. Je to velmi zdravá zelenina, urcite má budúcnost.“ Sadia ju neskôr, pretože neznáša privelké teplo. Musí rást najmä v októbri, v novembri ju zberajú. Nie je velmi nárocná na pestovanie a zber. Napríklad, aby mal karfiol kvalitnú hlávku, treba ho zberat v priebehu dvoch – troch dní. Pri brokolici je to až týžden. Vydrží a nestráca na kvalite.

V budúcnosti chce podnikatel vyriešit akútny problém so skladovaním zeleniny. „Mám v úmysle vybudovat velké klimatizované sklady a vlastné dopravné stredisko, takže by som mohol pre odberatelov zabezpecovat skladovanie i distribúciu. V súcasnosti máme iba malé priestory. Pritom okruh odberatelov je takmer z celého Slovenska. Okrem toho na jar dodávame približne 40 percent úrody karfiolu aj do Ceskej republiky a z úrody brokolice tam smeruje asi 10 percent.“

Už šest rokov spolupracuje L. Mrván s francúzskou spolocnostou CLAUSE. Na pokusných políckach s rozlohou asi štyridsat árov pestujú odrody hlúbovín, ktoré firma dodáva a skúšajú sa v našich podmienkach. Každorocne organizujú Den otvorených dverí – teraz už po siedmy raz – v rámci ktorého sa pestovatelia z celého Slovenska, ale i zo zahranicia oboznamujú so skúsenostami, ktoré sa pri pestovaní týchto odrôd získali.

„Je to potrebné, stále sa objavujú nové, lepšie odrody, ktoré dávajú vyššie úrody a sú vhodné aj v našich podmienkach. Ak chceme konkurovat vyspelej Európe, toto je jedna z ciest.“ Druhou je podla neho trvalo vysoká kvalita produkcie. „Ide nám o to, aby náš karfiol a brokolicu odberatelia brali bez toho, aby museli sústavne kontrolovat ich kvalitu. Meno firmy musí byt pre nich zárukou, že to, co kúpili, je kvalita.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 9. 2020

USD 1,165 0,005
CZK 27,015 0,050
GBP 0,912 0,007
HUF 364,450 0,560
CAD 1,560 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS