ČLÁNOK




Podla ILO by sa SR nemala ponáhlat s dôchodkovou reformou
27. marca 2003

Podla Medzinárodnej organizácie práce (ILO) by sa Slovensko nemalo ponáhlat so schválením legislatívy, ktorá sa týka dôchodkovej reformy. Príkladom sú Madarsko a Polsko, ktoré tiež zaviedli kapitalizacný dôchodkový systém. Diskusia o dôchodkovej reforme v oboch štátoch trvala len niekolko mesiacov a v súcasnosti majú problémy s vlastnými dôchodkovými systémami. Na seminári o dôchodkovej reforme to v stredu uviedla špecialistka ILO pre sociálne zabezpecenie Elaine Fultz. „Zákony obe krajiny prijali príliš rýchlo po dlhom období nicnerobenia,“ skonštatovala.

Dôchodkové fondy v Madarsku a Polsku dosiahli podla nej v prvých rokoch od spustenia reformy zápornú mieru výnosnosti. „V Madarsku sa zhodnotili prostriedky v priemere o 7,1 % rocne pri inflácii vo výške 11,2 %, co je záporná reálna miera výnosnosti 4,1 %,“ upresnila. V Polsku sa podla nej reálne zhodnotenie úspor pohybovalo v závislosti od správcovskej spolocnosti dokonca medzi mínus 3 % až mínus 14 %. Ako uviedla Elaine Fultz, negatívnu mieru výnosnosti spôsobili najmä vysoké náklady na správu fondov, preto je podla nej nevyhnutné poplatky za spravovanie prostriedkov zákonne obmedzit. „V Polsku budú priemerné reálne dôchodky v nasledujúcich 25 rokoch prudko klesat, dokonca dosiahnu sumu pod minimálnym štandardom Medzinárodnej organizácie práce,“ zdôraznila.

Obe spomínané krajiny majú podla expertky ILO aj problémy s nedostatocnou koordináciou reformovaného systému starobných dôchodkov a systému invalidných dôchodkov. Polsko obcanom umožnilo vybrat si medzi poberaním starobného a invalidného dôchodku. „Kedže invalidné dôchodky zostali na pôvodnej úrovni a presahujú výšku starobného dôchodku, obcania sa snažia dokázat, že sú invalidní,“ uviedla Fultz. Madarská reforma umožnila obcanom presunút svoje dôchodkové úspory v prípade invalidity spät do verejného piliera, cím poberajú invalidné dôchodky bez zohladnenia úcasti na kapitalizacnom pilieri. Z verejného systému tak obcan dostane pravdepodobne viac, ako do neho svojimi úsporami vloží, skonštatovala Fultz.

Rizikom dôchodkovej reformy je podla nej aj jej informatizacné zabezpecenie. Zavedenie kapitalizacného piliera spôsobilo obrovské problémy v Polsku, kde vznikli „mrtve úcty“. Verejná dôchodková inštitúcia mala vyberat a presúvat prostriedky obcanov do súkromných dôchodkových fondov, nebolo však jasné, ktorý fond si konkrétny pracovník vybral. „V prvých mesiacoch sa až 95 % príspevkov neodovzdalo správcovským spolocnostiam práve z tohto dôvodu,“ povedala. Tento problém v Polsku podla nej pretrváva aj po troch rokoch od spustenia reformy, kedže 30 až 40 % príspevkov sa stále neodviedlo do konkrétneho fondu.

Vdaka agresívnej reklamnej kampani správcovských spolocností podla špecialistky ILO vstúpilo v oboch krajinách do systému sporenia na dôchodok viac obcanov, ako sa pôvodne ocakávalo. V Madarsku si zacali na dôchodok na vlastnom úcte odkladat 2 mil. obcanov, hoci plánovaný pocet predstavoval len 1,5 mil. ludí. Polská reforma pocítala so záujmom polovice obcanov vo veku 30 až 50 rokov, ktorí mali právo volby medzi systémami, v skutocnosti do kapitalizacného piliera odišlo 60 % ludí v tejto vekovej kategórii.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 1. 2021

USD 1,212 0,000
CZK 26,163 0,027
GBP 0,890 0,001
HUF 359,990 0,420
CAD 1,541 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS