ČLÁNOK




Pod rast deficitu verejných financií sa podpíše vyšší domáci dopyt
12. júna 2002

Zvýšenie fiškálneho deficitu na 46,8 mld. Sk oproti očakávaným 36,8 mld. Sk bude podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dôsledkom vplyvu niektorých privatizačných príjmov na domáci dopyt v objeme 10 mld. Sk. Vyplýva to z aktualizovaného menového programu NBS na rok 2002. Fiškálny deficit bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk by tak mal v tomto roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a nie predpokladaných 3,5 % HDP. Podľa metodiky Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá vyčleňuje z príjmov časť nedaňových príjmov pochádzajúcu z predaja majetku, by deficit verejných financií (VF) mal dosiahnuť 5,5 % HDP.

Daňové príjmy, ktoré predstavujú približne 82 % celkových rozpočtovaných príjmov, by sa mohli podľa NBS v tomto roku naplniť, prípadne by mohli aj prekročiť rozpočtovanú úroveň. Hospodárenie verejných financií však negatívne ovplyvnia najmä úhrady záväzkov voči Železniciam SR, zdravotným poisťovniam, úhrady na riešenie cenových rozdielov pri dodávkach tepla a kompenzácia výdavkov za plynofikáciu obcí. Tieto totiž môžu stimulovať domáci dopyt v rozsahu 6 až 20 mld. Sk, pričom NBS uvažuje s vplyvom 10 mld. Sk.

Na deficit verejných financií budú podľa centrálnej banky vplývať aj náklady na reštrukturalizáciu a realizáciu štátnych záruk. Tieto výdavky totiž budú musieť byť po vyčerpaní privatizačných príjmov hradené priamo zo štátneho rozpočtu. Poskytovanie štátnych záruk za bankové úvery, ktoré sa podľa NBS poskytujú veľmi benevolentne a veľakrát majú charakter nepriamych dotácií, pritom osobitne ovplyvňuje hospodárenie verejného sektora.

Príjmy respektíve disponibilné zdroje Fondu národného majetku SR (FNM) ako zložky verejných financií by mali v tomto roku dosiahnuť podľa NBS takmer 170 mld. Sk. Ich celková výška v korunovom vyjadrení však bude závisieť od aktuálneho kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru. NBS pritom predpokladala príjmy z privatizácie 120 mld. Sk, z toho 100 mld. Sk za Slovenský plynárenský priemysel. Použitie privatizačných príjmov na splatenie najmä domáceho dlhu pritom zvýši likviditu bankového sektora, resp. zvýši sterilizačnú pozíciu NBS v objeme 46,7 mld. Sk. Vzhľadom na vyrovnanú bilanciu príjmov a výdavkov FNM by mala byť jeho koncoročná pozícia nulová a čistá pozícia verejného sektora by tak mala poklesnúť o 89,5 mld. Sk.

Čistý úver vláde by sa mal k ultimu roka znížiť podľa NBS o 79 mld. Sk, pričom na pokles by malo pôsobiť najmä použitie príjmov z privatizácie. Prorastovo bude na neho pôsobiť fiškálny deficit rozpočtovaný na 36,8 mld. Sk a prijatie pôžičky od Svetovej banky. Súčasne sa čistý úver vláde zvýši o emisiu dlhopisov na úrokové náklady reštrukturalizácie v objeme 9,5 mld. Sk.

Deficit VF by mal podľa NBS postupne klesať až na úroveň 2 % HDP v roku 2005. V strednodobom horizonte tak centrálna banka predpokladá hospodárenie verejného sektora v súlade so zámermi vlády prezentovaným v Predvstupovom ekonomickom programe, ktorý bol zverejnený v roku 2001.

Zákon o štátnom rozpočte stanovuje schodok štátneho rozpočtu na rok 2002 vo výške 38 mld. Sk a schodok verejného rozpočtu 36,8 mld. Sk.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

26. 11. 2020

USD 1,190 0,001
CZK 26,138 0,037
GBP 0,891 0,000
HUF 361,180 0,050
CAD 1,547 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS