Po plnom otvorení nemeckého trhu s elektrickou energiou pre všetkých odberateľov v roku 1998 z pohľadu dodávateľov poklesli ceny pre domácnosti približne o 25 % a pre priemysel o 60 %. Na podmienky trhového hospodárstva reagovali výrobcovia tak, že začali znižovať náklady, snažili sa zvýšiť svoj podiel na trhu a inovatívne vylepšiť produkt. Uviedol to Bernd Güthoff, riaditeľ nemeckej jadrovej elektrárne Grohnde. Po počiatočnom poklese sú teraz ceny elektriny z pohľadu dodávateľov v porovnaní s rokom 1998 nižšie približne o 10 % pre obyvateľstvo a približne o 30 % pre priemysel.

Nemeckí občania však výrazný pokles ceny nepocítili, pretože v Nemecku bola zavedená tzv. ekologická daň. Po liberalizácii nemeckého trhu sa spoločnosti snažili prilákať zákazníkov od konkurencie, tí však masívne nereagovali, a tak nasledoval proces fúzie firiem do väčších celkov a kupovanie menších spoločností väčšími. Podľa Güthoffa vývoj smeruje k ovládnutiu európskeho trhu niekoľkými spoločnosťami.

Krajiny Európskej únie (EÚ) v súčasnosti dosahujú asi 70-percentnú otvorenosť trhu s energiou. V roku 2005 sa má EÚ v tejto oblasti plne liberalizovať. Plne liberalizovaný trh s elektrinou majú už Fínsko, Nemecko, Švédsko a Veľká Británia.

Na Slovensku sa už začala legislatívna úprava postupnej liberalizácie trh s elektrinou určením hraníc ročného odberu, ktorá určuje oprávneného odberateľa. Oprávneným odberateľom umožňuje zákon o energetike vyberať si dodávateľa elektriny. Ministerstvo hospodárstva SR (MH) určilo vyhláškou minimálny ročný odber oprávneného odberateľa v roku 2001 na 500 gigawatthodín (GWh), v tomto roku hranica klesla na 100 GWh. Zo štyroch až piatich oprávnených odberateľov v roku 2001 tak tento rok stúpol ich počet na 20, ktorí tvoria asi 31 % trhovej spotreby, v roku 2003, keď sa hranica zníži na 40 GWh, by sa malo dosiahnuť 50 až 60-percentné pokrytie trhu. V roku 2005 by sa mal trh postupne liberalizovať aj pre odberateľov s ročným odberom presahujúcim 9 GWh ročne, čo zodpovedá odporúčaniam Európskej únie.