Daňová reforma, ktorú pripravuje Ministerstvo financií SR (MF), iba sčasti korešponduje s návrhom harmonizácie daňových systémov v Európskej únii (EÚ), ktorý by mal vstúpiť do platnosti od roku 2006. „Navrhovaný systém daní je síce jednoduchší, lebo ruší výnimky a doplnky, ale nie je v súlade s cieľom únie urýchlene harmonizovať podnikateľské prostredie, ktorého kľúčovým prvkom je práve harmonizácia daňových systémov jednotlivých krajín,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA Peter Staněk z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied.

V krajinách EÚ sa podľa neho nepoužíva rovná daň, ktorú navrhuje MF, a neuvažuje sa ani o jednotnej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH). Na zvýšenie daňovej výťažnosti využívajú niektoré štáty únie namiesto rovnej dane skôr metódu tzv. daňového pardonu. „Dodatočne priznané peniaze alebo zdroje, ktoré boli vyvezené z krajiny, sa zdaňujú nižšou, napríklad 5-percentnou sadzbou, pričom hlavným prínosom je návrat prostriedkov do štátu a možné naštartovanie ekonomiky,“ skonštatoval.

DPH sa v únii používa podľa Staněka ako súčasť sociálnej politiky na stimulovanie rôznych druhov spotreby, napríklad luxusných a ekologických tovarov alebo tovarov bežnej spotreby. Preto zostáva právom jednotlivých vlád zaraďovať väčšinu tovarov do skupín so základnou alebo zníženou daňovou sadbou podľa vlastného uváženia, a tak získavať čo najvyššie daňové príjmy. „Jedinou podmienkou EÚ u tejto nepriamej dani je, aby bola neutrálna. Túto podmienku navrhovaný systém spĺňa,“ dodal. Spotrebné dane, ktoré sa stávajú najstabilnejším príjmom rozpočtov krajín EÚ, sú už zásadným spôsobom harmonizované, preto by sa podľa neho nemali výrazne zvyšovať.

EÚ plánuje v daňovej politike niekoľko zmien. Výška dane z korporátneho zisku by sa mala harmonizovať na úrovni 20 %, a preto ju na tejto úrovni stanoví podľa Staněka pravdepodobne aj MF. „Nepredpokladám, že by sa presadil návrh KDH s výškou sadzby na úrovni 14 %,“ skonštatoval. Príjmy z dividend alebo z vlastníctva cenných papierov sa však budú v únii zdaňovať diferencovane. V roku 2004 by mala vstúpiť do platnosti nová daň, ktorá zásadným spôsobom zdaní zisky z úspor a vkladov mimo domácich krajín. Daňová sadzba by mala vzrásť do roku 2010 z úvodných 15 % na 35 %. „Tým sa má zamedziť tomu, aby sa ukladali domáce finančné prostriedky v iných krajinách, pričom to bude platiť nielen pre celú EÚ, ale aj pre Švajčiarsko,“ uviedol Staněk

Príjmy fyzických osôb by sa mali v únii zdaňovať v dvoch pásmach, pričom pre prvé daňové pásmo by mala podľa neho platiť sadzba okolo 12 % a pre druhé 21 % až 22 %. EÚ však neuvažuje o rovnakej dani pre právnické a fyzické osoby tak, ako to plánuje slovenský minister financií. Odpočítateľné položky znižujúce základ dane by sa mali zvýšiť na dvojnásobok dnešnej úrovne, pričom náklady na druhý systém dôchodkového systému budú plne odpočítateľnou položkou.

V prípade DPH bola pôvodná predstava únie taká, že spodná sadzba dane bude 15 %, horná 25 %, stredová hodnota 18 % a minimálna sadzba 5 %. „Vzhľadom na to, že vybraná DPH hrá rozdielnu úlohu v rozpočtoch jednotlivých krajín únie, sa zvolil iný postup. Minimálna sadzba dane bude 5 % na jeden rok so súhlasom Bruselu, potom musí krajina opäť požiadať o povolenie minimálnej sadzby. Rozpätie základných sadzieb by malo byť medzi 15 % a 20 % s tým, že stredová hodnota by mala byť 15 % až 16 %,“ uviedol Staněk. Zásadným spôsobom sa v únii zmení štruktúra platenia daní, keď finálnym platiteľom DPH je konečný spotrebiteľ, nie podľa miesta spotreby ale podľa domicilu, kde je prihlásený. K tomu buduje únia nový informačný systém, ktorý bude poskytovať informácie o pridanej hodnote v reálnom čase. Do tohto systému bude musieť vstúpiť aj SR.

„Idea daňovej reformy môže byť postavená aj tak, ako ju avizuje MF, ale jej praktická realizácia musí byť rozložená do dlhšieho obdobia, aby neboli ohrozené fiškálne príjmy štátneho rozpočtu,“ uviedol Staněk. Rezort financií môže podľa neho postupne upravovať výšky jednotlivých sadzieb daní a rozsahy daňových príjmov, ale musí to robiť súbežne s reformou verejnej správy a so znižovaním verejných výdavkov.

Daňová reforma musí byť podľa Staněka spätá so všetkými faktormi podnikateľského prostredia a verejných financií. V tomto kontexte je pripravovaná daňová reforma podľa Staněka postavená ako izolovaný prvok systému bez väzieb na ostatné časti hospodárskej politiky štátu, a to najmä na oblasť podpory podnikania, regionálnu politiku a komplex miestnych daní.