ČLÁNOK




Peru je pod tlakom ekonomického šoku v USA
11. októbra 2001

Peruánsky minister financií Pablo Kuczynski mal počas rokovaní v New Yorku neľahkú úlohu – chcel totiž presvedčiť ratingové agentúry a zahraničných investorov, že táto andská krajina prekoná štvorročné obdobie ekonomickej stagnácie.

Dramatické udalosti v Spojených štátoch a následné odvetné operácie na afganskom území sa stali jednou z vážnych bŕzd ozdravenia a vari najväčšie riziko, ktoré by mohlo postihnúť Peru, spočíva v averzii zahraničných investorov, ktorí sa v čase neistôt vyhýbajú krajinám s problematickými aktívami.

Peru však medzi takéto krajiny jednoznačne patrí. Zahraničný dlh dosahuje momentálne 18,9 miliardy USD, priemerná denná mzda v krajine predstavuje zhruba dva doláre. Vláda prezidenta Alejandra Toleda prisľúbila vytvoriť jeden milión nových pracovných príležitostí, no tento cieľ sa po udalostiach v USA sotva podarí dosiahnuť. Veľkou nádejou na oživenie hospodárstva je gigantická ťažobná oblasť Antamina, kde sa doluje najmä meď a zinok, a ktorá má už na budúci rok pracovať na plný výkon.

Peruánska centrálna banka kalkulovala s tým, že jej prevádzka zvýši hrubý domáci produkt približne o jedno percento, avšak pokračujúci pád cien na svetovom trhu s kovmi túto nádejnú perspektívu výrazne koriguje.

Ťažba kovov sa podieľa až 40% na celkovom peruánskom exporte a vláda v Lime dúfala, že jeho objem dosiahne v roku 2001 vo finančnom vyjadrení 7,7 miliardy USD. Podľa peruánskeho ministerstva financií je však tento cieľ už v tejto chvíli nereálny.

Vláda odhaduje, že rast hrubého domáceho produktu dosiahne tento rok 0,5-0,9%, čo je ale podstatne menej v porovnaní so znením dohody s Medzinárodným menovým fondom. Peruánski predstavitelia rátajú s tým, že rast HDP by mohol dosiahnuť na budúci rok 5,5%, avšak ekonomika založená na vývoze kovov a rýb túto dynamiku nedosiahne. Reálny sa nezdá byť ani revidovaný odhad na úrovni 4%-ného rastu HDP. Časť analytikov však tvrdí, že situácia v Peru je zvládnuteľná a nie je až taká riziková, ako v Brazílii, Argentíne a Mexiku. Peru chce do konca tohto roka emitovať vládne obligácie v zahraničnej mene v celkovom objeme 500 miliónov dolárov, čím chce získať nevyhnutné finančné zdroje. Ratingové kreditné agentúry sú však neúprosné – Moody´s Investors Service napríklad ohodnotil peruánske vládne obligácie denominované v cudzej mene v kategórii Ba3 a zaradil Peru medzi krajiny s negatívnym výhľadom.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS