ČLÁNOK




Pasívum obchodnej bilancie za desať mesiacov 74,6 mld. Sk, vývoj analytikov prekvapil
30. novembra 2001

V októbri dosiahla bilancia zahraničného obchodu Slovenskej republiky najvyšší prepad v tomto roku, a to o 9,7 mld. Sk. Októbrový export tovaru zo SR dosiahol hodnotu 55,8 mld. Sk, dovezený bol tovar v hodnote 65,5 mld. Sk. Priemerný mesačný deficit zahraničného obchodu SR sa prehĺbil z minuloročných 3,5 mld. Sk na 7,5 mld. Sk. Informovala o tom riaditeľka komunikačného odboru Ministerstva hospodárstva SR Dagmar Hlavatá.

Vývoz zo SR za desať mesiacov roku 2001 sa medziročne zvýšil o 14,2 % a dosiahol úroveň 513,3 mld. Sk. Objem dovozu v sledovanom období vzrástol o 24,5 %. Jeho hodnota ku koncu októbra predstavovala 587,9 mld. Sk, oproti minuloročným 472,2 mld. Sk.

Slovensko zaznamenalo v období január až október 2001 pasívne saldo zahraničného obchodu vo výške 74,6 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní znamená jeho prehĺbenie o takmer 52 mld. Sk. Celkový pokles rastu vývozu a dovozu pokračuje, keď dynamika zahranično-obchodného obratu v sledovanom období poklesla medziročne z 127,6 % na 119,5 %.

Z teritoriálneho pohľadu je najvýznamnejšou partnerskou krajinou SR v zahraničnom obchode Nemecko s 25,3-percentným podielom na celkovom dovoze a 27,3-percentným podielom na celkovom vývoze SR. Záporná obchodná bilancia s Nemeckom vo výške 8,6 mld. Sk predstavuje medziročné zhoršenie o 9,5 mld. Sk, čo je druhé najväčšie zhoršenie bilancie po ČR. Dôvodom je vyššia dovozná dynamika komodít sledujúcich najmä rast náročnosti vývozu ako stroje a prístroje, elektrické stroje a zariadenia, či motorové vozidlá.

Druhým najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska je Česká republika s podielom na celkovom dovoze 15 % a vývoze 16,6 %. Vo vzájomnom obchode medzi oboma krajinami, v porovnaní so stavom ku koncu októbra minulého roka, rástol dovoz s dynamiku 26,5 %, dynamika vývozu poklesla na 9,1 %. Obchodná bilancia s ČR sa od februára tohto roku zhoršuje a za desať mesiacov dosiahla deficit vo výške 2,6 mld. Sk, čo je medziročné zhoršenie o 11,3 mld. Sk. Najväčšie nárasty dovozov z ČR boli zaznamenané pri komoditách ako motorové vozidlá, stroje a prístroje a nerastné palivá. Naopak najväčšie poklesy vývozov do ČR sú pri papieri, kartóne a lepenke, organických chemických výrobkoch a lietadlách a ich častiach.

Najvyššiu aktívnu obchodnú bilanciu za desať mesiacov má SR s Rakúskom (18,2 mld. Sk), Maďarskom (12,4 mld. Sk), Poľskom (11,6 mld. Sk), Talianskom (8,7 mld. Sk) a Holandskom (5,4 mld. Sk). Najväčšie medziročné zlepšenie obchodnej bilancie je s Belgickom o 1,4 mld. Sk na celkových 2,6 mld. Sk.

Tradične najvyšší obchodný deficit má Slovensko s Ruskom. Deficit závisí najmä od dovozu ropy a zemného plynu a za desať mesiacov predstavuje 82,6 mld. Sk, čo je medziročné zhoršenie o 7,1 mld. Sk.

Na celkovom poklese dynamiky vývozu v tomto roku má významný podiel pokračujúci pokles dynamiky vývozu našich najvýznamnejších vývozných komodít – osobných automobilov, plochých valcovaných výrobkov zo železa a ocele a rafinérskych produktov, kde je pokles dynamiky najvýraznejší. Naopak dynamiku vývozu oproti dynamike v minulom roku si zachovali, alebo ju mierne prevyšujú nové pneumatiky z gumy, pánske alebo chlapčenské obleky, elektrické motory a generátory a drôty a káble.

V dovoze bol najvýraznejší rast zaznamenaný pri strojoch a prístrojoch a ich častiach o 19,5 mld. Sk, vozidlách a ich príslušenstve o 15,5 mld. Sk a elektrických strojoch, zariadeniach a ich častiach o 14,8 mld. Sk.

Slovenských analytikov októbrový deficit zahraničného obchodu (ZO) SR veľmi prekvapil. Pasívum v hodnote 9,7 mld. Sk, najvyššie od minuloročného decembra, totiž výrazne presiahlo očakávania trhu. Znepokojujúci je podľa analytikov najmä fakt, že dynamika exportu sa znižuje, pričom v októbri zaznamenala svoje 32-mesačné minimum. Okrem toho v štruktúre dovozu začínajú viditeľne prevládať spotrebné predmety, čo súvisí s blížiacimi sa sviatkami. Analytici sa zhodujú v názore, že do konca roka môže deficit zahraničného obchodu prekročiť až hranicu 95 mld. Sk, čo by znamenalo v absolútnom vyjadrení jeho historické maximum. Pri naplnení tohto scenára by tak deficit zodpovedal približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Podľa Ľudovíta Ódora, ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry, je predpoklad, že v tomto roku bude táto hranica prekonaná a koncoročný deficit obchodnej bilancie môže dosiahnuť až 97 mld. Sk. Pasívne saldo zahraničného obchodu môže byť podľa jeho slov v budúcom roku vzhľadom na rastúci spotrebný dopyt ešte vyššie a na základe súčasných trendov sa nedá vylúčiť prekonanie 100-miliardovej hranice. Podobný názor vyjadril aj analytik Slávie Capital Pavol Ondriska, podľa ktorého k narastajúcemu deficitu prispeje pomerne vysoký očakávaný rast reálnych miezd v budúcom roku, neochota vlády pokračovať v deregulácií cien a zníženie daní z príjmov fyzických osôb.

Podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa je slabý slovenský export najmä dôsledkom nižšej medziročnej produkcie najväčšieho slovenského exportéra, spoločnosti Volkswagen ako aj súčasnej situácie v U.S. Steel. Analytici pokles exportu očakávali a podľa ich názoru môže odbytové možnosti našich exportérov ešte oslabiť recesia v Nemecku, ktoré je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. „Na druhej strane, vzhľadom na reštrukturalizáciu výroby v niektorých dôležitých odvetviach existujú isté rezervy na strane vývozu. Mierne zlepšenie sa dá očakávať aj od predpokladaného poklesu cien komodít v nadväznosti na spomalenie globálnej ekonomiky,“ povedal Ľ. Ódor.

Podľa jeho slov je strednodobým riešením problému narastajúceho deficitu zahraničného obchodu štrukturálna politika orientovaná na podporu investovania a podnikateľskej klímy, ktorá môže zmeniť ponukovú stranu ekonomiky. Analytici sa však zhodli, že z krátkodobého hľadiska musí zasiahnuť fiškálna politika štátu zameraná na zredukovanie vládnych výdavkov. Menová politika totiž podľa vyjadrenia analytikov nemá efektívne páky na riešenie tohto problému. „Zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré je reštriktívnym opatrením menovej politiky, by totiž prispelo k výraznejšiemu prílevu kapitálu a tým k posilneniu domácej meny. To by malo následne nepriaznivý dopad na konkurencieschopnosť slovenských exportérov,“ uviedol P. Popp.

P. Ondriska sa domnieva, že októbrový vysoký deficit ZO by mohol prinútiť vládu, aby prijala kroky na zamedzenie prehlbovania deficitu čím skôr a nečakala až na február tak, ako to avizovala na stredajšom rokovaní. „Hoci možno privítať uvažované obmedzenie dovozu pre potreby verejnej správy, opatrenia by sa mali orientovať predovšetkým na podporu exportu, čo je z dlhodobého hľadiska efektívnejšie ako len dočasné administratívne bariéry dovozu. Navyše účinnosť opatrení by mala smerovať aj za horizont dvoch rokov, až vyschnú privatizačné príjmy,“ skonštatoval Ondriska.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 7. 2024

USD 1,085 0,001
CZK 25,425 0,063
GBP 0,840 0,001
HUF 393,280 2,850
CAD 1,495 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS