ČLÁNOK




Partnerom Slovnaftu maďarský MOL – chronológia
4. apríla 2000

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL podpísala 31. marca 2000 dohodu o strategickom investorstve v spoločnosti Slovnaft, a.s., Bratislava. V zmysle dohody MOL získa najskôr podiel vo výške do 36,2 %, za ktorý zaplatí do 262 mil. USD.
Slovnaft zverejnil svoj záujem o získanie zahraničného strategického investora 29. marca 1999. Exkluzívnym finančným poradcom Slovnaftu sa stala spoločnosť Salomon Smith Barney (SSB). Prostredníctvom SSB oslovil Slovnaft viacero významných zahraničných rafinérskych spoločností, potom nasledovalo prijatie informačného memoranda. Za najhorúcejších kandidátov na vstup do Slovnaftu sa vtedy považovali OMV, Shell a MOL. V lete 1999 získala Slávia Capital spolu s Deutsche Bank poradenský mandát od OMV na realizáciu poradenstva pri kúpe Slovnaftu, pričom OMV prejavil záujem o získanie majority, resp. kontroly.
V závere októbra odoslal Slovnaft potenciálnym investorom dokumenty o spoločnosti, medzi ktorými bola akcionárska zmluva (shareholders agreement), akvizičná zmluva, business plán na tri roky a ekologický audit. Koncom októbra sa ako záujemcovia o vstup do Slovnaftu spomínali najmä spoločnosti MOL a OMV, pričom obidva podniky svoj záujem o slovenskú rafinériu verejne deklarovali. Vo februári 2000 sa objavili špekulácie, podľa ktorých sa víťazom tendra na vstup do Slovnaftu stal maďarský MOL. Tieto správy mali za následok výrazný rast ceny akcií MOL-u na maďarskej burze, obe spoločnosti však odmietli uvedené informácie komentovať.
Majoritu v Slovnaft vlastnia manažéri a zamestnanci podniku prostredníctvom spoločností Slovintegra a Slovbena, ktoré k ultimu minulého roka kontrolovali približne 56 % Slovnaftu. Transformácia Slovnaftu zo štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť sa uskutočnila v roku 1992. V rámci privatizácie bolo v roku 1993 20 % Slovnaftu sprivatizovaných slovenskými a českými občanmi a investičnými fondmi. Slovintegra nadobudla 39-percentný balík akcií Slovnaftu rozhodnutím Fondu národného majetku SR (FNM) z 10. augusta 1995, ďalších 15 % základného imania Slovnaftu kúpila v júni 1997. Uvedený 56-percentný balík akcií, ktorý vlastní Slovintegra a Slovbena, zahŕňa aj akcie reprezentujúce 10-percentný podiel v Slovnafte, ktorý by mala Slovintegra vrátiť FNM. Celkový počet akcií, ktoré Slovintegra vlastní, by sa mal znížiť o 1 646 895 kusov akcií v nominálnej hodnote 1 000 Sk, vo vlastníctve Slovintegry tak zostane 7 246 342 kusov akcií. Zmenený privatizačný projekt Slovnaftu na základe dohody o urovnaní určuje dočasnú účasť FNM na podiele akcií len do 31. júla 2000.
Slovnaft je hlavnou rafinérsko-petrochemickou spoločnosťou na Slovensku, ktorá spracúva ropu na rafinérske a petrochemické výrobky a je najväčším veľkopredajcom ropných výrobkov v SR, má významné zastúpenie v Českej republike, Rakúsku a Poľsku a ako malopredajca pôsobí v ČR, Poľsku a Ukrajine. V súčasnosti spracúva Slovnaft do 5,4 mil. ton ropy za rok a jeho konverzná kapacita je približne 87 %. Od roku 1995 preinvestovala skupina Slovnaft vyše 25 mld. Sk na maloobchodné aktivity a na modernizáciu rafinérie v rámci projektu EFPA. Rozpočtové náklady na projekt EFPA boli vo výške 17,8 mld. Sk. Projekt bol plne spustený do výroby ako celok koncom marca 2000 a bude znamenať významné zvýšenie objemu výroby svetlých produktov (benzínov a nafty) v Slovnafte. V rokoch 1995 až 1997 expandovala spoločnosť svoje marketingové aktivity tým, že získala 85,2-percentný podiel v Benzinole, predajcovi rafinérskych produktov.
Rok 1999 uzavrel Slovnaft podľa konsolidovaných výsledkov podľa medzinárodných účtovných štandardov IAS so stratou 2,484 mld. Sk, pričom v roku 1998 ešte vykázal zisk 76 mil. Sk a o rok skôr dokonca 1,816 mld. Sk. Spoločnosť zvýšila predaj z 36,344 mld. Sk v roku 1998 na minuloročných 43,775 mld. Sk.
Medzi hlavné aktivity skupiny MOL patrí ťažba ropy, prírodného plynu a výroba plynárenských produktov hlavne v Maďarsku. MOL sa sústreďuje na regionálnu ťažbu predovšetkým v akvizíciách ruských a regionálnych rezerv. V roku 1999 MOL vyťažil 1,24 mil. ton ropy a 3,4 mld. metrov kubických prírodného plynu. Skupina vlastní rafinérie Duna a Tisza, závod na výrobu asfaltov Zala a závod na výrobu mazív v Komárome ako aj 447 čerpacích staníc z ktorých 390 sa nachádza v Maďarsku a 57 je umiestnených v regióne.
Z neauditovaných výsledkov MOL-u za rok 1999 vyplýva, že skupina zvýšila svoj prevádzkový tok hotovosti na 723 mil. USD z 515 mil. USD v predchádzajúcom roku vďaka silnému generovaniu hotovosti vo svojich hlavných podnikateľských aktivitách, ako aj v dôsledku prevádzkových kapitálových úspor. MOL zvýšil hrubý zisk o 21 % na 576 mil. USD a maržu hrubého zisku o 18,2 %, pričom čistá zadlženosť voči majetku je na úrovni 30 %. Čistý zisk pred špeciálnymi položkami vzrástol na 287 mil. USD z 235 mil. USD v roku 1998. Prevádzkový zisk pred reštrukturalizačnými poplatkami predstavoval 353 mil. USD v porovnaní s 338 mil. USD v roku 1998. Akcie MOL-u sú kótované na budapeštianskej a luxemburskej burze cenných papierov a sú taktiež obchodované v londýnskom medzinárodnom systéme SEAQ.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 9. 2020

USD 1,163 0,001
CZK 27,107 0,092
GBP 0,913 0,001
HUF 363,160 1,290
CAD 1,556 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS