ČLÁNOK




Parlament prelomil prezidentské veto
27. augusta 2002

Na poslednej schôdzi parlamentu v tomto volebnom období poslanci vo väčšine prípadov prelomili veto Rudolfa Schustera a schválili zákony, ktoré im prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Z 18 vrátených zákonov parlament opätovne schválil jedenásť noriem, ktoré sa tak onedlho stanú súčasťou platného právneho poriadku. Buď s podpisom prezidenta republiky, alebo bez neho.

Vo všetkých prípadoch prezidentom vrátených zákonov bol na ich opätovné schválenie potrebný súhlas najmenej 76 poslancov. Z technického hľadiska ide o tzv. kvalifikovanú väčšinu poslancov, z politického hľadiska o parlamentnú väčšinu, ktorá zabezpečuje podporu vlády. Prezidentom vrátené zákony možno taktiež rozdeliť do dvoch uvedených skupín, pričom medzi politické je nutné zaradiť najmä zákony vyrovnávajúce sa s minulosťou krajiny. Práve tie vyvolali najväčšie búrlivé a kontroverzné politické reakcie o zneužívaní právomoci prezidenta, ktoré však z vecného hľadiska treba posudzovať inak.

Nespochybniteľné právo

Prezident republiky má totiž nespochybniteľné právo vrátiť zákon parlamentu na opätovné prerokovanie. Úvahy poslancov nespokojných s uplatňovaním tohto práva – napríklad prezident má v zákone vychytávať iba tzv. technické nedostatky, a nie posudzovať, či je zákon v súlade alebo v rozpore s ústavou, keďže o tom môže rozhodnúť relevantne výlučne Ústavný súd SR – nie sú vhodné. Prezident republiky je prezidentom preto, lebo zložil sľub prezidenta. A v ňom sa zaviazal okrem iného aj „zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony“. Prezident má pri rešpektovaní sľubu v podstate dve možnosti. Buď poslancov upozorní na to, že podľa jeho názoru nie je zákon v súlade s ústavou a vráti im ho na opätovné prerokovanie, alebo zákon podpíše a predloží ho Ústavnému súdu SR na rozhodnutie. Právo nepodpísať zákon má prezident iba v prípade, ak parlament neprijme jeho pripomienky pri vrátení zákona a zákon opätovne schváli.

Z analýzy množstva vrátených zákonov Rudolfom Schusterom v tomto volebnom období parlamentu však vyplýva aj poznatok, že prezident tiež často ustupuje tlakom rôznych záujmových skupín. Možno to vyčítať aj zo spôsobu, ktorým vracia zákony parlamentu na opätovné prerokovanie – pri ekonomických zákonoch navrhuje v absolútnej väčšine konkrétne pripomienky, nie ich neschválenie ako celku. Napokon, vývoj ďalších udalostí napovie o zásadovosti prezidenta R. Schustera. Ak je totiž naozaj presvedčený o správnosti svojich pripomienok, nemal by opätovne schválené zákony podpísať a tie, ktoré označil za nesúladné s ústavou, posunúť na rozhodnutie Ústavnému súdu SR. Bilancia prezidentom nepodpísaných zákonov však následne môže viesť ústavodarcu k zmene tejto právomoci hlave štátu a stanoveniu jeho povinosti zákony podpisovať tak, ako to bolo počas prezidentovania Michala Kováča.

Vyrovnanie s minulosťou

Trojica prezidentom vrátených zákonov vyrovnávajúcich sa s minulosťou krajiny mala hlavnú politickú črtu v tom, že v ani vjednom prípade Rudolf Schuster nevzniesol konkrétnu pripomienku, ale navrhol parlamentu „iba“ tieto zákony neschváliť. V praxi to znamenalo, že poslanci nemohli napadnuté zákony už nijakým spôsobom zlepšiť – napríklad nemohli už zmeniť účinnosť zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách stanovenú na 1. júla 2002. Prezident totiž nenavrhol zmenu tohto dátumu, navrhol zákon neschváliť, a keďže poslanci môžu rokovať iba o pripomienkach prezidenta, mohli zákon iba neschváliť , prípadne ho schváliť aj so spätnou účinnosťou, čo by však bolo evidentne v rozpore s ústavou. Aj z tohto dôvodu nebol tento zákon opätovne schválený. Z trojice zákonov, vyrovnávajúcich sa s minulosťou krajiny napokon poslanci schválili iba jeden, ale najdôležitejší – zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov (tzv. zákon o pamäti národa).

Vzhľadom na to, že prezident neuplatnil konkrétne pripomienky k jednotlivým článkom, paragrafom či ustanoveniam uvedenej trojice zákonov, vznikla úplne legitímna otázka o ich základnej filozofii – či zákony súvisiace s pamäťou národa alebo stanovenie prísnejších kritérií na výkon práce v tajných službách krajina potrebuje, alebo nepotrebuje. Na prvý pohľad sa zdá, že ich nepotrebuje. Ľudia sú dennodenne konfrontovaní najmä so sociálnymi problémami ako nezamestnanosť či zvyšovanie cien, ktoré vedú k znižovaniu ich životnej úrovne. Na druhý pohľad je však aj táto konfrontácia dôkazom, že krajina sa potrebuje so svojou minulosťou vyrovnať – ide totiž o vzájomne súvisiace záležitosti. Stačí sa porovnať s úrovňou ďalších postkomunistických krajín, ktoré sa s vlastnou minulosťou už dokázali vyrovnať tzv. lustračnými zákonmi a otvorením archívov tajných služieb. Osoby, ktoré majú z titulu svojej verejnej funkcie prístup do archívov, majú totiž aj prirodzený sklon k zneužívaniu týchto informácií. Je pochopiteľné, že vlastniť informáciu, ktorú nemá nikto iný alebo len málo ľudí, je omnoho výhodnejšie ako informáciu nemať.

Mimochodom, možno z rovnakých dôvodov sa začne už o niekoľko týždňov lustrácia približne 1 500 pracovníkov médií, ktoré formujú verejnú mienku v hospodárskej, spoločenskej, politickej a kultúrnej oblasti a ktorí sa narodili pred rokom 1972 – šéfredaktorov, ich zástupcov, vedúcich rubrík, redaktorov a spolupracovníkov médií. Nie však na Slovensku, ale v Maďarsku.

Autor je spolupracovníkom PROFITU

Zoznam vrátených zákonov a výsledok ich opätovného prerokovania v NR SR

(hrubo vytlačené zákony parlament opätovne schválil)

1. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

1. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

2. Zákon o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov.

4. Zákon o obchodných reťazcoch.

5. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

6. Zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a o zmene a doplnení zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

9. Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).

10. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

11. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

13. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/ 2000, Z..z.

14. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15. Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších a predpisov a zmene a doplnení niektorých zákonov.

17. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. a o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS