Podarilo sa stabilizovať stav zásob, výrobu i predaj pričom na apríl majú košické huty zakontrahovanú produkciu vo výške 260 tis. ton. Oproti decembrovým 170 tis. tonám, teda obdobiu, keď problémy VSŽ kulminovali, je to výrazný posun, aj keď za optimom, čo je zhruba 300 tis. ton, ešte výroba zaostáva. V rámci Trend konferencie Finančný manažment 1999 to uviedol prezident VSŽ Košice Gabriel Eichler.

Podľa jeho slov sa budú VSŽ v budúcnosti orientovať na výrobky s vyššou pridanou hodnotou, akými sú pocínované a pozinkované plechy. Najväčší potenciál pre dodávky z VSŽ skrýva v sebe podľa Eichlera automobilový priemysel a čiastočne výroba obalových materiálov. Posun smerom k výrobkom s vyššou pridanou hodnotou je nevyhnutný z hľadiska udržania konkurenčnej schopnosti slovenských oceliarskych výrobkov, vyžiada si však značné investície. Vzhľadom na skutočnosť, že VSŽ žijú už 6 mesiacov len z vlastného cash-flow bez vonkajšieho kapitálu, je zabezpečenie investičných prostriedkov bez obnovy prístupu ku kapitálu v súčasnosti náročné.

Ako Eichler uviedol, v súčasnosti má podnik k dispozícii zhruba 4-mesačné prechodné obdobie vyplývajúce z bankami podpísaného stand still agreement, v rámci ktorej musí spoločnosť pripraviť päťročný podnikateľský plán, plán reštrukturalizácie úverového portfólia VSŽ a tiež proces získania strategického zahraničného investora. G. Eichler ocenil snahu konzorcia veriteľských bánk pomôcť VSŽ. Poznamenal však, že skutočnosť, že z 9 bánk tvoriacich koordinačnú komisiu veriteľov spomínanú dohodu nepodpísala jedna slovenská banka, vzbudzuje určitú nedôveru aj zo strany ostatných veriteľov. Podľa dostupných informácií touto bankou je VÚB. Ako prezident VSŽ poznamenal, efektívna implementácia tejto dohody do praxe bude možná až po podpise dohody zo strany VÚB.

Súčasťou prípravy ozdravného procesu košických hút je aj odpredaj zhruba 100 zo 130 dcérskych a sesterských spoločností VSŽ a sústreďovanie sa na základný predmet podnikania – hutníctvo. Z predaja spomínaných 100 podnikov by mohli VSŽ podľa svojho prezidenta získať zhruba 100 mil. USD, z predaja niektorých pozemkov a budov ďalších 30-40 mil. USD. Prostriedky by mala spoločnosť využiť na zníženie svojej zadlženosti. Celkový dlh VSŽ voči finančným inštitúciám predstavuje zhruba 500 mil. USD, záväzky firmy po lehote splatnosti dosahujú 7 mld. Sk. Na druhej strane eviduje spoločnosť pohľadávky po lehote splatnosti v hodnote 9 mld. Sk. Po predaji nadbytočných firiem a aktív by sa zvyšných 30 spoločností, ktorých predmet činnosti súvisí s hutníctvom, malo centralizovať a konsolidovať do jednej spoločnosti. Prezident VSŽ nevylúčil, že košické huty uvažujú aj o predaji maďarskej železiarne DAM Diósgyör, pričom naznačil, že v súčasnosti prebieha analýza efektívnosti tejto akvizície.

Podľa prezidenta VSŽ záchrana košických hút má význam nielen z hľadiska samotnej firmy, ktorá priamo zamestnáva 25 000 pracovníkov a ďalších 100 000 cez subdodávky, ale prispeje aj k posilneniu dôvery zahraničia voči slovenským podnikom, ako aj k zlepšeniu celkového imidžu SR. V tejto súvislosti zdôraznil, že veriteľské banky, manažéri, akcionári i pracovníci firmy si uvedomujú, že nesmú pustiť VSŽ do bankrotu. V prípade konkurzu by podľa neho veritelia nedostali zo svojich pohľadávok naspäť viac ako 15 – 20 %. Z tohto dôvodu si všetci uvedomujú potrebu mimosúdneho vyriešenia problémov VSŽ.