ČLÁNOK




Overte si obchodného partnera
15. februára 2003

O transparentnosti slovenskej štátnej či verejnej správy, ale aj podnikateľského prostredia sa u nás zatiaľ nedá hovoriť. Snahy o zlepšenie sú, no stále nedostatočné. Keby sme počítali, koľkí podnikatelia sa popálili na svojich obchodných partneroch, nestačilo by nám staré ruské počítadlo. Ako si však najlepšie overiť firmy, s ktorými podnikáte? Riešenie ponúkajú registre. Rok je v prevádzke univerzálny register súkromnej spoločnosti EMEL Bratislava, s. r. o., v poslednom štvrťroku by mohla vláda začať s centrálnym registrom ekonomických subjektov. Ako z nich môžete získať údaje a čo sa vlastne dozviete?

Barter v kurze

Vytvorenie univerzálneho registra vychádzalo z pocitu tvorcov, že takýto nástroj na našom trhu chýba. Pustili sa do práce a dnes používa ich informačný server takmer 1 200 užívateľov. Cieľom je informovať o podnikateľských subjektoch. Najmä o tých, ktoré si neplnia záväzky. Server vychádza z údajov obchodného, a najnovšie už aj živnostenského registra. Informuje o 430 180 podnikateľských subjektoch, z čoho je 98 765 právnických, registrovaných v Obchodnom registri SR, a o 331 415 fyzických osobách registrovaných v Živnostenskom registri SR. Po kliknutí na stránku www.ur.sk sa otvorí vyhľadávací formulár, do ktorého zadáte meno obchodnej spoločnosti, sídlo, prípadne identifikačné číslo. Na urýchlenie treba určiť, či hľadáte právnickú alebo fyzickú osobu. V rozšírenom vyhľadávaní môžete zadať viac podmienok. Právnu formu, zloženie vlastníkov, doménu, prípadne to, či je firma v konkurze. Môže sa vám však stať, že ak nezadáte presné meno firmy, počítač ju nenájde. Potom nastupuje tzv. hviezdičková konvencia. Časť obchodného mena, ktorú nepoznáte, nahradíte hviezdičkou a program vyhľadá niekoľko spoločností, z ktorých si vyberiete tú správnu. Druhou možnosťou je najskôr nazrieť do Obchodného registra (www.orsr.sk) zistiť si presné meno firmy a potom si ju vyhľadať v univerzálnom registri. Stráca sa tým však pridaná hodnota, že všetky informácie nájdete na jednom mieste.

Zadanie podmienok máme teda úspešne za sebou a nasleduje výpis z registra. Nie zadarmo. Za služby sa platí, a tak je to i v prípade univerzálneho registra. Jedným zo stimulov vytvorenia servera bola totiž tiež návratnosť vložených prostriedkov. Za ročný neobmedzený prístup k údajom zaplatíte 10-tisíc korún, ak uzavriete s prevádzkovateľom zmluvu o tom, že aj vaša firma bude poskytovať údaje o záväzkoch, máte nárok na zľavu 30 %, a ostatné je záležitosťou každej jednej zmluvy.

Telefón i rating

Čo prináša samotný výpis? Okrem základných údajov o právnickej osobe, ktoré vychádzajú z Obchodného registra (sídlo, základné imanie, spoločníci, zloženie dozorných a štatutárnych orgánov), sa dozviete aj to, či je subjekt v konkurze, prípadne kto je správcom konkurznej podstaty a príslušný súd. Takisto si môžete prečítať, čo je predmetom činnosti, do ktorého ekonomického odvetvia patrí firma, koľko má zamestnancov a aký je priemerný plat v danom odvetví. Zaujímavé je i uverejnenie telefónnych čísel, faxu a domén.

Údaje z výročných správ sú spracované ako pomerové ukazovatele, napríklad podiel stálych aktív na celkové aktíva, rentabilita aktív, zadlženosť aktív, úroveň samofinancovania. Hlavným cieľom registra je však informovať o záväzkoch po lehote splatnosti. Nie o ich výške, ale o ich existencii. Každý mesiac aktualizujú údaje lízingové spoločnosti, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, poskytovatelia internetu. V budúcnosti by sa mali pripojiť zdravotné poisťovne – ich správne rady sa však zverejňovaniu zatiaľ bránia, investičné spoločnosti či telekomunikační operátori. Odberateľmi údajov sú banky, lízingové spoločnosti, úrady, ale tiež podnikateľské subjekty z rôznych oblastí hospodárstva. Register môže používať ktokoľvek, kto zaplatí príslušný poplatok, za čo získa prístupové údaje – meno a heslo. Bezpečnosť aplikácie pravidelne overuje penetračné testovanie. Štruktúra verejného kľúča (PKI) umožňuje šifrovať informácie a využívať elektronický podpis.

Na základe údajov o spoločnosti, jej hospodárskych výsledkov i plnenia záväzkov určuje univerzálny register rating. Je snahou o nezávislé hodnotenie podnikateľského subjektu s prihliadnutím na schopnosť splácať záväzky. Rating má štyri kategórie, A až D, postupuje sa od finančne a ekonomicky stabilného podnikateľského subjektu (AAA) po spoločnosť neschopnú splácať záväzky. Výsledné grafy sú mesačnou alebo ročnou históriou. Neurčujú teda striktne, ktorá spoločnosť je dobrá a ktorá nie, môžu však pomôcť vytvoriť celkový obraz o firme, o jej vôli a schopnosti splácať záväzky a uplatniť sa na trhu. Treba však pripomenúť, že výpis má len informatívny charakter, nie právoplatný.

Záujem o registre zo strany verejného sektora

– ministerstvá,

– úrady ako štatistický, daňový,

– colné správy,

– polícia,

– fondy sociálneho poistenia,

– územné orgány štátnej správy a samosprávy.

Záujem súkromného sektora

– podnikatelia, spoločnosti,

– živnostníci,

– banky,

– poisťovacie spoločnosti,

– ostatné finančné inštitúcie – lízingové a faktoringové,

obchodníci s cennými papiermi,

– médiá,

– centrálna banka.

Na obzore je register registrov

Projekt naberie obrátky po schválení zámeru

Predstavte si, že sa chcete zaregistrovať napríklad do živnostenského registra. Namiesto toho, aby ste nasadli do auta alebo na autobus, stačí, ak zapnete počítač a pripojíte sa na stránku centrálneho registra, ktorý zabezpečí presun formulára tam, kam patrí. Alebo idete stavať dom, a neviete nič o stavebných firmách. Prezriete si výsledky hospodárenia vo výročných správach. Pekná predstava. Ale keby tak bola reálna…

Vytvorenie univerzálneho registra bolo iniciatívou súkromnej spoločnosti. Štát hovorí o pomoci podnikateľskému prostrediu vytvorením tzv. registra registrov – Centrálneho registra ekonomických subjektov (CRES). Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Štatistický úrad SR vypracovali zámer, ktorý predložili do vlády vlani, stará garnitúra ho už nestihla schváliť. Znovu by sa mal na pracovný stôl dostať v marci. Hlavnými zainteresovanými sú štatistici, MH SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo financií SR. Register bude spájať niekoľko iných databáz. V prvej fáze to bude obchodný, živnostenský, štatistický register (všetko, čo vedú štatistici, vrátane registra osôb podnikajúcich podľa osobitného zákona – lekári, samostatne hospodáriaci roľníci atď.), register daní a poplatkov. Postupne sa pripoja registre katastra nehnuteľností, neziskových organizácií, politických strán, hnutí, konkurzov a vyrovnaní a aj úverový register.

Konečne

právoplatnosť

Pridanou hodnotou by malo byť sprehľadnenie podnikateľského prostredia, ďalej zvýšená kvalita a efektívnosť poskytovaných údajov. Dosiahne sa vďaka tomu, že pri získavaní informácií z rôznych registrov postačí už iba jeden kontaktný bod, tzv. one-stop-shopping. Ako je možné, že údaje budú kvalitnejšie ako z čiastkových aplikácií? Jednotlivé registre sa totiž často odlišujú. „Ak ich prepojíme, budeme môcť krížovým porovnaním zistiť, či spoločnosť ešte podniká, alebo už nie je ‚živá‘. Upozorníme príslušné úrady na odchýlky. Teraz podobný nesúlad riešia sami podnikatelia, ktorí zisťujú správnosť údajov,“ vysvetľuje Ľubomír Pittner z odboru obchodnej politiky MH SR. Cieľom číslo jeden je dosiahnuť právoplatnosť výstupov. Zatiaľ sú všetky výpisy z registrov len informatívne. Vyžiada si to zmenu mnohých zákonov, čo nie je lacné. Aj preto vypočítalo ministerstvo predbežné náklady na 128 mil. Sk,

pričom suma zahŕňa aj rekonštrukciu zdrojových registrov. Zosúladenie programov a výstupov nebude lacné a tvorí najväčšiu časť financovania. Aby sa mohlo aktualizovať každých 24 hodín (v noci), zmeny v terajších registroch sú nevyhnutné. V súčasnom systéme čiastkových registrov zosúladenie a bezpečnosť nedosahujú požadovanú úroveň. V štátnom rozpočte však peniaze na projekt vyčlenené nie sú. Ministerstvo sa teda snaží získať investora, ktorý by vložil počiatočný kapitál. Mal by exkluzívny prístup k informáciám a návratnosť by bola aj v poplatkoch.

Ponuku na prevádzku zatiaľ predložila len nórska spoločnosť Norway Registers Development a bývalé vedenie ministerstva hospodárstva s ňou podpísalo zmluvu o budúcej zmluve. MH SR však navrhuje vyhlásiť verejnú súťaž na obstarávateľa a realizátora projektu, čo by bolo transparentnejšie ako priame zadanie. Vláda musí rozhodnúť, či na projekt prispeje aj štát, alebo ho bude financovať víťaz. Podľa Evy Szaboovej z odboru obchodnej politiky MH SR by bola ideálna akciová spoločnosť s účasťou štátu.

Nevyhnutné úpravy

Hlavnou službou registra bude distribúcia dát. Na poskytovanie informácií využije niekoľko kanálov. Telefonické a faxové služby, elektronicky posielané informácie cez internet alebo intranetové riešenia. Pre tých, ktorí nevyužívajú počítače, aj papierovú formu. Odberateľmi by mali byť štátne, verejné i súkromné inštitúcie, ráta sa s tým, že výhody registra prilákajú mnohých, ktorí na začiatku projektu nebudú veriť. Ako to bude s poplatkami? Hoci v zámere nie sú konkrétne čísla, ktoré budú súčasťou projektu, uvažuje sa o platení. Bežne dostupné údaje napríklad z účtovných uzávierok si bude môcť pozrieť každý. Za hlbšie triedené informácie a ich právoplatnosť by mali užívatelia platiť podľa rozsahu a charakteru údajov. Nie všetci však získajú všetko. Podľa zákona sa musí zachovávať obchodné i bankové tajomstvo, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Rokovalo sa s Úradom na ochranu osobných údajov, spoluprácu nevylučuje ani Národný bezpečnostný úrad. Samotné fungovanie registra v praxi je však ešte v nedohľadne. Ak vláda v marci schváli zámer, začne sa vypracúvať projekt podľa toho, či zostane pri priamom zadaní, alebo vyhlási výberové konanie. V projekte budú podrobne rozpracované náklady, analýzy jednotlivých položiek, dostupnosť údajov z Govnetu a, samozrejme, aj cenové podmienky. Sprievodným javom budú nekonečné legislatívne úpravy, práca na zdrojových registroch. Prípravná fáza bude asi dôležitejšia ako samo spustenie aplikácie. Ak by všetko dobre vychádzalo, prevádzka by sa mohla skúšať a dolaďovať koncom tohto roka. Tak ako väčšina veľkých projektov, aj CRES je behom na dlhé trate, pri ktorom musí byť zachovaná postupnosť krokov.

História a budúcnosť

V rámci Európskej únie (EÚ) rozpoznali nevyhnutnosť zosúladiť legislatívu o obchodných, predovšetkým akciových spoločnostiach už v 60. rokoch. Dôvodom bola ochrana tretích strán. Zdôrazňovali, že zverejnením údajov získajú tretie strany možnosť nahliadnuť do spoločenských zmlúv a dokumentov firiem. Zistia, ktoré osoby majú oprávnenie brať záväzky v mene spoločnosti a iné informácie o podnikateľskom subjekte.

Na vytvorenie nového registrového systému vypracovala EÚ smernicu už v roku 1968. Európska komisia 3. júna 2002 prezentovala návrh na jej úpravu, ktorý zjednodušuje a modernizuje údaje o firmách. Navrhuje využitie moderných technológií tak, aby záujemcovia v konkrétnom čase zistili požadované údaje. Návrh stanovuje dátum 1. január 2005 ako konečný pre členské krajiny EÚ. Iniciatíva ministerstiev a ŠÚ SR nevychádza teda len z potreby zlepšiť podnikateľské prostredie, ale aj zo smerníc, ktoré chceme v rámci prístupového procesu dodržiavať.

Určujúcim princípom budovania registrov je prepájanie jednotlivých zdrojových údajov a vytváranie centrálnych databáz. Existencia registra má naozaj veľký vplyv na prístup k informáciám nielen v rámci krajiny, ale aj celej únie. Už od roku 1992 rozvíja projekt Európsky register ekonomických subjektov (EBR) v rámci programu výskumu a technického rozvoja. Základnou požiadavkou projektu EBR je jeden centrálny prístup do databázy podnikateľov za každý štát. Súdržný obsah dát a príslušná legislatíva majú umožniť zverejňovanie základných údajov vo všetkých krajinách EÚ. U nás by sa na EBR mal napojiť práve Centrálny register ekonomických subjektov. Aj ostatné kandidátske krajiny sa zapojili do projektu, napríklad v Poľsku vypracovali projekt CORS – integrovaný informačný systém ekonomických subjektov, ktorý zahŕňa Pozemkovú knihu, Obchodný register, Register hnuteľného majetku, Register záväzkov a podobne.

Macedónsko, Slovinsko, Estónsko a Litva majú Register ekonomických subjektov. Je už prepojený na Európsky register. V Českej republike prevádzkuje Ministerstvo financií ČR Administratívny register ekonomických subjektov (ARES) od roku 1999. Používa obchodný, živnostenský register, register ekonomických subjektov vedený Českým štatistickým úradom, údaje zo Strediska cenných papierov, zo zoznamu platcov dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Aktualizuje sa mesačne. Výpisy majú informatívny charakter a nemôžu byť právne záväzné pre úradné rokovanie. Používanie je bezplatné. Poskytuje relatívne ucelený prehľad verejných informácií, ktoré orgány štátnej správy o ekonomických subjektoch udržujú, a plánuje sa jeho rozširovanie napojením na ďalšie verejné zdroje.

Banky preverujú dlžníkov

Ak ste podnikateľ a žiadate o pôžičku, možno neviete, že vaše úverové záväzky v inej banke si peňažné ústavy môžu overiť. Úverový register právnických osôb je v prevádzke od roku 1997. Opatrením Národnej banky Slovenska z roku 1996 sa stanovil spôsob vedenia registra bankových úverov a záruk a rozsah oznamovania údajov v ňom zapísaných. Jednou zo základných úloh NBS je dohľad nad bezpečnosťou bankového systému a nad vykonávaním bankových činností. Takým spôsobom teda kontroluje platobnú morálku dlžníka. Hlavným cieľom registra je vyhnúť sa zlým úverom, zaznamenávať súhrnné údaje o podnikateľovi, ktorý je dlžníkom banky. Nájdu sa tu údaje o dlhu voči celému bankovému sektoru a prípadná výška omeškaných splátok. Údaje do registra povinne poskytujú slovenské banky a pobočky zahraničných bánk s bankovou licenciou prostredníctvom siete. Takisto len ony môžu informácie z registra využívať, keď si overujú bonitu podnikateľských subjektov. Databáza je bezplatná, náklady na jej prevádzku sú súčasťou bežných prevádzkových nákladov centrálnej banky. Banky by však chceli mať prehľad aj o úverových dlhoch fyzických osôb. Kým v minulosti poskytovali občanom len veľmi málo, alebo dokonca žiadne pôžičky, v posledných rokoch zaznamenávajú naozajstný boom úverov pre retailovú klientelu. Kým vkladanie na účty vďaka nízkym úrokom stráca opodstatnenie, nízke úroky z úverov sú mimoriadne atraktívne. S jedlom rastie chuť, a percento tých, čo žijú na dlh, sa pravdepodobne bude zvyšovať i v tomto roku. Nie sme tým však nijako výnimoční, je to jeden z prejavov doby, v ktorej žijeme. Banky sa však môžu obávať rôznych podvodníkov, ktorí si požičajú vo viacerých peňažných domoch a svoje záväzky nebudú splácať. Preto vlani prišli s iniciatívou vytvoriť úverový register fyzických osôb. Evidoval by poskytnuté úvery a pôžičky a ich splácanie. Na príprave registra sa na začiatku podieľalo päť bánk, v súčasnosti sú to už len tri najväčšie inštitúcie – Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava a Tatra banka, a. s., Bratislava. Unibanka, a. s., Bratislava a Československá obchodná banka, a. s., od projektu odstúpili. Pôvodne mal register fungovať už v druhej polovici tohto roku. Ešte stále však nepoznáme dodávateľa informačného systému. Podľa generálneho riaditeľa VÚB Tomasa Spurného by sa na Slovensku mal použiť ten istý model ako v Česku, kde už funguje. Predpokladá však, že hoci v SR vzniká register rýchlejšie ako u našich susedov, jeho reálna prevádzka sa začne najskôr v roku 2005. Brzdou je však aj prísny zákon o ochrane osobných údajov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 9. 2020

USD 1,169 0,005
CZK 26,965 0,042
GBP 0,919 0,001
HUF 365,010 2,960
CAD 1,559 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS