ČLÁNOK




Otázniky okolo nových maturít
15. februára 2003

Nové maturity by mali platiť už od nového školského roku 2004/2005, teda zhruba o poldruha roka. Zdá sa, že času je dosť, ale je to iba zdanie. Lebo toho, čo treba ešte vykonať a pripraviť, je viac ako dosť. Navyše, sú tu aj mnohé otázniky, na ktoré zatiaľ nik z kompetentných nedal uspokojivú odpoveď.

O zavedení novej maturitnej skúšky sa začalo uvažovať v minulom volebnom období. Hlavným dôvodom bola snaha zjednotiť vedomosti žiakov tak, aby maturitná skúška mala väčšiu váhu než dnes. Najmä pre prijímanie uchádzačov na vysoké školy, ktoré odmietajú prikladať maturitným skúškam väčšiu dôležitosť pri prijímacích pohovoroch. Dôvodom je, ako tvrdia, znižujúca sa kvalita stredoškolského štúdia a neobjektívne známkovanie. Stredné školy sa bránia, že žiakov hodnotia spravodlivo. Vysokoškolskí akademickí funkcionári však vyhlasujú, že viac bodov za maturity budú dávať iba vtedy, keď maturita nebude v rukách škôl, ale bude ju riadiť štát. „Je pravda, že výučba má rozdielnu úroveň,“ povedal riaditeľ odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SR Peter Plavčan, “ a viaceré vysoké preto prospech zo stredných škôl pri prijímacích pohovoroch ignorujú.“

Pripomienky z fakúlt

„Z tristo bodov u nás môže za maturitu a koncoroč-né vysvedčenie uchádzač dostať najviac tridsať,“ uviedol dekan Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Miron Zelina. Podľa neho je úroveň vedomostí niektorých uchádzačov priam zarážajúca. „Jedna z uchádzačiek napríklad povedala, že najvyšším vrchom na Slovensku je Ďumbier, iný uchádzač zasa tvrdil, že slovenskú hymnu zložil Waldemar Matuška.“ Neobjektívne podľa M. Zelinu je, že niekto má v učilišti, kde hodnotia menej prísne, jednotky a dostane plný počet bodov. Absolvent gymnázia s dvoma dvojkami však stratí pätnásť bodov.

Výsledky zo strednej školy neberú do úvahy ani na viacerých fakultách Trenčianskej univerzity. Podľa rektora Juraja Wagnera je to preto, lebo na rôznych typoch škôl sú odlišné študijné plány a vyučujú sa iné predmety. Zladiť ich je problém.

Na Univerzite Komenského, ale aj na ďalších vysokých školách v atraktívnych študijných odboroch, je zasa počet prihlásených taký vysoký, že univerzity nemôžu prijať ani uchádzačov so samými jednotkami. Musia preto sprísniť kritériá, a vtedy nestačia ani vedomosti zo strednej školy. Úspešný uchádzač musí ukázať aj niečo navyše. Takáto situácia nastáva napríklad pri prijímaní na štúdium cudzích jazykov, práva a pod. Nezriedka sa stáva, že prijatí sú takí, ktorí si mohli dovoliť štúdium cudzích jazykov na jazykových kurzoch v cudzine. Tie sú zatiaľ nad možnosti priemernej slovenskej rodiny. Žiak, ktorý sa učil jazyky iba na strednej škole, nemá oproti svojim lepšie pripraveným súperom šancu. Podľa rektora Univerzity Komenského Ferdinanda Devínskeho (tento mesiac prevezme rektorské žezlo na UK nový rektor) sa takto štúdium stáva otázkou aj výsostne sociálnou. Štúdium si zabezpečia predovšetkým takí, ktorí si ho môžu

dovoliť.

Majú byť náročnejšie

„Nová maturitná skúška bude náročnejšia než súčasná,“ hovorí námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave Pavol Černák. „Teraz témy maturitnej skúšky pripravuje škola, a učitelia viac-menej pripravujú svojich žiakov na to, čo sa bude skúšať. Navyše, mnohí učitelia nedodržujú učebné osnovy, vypúšťajú aj 30 percent učiva. Každý pritom môže klásť dôraz na niečo iné a to na maturite skúšať. Po novom však bude maturitné testy (písomnú časť maturitnej skúšky) vypracúvať Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) na základe kompletných učebných osnov – a tých 30 percent môže žiakom chýbať.“ Ústna časť zostane zachovaná, aj naďalej bude závisieť od rozhodovania maturitnej komisie. Riaditeľ ŠPÚ Vladimír Repáš dodáva, že hoci nová maturitná skúška bude ťažšia, bude objektívnejšia. Vysoké školy by ju mali akceptovať ako hodnoverný doklad o vedomostiach študenta a upustiť od prijímacích pohovorov.

Na nový typ maturitných skúšok prejde Sloven-sko od školského roku 2004/2005. Pôvodne to malo byť o rok skôr. V jarných mesiacoch tohto roka na 660 školách s približne 54-tisíc žiakmi novú maturitnú skúšku prakticky odskúšajú. Zmena sa bude týkať iba písomnej časti. Jej zavedením sa zároveň zvýši aj počet maturitných predmetov zo štyroch na päť. „Keď sme pred takmer štyrmi rokmi začínali s testovaním študentov, učitelia sa najskôr stavali proti tomu. Dnes je to naopak,“ povedal Vladimír Burian, riaditeľ spoločnosti Exam, ktorá ich v spolupráci so ŠPÚ zostavuje.

Nezodpovedané otázky

Aj napriek blízkemu termínu „spustenia“ nových maturít ostáva okolo nich niekoľko nevyriešených otáznikov. Podľa riaditeľa ŠPÚ V. Repáša musia experti určiť, čo sa vôbec bude na štátnej maturite skúšať. „Iným problémom je, že učitelia slovenského jazyka sa nevedia zhodnúť, či im nová koncepcia písomných testov vyhovuje alebo nie. Je to tak pol na pol. My však potrebujeme mať aspoň sedemdesiatpercentnú istotu, že testy spĺňajú ich predstavu. Aj preto sme radi, že sa nová maturita o rok odložila. Teraz môžeme vyskúšať nové testy na inom princípe. Žiaci už nebudú krúžkovať správne odpovede, budú viac tvoriť, dopĺňať, premýšľať,“ vysvetľuje P. Černák.

Nové maturity časť verejnosti i odborníkov prijíma súhlasne, je však dosť aj takých, ktorí neskrývajú kritické výhrady. Po ich zavedení budú existovať na stredných školách dva druhy maturity: základná, zostavovaná aj hodnotená školami pre žiakov, ktorí sa nebudú hlásiť na vysoké školy, a jednotná maturita s centrálne hodnotenou písomnou časťou a školami hodnotenou ústnou časťou pre tých, ktorí budú chcieť pokračovať v štúdiu na vysokej škole. A tu vzniká problém, na ktorý upozornili aj autori národnej správy o vzdelávacej politike z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI. Tí tvrdia: „Je veľmi dôležité podporiť myšlienku jednotných maturít, pretože umožní splniť tri základné ciele: potvrdiť spôsobilosť absolventa pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole, potvrdiť získanie stredoškolského vzdelania na požadovanej úrovni a vytvoriť štandard pre porovnávanie kvality stredných škôl. Ak sa však v súlade so súčasnými plánmi nový model jednotných maturít nedotkne stredných škôl, ktoré pripravujú žiakov na povolanie (stredné odborné školy a stredné odborné učilištia), nebude, samozrejme, slúžiť zamestnávateľom na potvrdenie spôsobilosti absolventov vykonávať povolania, na ktoré sa pripravovali.“

Podľa autorov zavedenie týchto skúšok popri riešení niektorých spomínaných problémov otvára aj nové otázky, a tými sú:

– riziko, že sa bude venovať veľká pozornosť formálnym a technickým aspektom maturít, o ich obsahu sa však nebude diskutovať a nebude oproti súčasnému stavu výrazne zmenený (riziko víťazstva formy nad obsahom),

– riziko, že sa na základe výsledkov jednotných maturít bude porovnávať úspešnosť škôl, aj keď objektívne porovnanie by si žiadalo aj údaje o vstupnej kvalite študentov (riziko porovnávania neporovnateľného).

Uspejú bifľoši?

V prvom prípade sa teda diskutuje najmä o správnom počte predmetov, povinnej či nepovinnej matematike, vhodných úrovniach pre jednotlivé druhy stredných škôl. Rozhodnutie o jednotnej maturitnej skúške však nie je len rozhodnutím technickým – ide o dôležité filozofické rozhodnutie s ďalekosiahlymi dôsledkami. Na to, aby jednotné maturity objektívnejšie hodnotili schop-nosti študenta študovať na vysokej škole a potvrdili ukon-čenie kvalitného stredoškolského vzdelania, treba, aby testovali schopnosť študovať na vysokej škole a relevantné atribúty stredoškolského vzdelania. Nové maturity sa obmedzujú len na vedomostné testy v jednotlivých predmetoch. Zároveň je veľká časť maturitných skúšok (a aj školského systému) zameraná encyklopedicky. Zväčša najlepšie uspeje študent, ktorý je schopný na krátky čas naučiť sa čo najväčšie množstvo encyklopedických informácií. Maturity nedostatočne overujú schopnosť študentov pracovať s informáciami, hľadať vzájomné súvislosti či aplikovať ich na nové situácie. Zúžené zameranie maturít na testovanie vedomostí teda môže znamenať, že v nich nie vždy uspejú študenti s najlepšími predpokladmi pre štúdium na vysokej škole. Takýto systém okrem toho zvýhodňuje určitých študentov pred ostatnými na základe regionálnych a sociálnych kritérií. Vyššiu pravdepodobnosť uspieť v testoch budú mať študenti s prístupom k lepším školám (výberovým, bilingválnym), knižniciam a iným zdrojom (teda najmä vo väčších mestách), ale aj študenti so silnejším rodinným finančným zázemím (prístup k plateným prípravným kurzom a pod.).

Keďže zjednotenie systému maturít bude znamenať aj celkový unifikačný tlak na učebné postupy, môže ohroziť mnohé iniciatívy na úrovni škôl, regiónov i na celoštátnej úrovni, ktoré sa usilujú o zmenu ťažiska vzdelávacieho systému z vyučovania a skúšania vedomos-tí a zručností na komplexný rozvoj osobnosti a schopností učiť sa. Na takéto školy i učiteľov môže byť v dôsledku nových maturít vyvíjaný pochopiteľný tlak. Študenti, ich rodičia, riaditelia škôl, inšpektori budú mať záujem nie o čo najlepšie výsledky vzdelávania, ale o čo najlepšie výsledky v štandardizovaných testoch. To nie je argument proti jednotným maturitám, ale proti jednotným maturitám s nesprávnym dôrazom.

Jednotná maturita otvára možnosť vzájomného porovnávania nielen medzi jednotlivými študentmi, ale aj navzájom medzi triedami, školami, typmi škôl či regiónmi, čo bude mať vplyv na rozhodovanie o výbere školy. Porovnávanie maturitných výsledkov však môže ukázať len to, kto je lepší v tom, čo maturitná skúška reálne testuje. Tu treba upozorniť, že porovnávanie „objektívnych“ výsledkov samo nemusí byť objektívne. Výsledky jednotných maturít neumožňujú skutočne hodnotiť pridanú hodnotu jednotlivých škôl, pretože neexistuje prehľad o vstupnej kvalite žiakov. Ako možno porovnávať napríklad dve školy, z ktorých jedna prijíma výlučne nadané deti s vysokou motiváciou, a druhá len študentov s malým záujmom vzdelávať sa? Bez údajov o vstupoch (vstupná skúška, resp. iný mechanizmus), teda o kvalite žiakov, ktorí na školu prichádzajú, sú akékoľvek porovnávania len prázdnym žonglovaním.

Ďalšími rizikami jednotných maturít, na ktoré experti upozorňujú, sú malé pokrytie, neskoré zapojenie vysokých škôl do procesu a nedostatočná verejná diskusia. V prvom prípade táto reforma stredného školstva nerieši otázky vzdelávania tej väčšiny, ktorej sa jednotné maturity nedotknú, teda žiakov, ktorí nebudú pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V druhom prípade vysoké školy pre krátkosť času mali možnosť pripomienkovať a ovplyvňovať len technické aspekty novej skúšky, nie jej celkovú filozofiu. A napokon, tvorcovia reformy poskytli nad-štandardnú možnosť diskusie o technických aspektoch jednotných maturít, verejnosť však vôbec nediskutovala o celkovej filozofii maturít, o výchovno-vzdelávacích cieľoch stredných škôl a o kritériách prijímania na vysoké školy.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 1. 2021

USD 1,210 0,003
CZK 26,125 0,036
GBP 0,886 0,005
HUF 357,380 1,140
CAD 1,538 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS